Ako som (ne-)nahovárala sestru na beh

Nahovárať sestru title

Nenahovárala som ju na beh, fakt.

Behala som dlho sama, lebo môj Ondrejko to vzdal po pár mesiacoch. Ale aspoň so mnou začal, čo bolo pre mňa dôležité. Na začiatku by som sama nešla behať ani za nič. Potom som zistila, že všetci na mňa kašlú. A ak má niekto hlúpe poznámky, väčšinou má „pupok“ a z gauča podľa všetkého nezliezol veeeľmi dlhý čas.

[siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

Ale poďme nazad k sestre. Slavka sa volá (bez dĺžňa, ako som sa dozvedela pred pár mesiacmi ☺). Nenahovárala som ju. Behala som sama po večeroch. Asi po dvoch rokoch sa ma začala vypytovať divné veci. Ako som to začínala, kedy behávam, aké mám tenisky, čo nosím oblečené. A tak podobne. Moje „kontrolky“ začali mierne blikať, ale nič som nevravela, iba som trpezlivo odpovedala a tajne dúfala, že ju to chytí ako mňa (ako my hovoríme, že jej prepne). Predpokladala som, že má zo začiatku podobné pocity ako ja, tak som čakala.
Postupne som sa začala častejšie vypytovať ja, Slavka odpovedala, až sme našli ďalšiu spoločnú tému. Tiež chodila po večeroch, na ihrisko, aby ju videlo čo najmenej ľudí. Joj, ako som jej rozumela. Potom som sa k nej sem-tam pridala. Predsalen, ja som mala inú trasu, ona si našla inú. Ale niekedy nám to vyšlo tak, že sme šli spolu. Počas behu som ju nahovorila na kadejaké behy – ale o tom inokedy.

[siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

Stále viac sme rozmýšľali, ako nám tie behy zladiť. Keď sa chce, všetko ide. Tak sme si začali dávať rande na polceste medzi našimi domovmi a začali sme behávať spolu pravidelne. Začali sme na 7 kilometroch, čo nám úplne vyhovovalo. Postupne sme pridávali kilometrík po kilometríku. Teraz sme na 15, ale nezdá sa, že by sme išli pridávať. Okrem toho, že teda robíme niečo pre svoje fyzické zdravie, čistíme si pri behu hlavy. Psychohygiena úplne super. Popri behaní vyriešime všetky naše problémy, niekedy sme také múdre, že by sme vyriešili aj svetové problémy, keby nás niekto počúval ☺.
Keď sa vidíme večer pri behu, vieme, že už je všetko, ako má byť. Nech sa cez deň udialo čokoľvek, večer zmiznú všetky problémy a ostaneme len my, tenisky, šum vetra, potoka a zopár ľudí, ktorých pravidelne stretávame a povzbudia nás.
Behať so Slavkou je super.


Jarka Vráblová Mišková | foto archív autora