Slová tohto hitu „božského Káju“ by si asi odo mňa dnes vypočul Peter Buc, keby sme sa stretli. Veru tak, hoci sa to nezdá, tak dnes (9.9.2019) sa Peťo dožíva životného jubilea 60 rokov a na jeho chrbát tak pribudne už šiesty krížik.
Článoček uverejnený na beh.sk 13.8.2009 pri príležitosti 10. výročia fungovanie Bežeckej stránky.
V dňoch 11.4.-16.4. 2019 sa aj skupinka bežcov „PRIATELIA BEHU LEŽÉRNEHO“ vybrala odbehnúť si do Chorvátska polomaratón. Bol to môj 73-tí polmaratón od 23.8. 2014, kedy som si odbehla môj prvý prenádherný polmaratón v Čachticiach.
Už v októbri 2017 som dostal prvé vnuknutie, že by som mohol, aspoň jednorázovo, ukončiť svoje ignorovanie asfaltových maratónov a nejaký si zase dať. V minulosti som totiž absolvoval len Považský maratón v roku 1993 a Viedenský maratón v roku 2009.
Dňa 15.9. 2018 vyliezam zo stanu a hľadím na miesto registrácie 6 hodinového behu v Mníchove s názvom: „Sri Chinmoy Peace-Mile 6-hour race, Munich, Germany“, ktoré je vzdialené cca 3 minútky.
Máme tu záver rozprávania. Koniec dobrý, všetko dobré.
Rozprávanie pokračuje…
Toto rozprávanie začnem tým, že beh nepatrí zrovna medzi moje obľúbené voľnočasové aktivity. Napriek tomu boli časy, keď som behávala veľa a dá sa povedať že celkom rada. Zachránila to jedna kamoška a tiež baby, ktoré som stretla v klube Run For Fun, kde som behávala od roku 2012.
Čtyřiadvacetiletý Lukáš Petrusek nedbá na svoji diagnózu a nepřipouští si, že do svých pěti let vůbec nechodil. Přestože trpí vrozenou achondroplazií, tedy zastaveným růstem, běhá denně pět kilometrů a běžně se účastní běžeckých závodů. Teď se postavil na stejnou startovní čáru s profíky.
Keď som stretol Soňu Macejákovú v električke, tak by ma ani vo sne nenapadlo, že po minútovom rozhovore (lebo som práve musel vystúpiť) a nevinnej otázočke dokážem Soňu ukecať, aby si skúsila konečne odbehnúť maratón.