Dňa 15.9. 2018 vyliezam zo stanu a hľadím na miesto registrácie 6 hodinového behu v Mníchove s názvom: „Sri Chinmoy Peace-Mile 6-hour race, Munich, Germany“, ktoré je vzdialené cca 3 minútky.
Máme tu záver rozprávania. Koniec dobrý, všetko dobré.
Rozprávanie pokračuje…
Toto rozprávanie začnem tým, že beh nepatrí zrovna medzi moje obľúbené voľnočasové aktivity. Napriek tomu boli časy, keď som behávala veľa a dá sa povedať že celkom rada. Zachránila to jedna kamoška a tiež baby, ktoré som stretla v klube Run For Fun, kde som behávala od roku 2012.
Čtyřiadvacetiletý Lukáš Petrusek nedbá na svoji diagnózu a nepřipouští si, že do svých pěti let vůbec nechodil. Přestože trpí vrozenou achondroplazií, tedy zastaveným růstem, běhá denně pět kilometrů a běžně se účastní běžeckých závodů. Teď se postavil na stejnou startovní čáru s profíky.
Keď som stretol Soňu Macejákovú v električke, tak by ma ani vo sne nenapadlo, že po minútovom rozhovore (lebo som práve musel vystúpiť) a nevinnej otázočke dokážem Soňu ukecať, aby si skúsila konečne odbehnúť maratón.
Hneď ako som si prečítala propozície ČSOB Maratón 2018 a zistila som, že je tam nová kategória „Beh dobrých ročníkov“, rozhodla som sa zaregistrovať aj našu 84 ročnú mamu a sestru-dvojičku. V tejto kategórií mohli behať ročníky nad 60 rokov trať 4,2 km.
Nebola to národná hrdosť Španielov, ani španielske Flamenco, čo mi poskytlo inšpiráciu na prvé riadky tohto článku. Tou sa stala diskusia s krásnou ženou s havraniou hrivou a prenikavými hnedými očami.
Národný beh Devín Bratislava som si po prvý krát odbehla v roku 2011. Bol to môj prvý životný beh – takže je to MOJA SRDCOVKA.
Rok 2017 bol mojím najúspešnejším bežeckým rokom. Viac ako 70 prekrásnych behov (z toho niekoľko aj s našou elegantou weimarkou – psou bežkyňou Eny a beh naboso 5 km s časom 00:32:47),