Ako rodený Martinčan poznám Malú aj Veľkú Fatru ako turista. Je to aj moje bežecké tréningové ihrisko. Preto možnosť si ich prebehnúť celé vo mne driemala už dlho. Pred 2 rokmi som bol prihlásený na Ultra Fatru 2018, ale týždeň pred štartom ma zradilo koleno a tak som štartovné musel posunúť. Minulý rok som si dal MF50, preto tentokrát dozrel čas na Veľkú Fatru (55km/3800m).

Bežecké zápolenia medzi Buldogom (Dušan Oravec) a Gepardom (ja – Marcel Burkert) na ostro začali v januári 2016 počas krosového 10 km preteku Stupava Winter Trophy.

V zime nie je veľa pretekov, preto keď som v decembri videl, že vo februári je Maratón Pohronským Inovcom, 42km/1400m, chcel som sa prihlásiť. Lenže na stránke hlásili plno, bola možnosť sa prihlásiť ako náhradník. Tak som to skúsil.

Každý z nás má svoj bežecký a cestovateľský sen. Mne sa ten môj splnil v lete 2018. S partičkou 12 bežeckých bláznov sme mali šťastie a odbehli sme si matku všetkých štafiet Hood to Coast v Oregone. Dobrodružnú americkú dovolenku sme sa rozhodli predĺžiť si ešte o výnimočný štafetový zážitok. 7 šťastlivci sme v septembri pokračovali na Aljašku s plánom prejsť si ikonický Chilkoot Trail a odbehnúť štafetu Klondike Road Relay.

Tohtoročnú bežeckú sezónu som sa rozhodla odštartovať netradične v Kozárovciach 4.1 a nie ako bolo doteraz zvykom 6.1. v Banskej Bystrici.

Tak zúbky som si na BATHORY CROSS brúsila už 3 roky. Tento rok v hodine dvanástej volám do Čachtíc, že by som sa prevelice chcela behu zúčastniť. Organizátor bol trošku šokovaný, že mu volá nejaká bežkyňa z Bratislavy pár hodín pred začiatkom pretekov, keď už je všetko uzavreté. Ale povedal: „Prídite, uvidíme …“

Keď mi pár dní pred 17. novembrom 2019 zavolala Soňa Macejáková, že by mi „prevelice“ rada venovala jeden z piatich „voľňáskov“ na divadelnú premiéru predstavenia Manifest možností, považoval som si to za veľkú česť.

Bohyňa Aténe, patrónka mesta, dala hlavnému Gréckemu mestu pôvab histórie, veľkosti a krásnych stavieb. Architektúra Atén je taká kozmopolitná ako samotné Atény.