44. Copenhagen marathon (23/28)

Kodaň je úžasné hlavné mesto Dánska, veľkosťou podobné Bratislave. Pre svoju ostrovnú polohu sa niekedy označuje aj ako Benátky severu. Leží na dvoch ostrovoch – Sjælland a Amager. Keďže som tu bol 4 dni využil som ich naplno.

Prvá zástavka smerovala k soche Malej morskej víly predstavujúcej postavu z rovnomennej rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktorý ju literárne stvárnil spolovice ako ženu a spolovice ako rybu. Socha bola vytvorená Edvardom Eriksenom a odhalená bola 23. augusta 1913.

Cestou k soche prejdete nábrežnou, kanálovou a zábavnou štvrťou zo 17. storočia – Nyhavn, ktorá je lemovaná pestrofarebnými mestskými domami zo 17. a začiatku 18. storočia a barmi, kaviarňami a reštauráciami.

Pozrel som aj Rundetårn, teda „guľatá veža“, je zavŕšená kopulou, v ktorej sa nachádza najstaršia doposiaľ funkčná hvezdáreň v Európe. Kastellet je jedna z najlepšie zachovaných pevností v severnej Európe. Je postavený v tvare päťuholníka s baštami na jeho rohoch. Kastellet. Zámok Rosenbork bol postavený v 1606 a nachádzajú sa tu Dánske korunovačné klenoty a kráľovské šperky.

Piatok a sobota teda patrili mestu. Nedeľa prirodzene maratónu. v Kodani bolo skutočne letné počasie (19-20 °C). Zamračenému nedeľnému ránu som sa teda potešil. Pretek začínal o 9:30, s ubytovaním to bolo tentokrát komplikovanejšie, musel som prejsť 5 km.

Stresy som mal hneď ráno, pri prevzatí štartovného som si neskontroloval obsah, a samozrejme v deň preteku som sa dozvedel, že nemám spinky na upevnenie čísla. Fajn, rýchly nákup tento problém vyriešil. Myslím, že som stihol prísť aj v dostatočnom čase na štart, asi 45 minút. Postavil som sa hneď do rady na WC. Rada bola taká pomalá, že som sa na štart dostal 5 minút pred výstrelom!!! No ani vstup do mojej sekcie nebol jednoduchý, doslova som sa prebil cez množstvo ľudí, skrátil si cestu, ako ostatní cez kríky, bicykle (aj tu boli nezmyselne uložené), ktoré zavadzali. Napriek všetkému odštartoval som.

Prvých 25 km bolo ideálne počasie, bez slnka a príjemná teplota. Potom už na všetkých bežcov začalo pražiť. Výkon šiel dole. No nezastavil som sa. Myslím, že čas 3:10:51 bol adekvátny mojím silám. Nebojujem vždy, aby som vyhral. Bojujem, aby som sa nedal.

Klasika po maratóne je u mňa hodinka, dve v posteli pri dobrom filme, nastupuje poriadna várka hamburgera s hranolkami a kolou. Treba si spraviť radosť. A potom ešte obhliadka mesta. Po maratóne som bol schopný pozrieť len Dánske národne centrum pre rozvoj a povedomie o architektúr. Mali tam parádnu šmyčku. Boj s vekom a gravitáciou nemá šancu, akurát si človek narazí kolená.

V auguste ma čaká môj 24. maratón v hlavnom meste, tentokrát Islandu, Reykjavík.

Ján Raclavský