Od Tatier k Dunaju

Oni alebo aspoň niekto z ich bežeckej komunity sa toho behu už zúčastnili a bežali na ňom. 9 až 12 bežcov, v prípade ultra štafety 6, sa vydáva na 345 kilometrový štafetový beh najprv cez Nízke Tatry, potom cez Banskú Bystricu a Hronskú kotlinu a nakoniec cez Podunajskú nížinu a Žitný ostrov až do cieľa v Bratislave na Tyršovom nábreží. Kombinácia toho, že sa beží cez Slovensko, ktoré mám veľmi rád a to, že sa skupina kamarátov spoločne snaží čo najrýchlejšie doraziť čo cieľa v Bratislave, robí z tohoto behu jedinečný zážitok, víkendové dobrodružstvo v strede leta. Vždy sa k tomuto behu veľmi rád vraciam a má svoje neodmysliteľné a pevné miesto v mojom kalendári. Okrem prvého ročníka, kedy som ešte iba znova začínal s behom a nestihol som zorganizovať tím, som sa zúčastnil všetkých ročníkov ako kapitán. Až na jednu výnimku pred pár rokmi, keď som si chcel trocha oddýchnuť od „kapitánovania“ OTKD, ale na jarnej lyžovačke v Jasnej ma pochytila taká nostalgia, že sa nezúčastním OTKD, že som sa dal naverbovať do teamu ZPPH ako „legionár“. Veľmi som si to užil, lebo som spoznal ďalších super ľudí.

Na začiatku, pred asi 10 rokmi, väčšina z nás poctivo trénovala v bežeckom klube Run For Fun na ovále na Lanfranconi a v hale Elán, takže jadro tímu sa skladalo najmä z hobby bežcov Run For Fun. Ale postupom času sa naše bežecké cesty tak trocha rozišli, počas covid epidémie sa väčšina naučila trénovať individuálne alebo v malých skupinách, takže beh Od Tatier k Dunaju je aj vítanou príležitosťou znova sa po dlhom čase stretnúť a spolu si nielen zabehať ale aj stráviť 48 hodin spolu na jednom veľkom bežeckom teambuildingu. Team sa každý rok trocha mení, niektorí bežci ubúdajú, ďalší zas pribúdajú. Niektorí bežci, nechcem menovať, aby som na niekoho nezabudol a neurazil, sa stali postupne veľkí pomocníci pri organizovaní teamu a bez nich si už ani neviem tím predstaviť. „Kapitánovanie” tímu na OTKD ja tak trocha aj stres všetko zorganizovať, ale najmä vždy na poslednú chvíľu niekoho zháňať, pretože je viac menej pravidlom, že niekto z tímu určite na poslednú chvíľu vypadne. Písať všetkým svojim bežeckým kamarátom, či nechcú ísť last minute na štafetový beh OTKD a ako vždy polovica kamarátov už beží v inom tíme a druhá polovica práve ten víkend niečo má a nemôže ísť.

Veľa ľudí porovnáva štafetový beh Od Tatier k Dunaju s inými štafetovými behmi napr. s Vltava Run, na ktorý tiež ako tím pravidelne chodíme. Porovnávať štafetové behy, je tak trocha ako porovnávať hrušky s jablkami, každý má svoje čaro a každý je jedinečný. OTKD robí jedinečným krásne prostredie Nízkych Tatier, pohostinnosť miestnych ľudí v noci v polovici behu zo soboty na nedeľu na futbalovom štadióne v Brehoch a úmorné teplo v nedeľu počas behu Podunajskou nížinou až do Bratislavy.  Kto nezažil predposledný 35. úsek po hrádzi z Hamuliakova k bufetu Jamaica celý po rozpálenom asfalte na hrádzi bez tieňa v 30 a viac stupňovej horúčave, nevie, čo je teplo. Pre nebežca je tiež ťažko opísateľný pocit, keď už máte všetky 3 behy za sebou a môžete si vychutnávať ten pocit šťastia z behu pre celý tím zmiešaný s únavou a vyčerpanosťou, to proste musíte zažiť, aby ste to pochopili. Hovoríte si, že už len kvôli tomuto pocitu sa oplatí behať a tráviť stovky hodín tréningom za každého počasia. Zážitok je taký silný, že sa už tešíte na ďalší ročník o rok.

Takže kamaráti bežci, poctivo trénujte, o 9 mesiacov sa znova uvidíme na už 12. ročníku štafetového behu Od Tatier d Dunaju.

Váš kapitán Čerko!