Ako som začala…

A ako sa to všetko zbehlo? No, nebolo to tak, že som sa ráno zobudila a rozhodla sa. To rozhodnutie vo mne dozrievalo dlhšie – asi rok. Tak som sa pekne pozrela na svoje fotky z dovolenky a zostala som zdesená. Od hanby až po paniku. Niežeby som nemala dovtedy pohyb – plávanie, vychádzky, lyže, korčule – ale nič pravidelné. Nakecala som svojho Ondrejka, či by nechcel začať so mnou. Súhlasil. Naštudovala som asi milión návodov, ako začať od nuly, a pustili sme sa do toho.

Začiatky neboli nepríjemné

Začiatky neboli nepríjemné, ani bolestivé. Začali sme chôdzou prekladanou malými úsekmi behu. Postupne sme skracovali chôdzu a predlžovali beh. Bola som na seba pyšná, keď som  zistila, že dokážem zabehnúť kilometer, potom dva, tri…päť. Zvykla som si na pohľady ľudí, ktoré ma zo začiatku fakt rušili. O tri mesiace som bola schopná ubehnúť 5 kilometrov. Ja viem, riadnym bežcom sa to zdá málo, ja som sa tešila. Na jar som ubehla svoju prvú desiatku. Po necelom roku to Ondrejko vzdal. Tak som behala sama. Už som sa nehanbila pred ľuďmi ☺ 

Beh sa stal súčasťou môjho života

Dlho som to tajila pred rodinou aj priateľmi. Asi že keby som prestala, nemusela by som nikomu nič vysvetľovať. Ale beh sa za ten prvý rok stal súčasťou môjho života. Nešpekulovala som ako nejsť, ale ako ísť. Neprekáža počasie, chodím večer, ráno, v zime, v lete, v horúčave aj v mraze. Keď ma čaká náročný deň alebo týždeň, vždy si želám, aby som už obúvala tenisky a šla behať. Keď idem behať, znamená to, že už je všetko v poriadku. Časom sa ku mne pridala moja sestra. Ak niečo nie je v poriadku pred behom, vyrozprávame a vybeháme to a potom sa už všetko javí úplne inak. 

Super pocit po dobehnutí

Za tých osem rokov som nabehala približne 13 000 km, zoderiem 4 tenisky ročne (koľko ich bolo doteraz, neviem), zúčastnila som sa niekoľkých behov – aj keď to nie je môj cieľ. Zabehla som polmaratón a behávam 60 km týždenne. Tenisky beriem so sebou na výlet aj na dovolenku. Ja viem, niekomu sa to môže zdať málo alebo pomaly, ale ja som vďačná za to rozhodnutie obuť tenisky a skúsiť to. Ten pocit po dobehnutí domov je super.

Jarka Vráblová Mišková | foto archív autora