V krásnu slniečkovú májovú sobotu som sa ocitla v Nitre na behu 6/12hodín a 100km, ako doprovod môjho muža, ktorý sa chystal na 6-hodinovku. Už od siedmej hodiny v krásnom nitrianskom parku krúžilo pár bežcov a jedna bežkyňa, ktorí si takto krátili 12 hodín svojho života, prípadne si chceli nabehať 100 km.
Tak predsa sa mi to podarilo. A na moje počudovanie to nebol až taký „beh na dlhé trate“ ako by si človek myslel. To kým som zistil ako na ňu a akej ponuke nie je schopná Čelenka odolať aby som ju zlomil trvalo len necelý pol rok. Priznám sa, že už som zažil aj odolnejšie a vzdorovitejšie dievčatá.
Ale poďme na to pekne od začiatku.
Prichádzam do Čachtíc, vystúpujem z auta, pozdravím sa hneď zo zopár ľuďmi a vybral sa k prezentácii. No a po ceste som zbadal Jana Fábera a samozrejme som si hneď pomyslel svoje, že to dnes nebude také jednoduché a že asi bude ťažké obhájiť minuloročné druhé miesto v kategórii.
tak a mam to za sebou. Ďalší úspešné absolvovaný maratónik. Výsledný čas 2:48:56 je o 1:01 min lepší ako môj doterajší osobáčik z roku 1992. A je o to cennejší, že sa na rozdiel od toho doteraz rekordného sa tento bežal po tej starej pôvodnej trati, kde je o zopár kopčekov viac.
tak a mam to za sebou. Ďalší úspešné absolvovaný maratónik.