
Ako som (ne-)nahovárala sestru na beh
Nenahovárala som ju na beh, fakt.
Nenahovárala som ju na beh, fakt.
Európsky týždeň športu sme tento rok ukončili už tradične našim Rohožníckym behom zdravia.
Nie, nebojte sa, toto nebude žiadna nahováračka na adopciu psíka z útulku, ale je to super, fakt.
Čaká ma výročie. Ôsme. Na mňa je to veľa, keďže som beh vytrvalo ignorovala. Samozrejme nerátam nahánačky v detstve.
Väčšinou to je riadna mordovačka. Aspoň pre mňa.
Tento rok sme úspešne odštartovali súťažnú sezónu. Začali sme bleskovým tempom a z našich členov má už 8 ľudí za sebou 46 súťaží z toho 15 zahraničných a 31 tuzemských.
„Dúfam, že tento rok sa uskutoční DM beh. Keďže kvôli pandémii Covid- 19 ho minulý rok zrušili.“ S obavami povedala Ivka na jar toho roku.
Posledná septembrová sobota patrila v kalendári mnohých bežeckých nadšencov z okolia Bratislavy obľúbenému behu, ktorým bol Mariatálsky štvanec. Nakoľko som od mnohých bežeckých kolegov počula na tieto preteky samé chvály, zavítala som do Marianky tento rok aj ja a dala som desiatemu jubilejnému ročníku tohto behu šancu.
Predstavte si, že sedíte v hľadisku pri rozdávaní Oscarov. Zrazu sa otvorí obálka. Prečítajú meno a o tri sekundy neskôr si uvedomíte, že bolo vaše. Gesto, kedy si okamžite chytíte otvorené ústa, vypleštíte neveriacky oči a ešte aj zhíknete, neklame vôbec o tom, že prežívate šok a nenormálnu radosť :-).
Ako rodený Martinčan poznám Malú aj Veľkú Fatru ako turista. Je to aj moje bežecké tréningové ihrisko. Preto možnosť si ich prebehnúť celé vo mne driemala už dlho. Pred 2 rokmi som bol prihlásený na Ultra Fatru 2018, ale týždeň pred štartom ma zradilo koleno a tak som štartovné musel posunúť. Minulý rok som si dal MF50, preto tentokrát dozrel čas na Veľkú Fatru (55km/3800m).