Majstrovstvách Európy veteránov v atletike očami priameho účastníka

Konali sa v dňoch 16.8 až 25.8.2012 teda celkom 10 dní. Súťaže prebiehali v troch mestách a v troch štátoch. Hlavné ( a prevažne ) atletické disciplíny boli v Zittau ( Nemecko ), 5 000 m a 10 000 m sa bežalo v Zgorzelci ( Poľsko ), maratón a chodecké súťaže boli v Hrádku nad Nisou (Česká republika ). Športoviská boli teda rozložené v takom trojuholníku. Najďalej sme mali do Zgorzelca  (zo Zittau to bolo 22 km). Vzdialenosť medzi Hrádkom nad Nisou a Zittau bola približne 4 km. Ja som býval s českou výpravou v kempu Kristyna ( medzi Hrádkom a Zittau ). Na štadión som to mal cca 6 km. Problémom týchto ME ( ich rozloženie do 3 miest ) bola doprava. Síce fungovala ( v meste Zittau ), ale tam kde my sme bývali tá bola sporadická. Bolo možné cestovať aj vlakom, ale všetko to bolo také roztiahnuté. Ja som chodil do Zittau ( v rámci tréningu peši či behom ). Krajina je tam pekná, je tam čo obdivovať, najmä mesto Zittau, ktoré je pomerne dobre zachovalé a hodne objektov sa zrekonštruovalo. Hlavný štadión v Zittau je zasadený do veľkého parku. Raritou a špecifikom sú nádherne a dlhé aleje viac ako storočných mohutných listnáčov-velikánov lemujúcich cesty smerujúcich do parku resp. okolie parku. A vôbec tieto vysoké rozkošatené listnaté stromy prevážne duby sú všade nielen v meste, ale aj v okolí ( v drvivej miere na nemeckej strane aj na českej-bývalé nemecké územie-Sudety). Aj maratón sme v na jednom úseku bežali v tieni takého stromoradia ( je to pekný pocit-povznášajúci ). Teda toľko na úvod. Ešte dodám, že sú tu perfektné cyklistické stesky s perfektným asfaltom. Raj a pôžitok pre cyklistov a korčuliárov. Veľmi im to závidím. Je to veľmi pekný kraj, pre nás zabudnutý. Stojí za to ho vidieť a spoznať.

Ja osobne som na  tohtoročné 18.ME išiel s menšou dušičkou. Nerobil som si veľké nádeje. Netrénoval som tak intenzívne ( intervalového tréningu behania úsekov na dubnickom tartane bolo pomenej ). Rovnako bolo menej aj dlhých behov po vážskom kanáli oproti minulosti ( v roku 2009 mi nerobilo problém jedným záťahom zdolať trasu Dubnica nad Váhom a Púchov tam aj spať cca 45 km ). Tento rok som túto trasu ani raz neabsolvoval a prejavilo sa mi v maratóne. Som si vedomý, že dobré časy v maratóne sa
musia od makať a od behať. Nakoľko som sa v roku 2010 podrobil v mesiaci novembra operácii kolena, takmer celý rok 2011 som netrénoval. Ani zima roku  2012 nebola žičlivá na behanie a k tomu pridám iné osobné okolnosti,  teda moja nabehaná kilometráž a kvalita zaostávala za predchádzajúcimi rokmi. To sa aj prejavilo v priebehu roka. Dosahované časy boli horšie, čo má neuspokojovalo. Napr. do konania 18. ME som odbehol tri maratóny, prvý vihorlatský so slabším časom, ale ďalšie dva ( pražský a kysucký ) boli takmer rovnaké ( 3 hod. 15-16 minút ). Ale potom intenzita tréningu s dôrazom na dlhé úseky u mňa poklesla. Prejavilo sa to u mňa na Malom štrbskom maratóne ( 31 km ), na 27 km som dostal krče do oboch nôh ( čo má vyľakalo a veľmi som sa na ňom potrápil). To mi nedávalo veľkú nádej na dobré časy v maratóne. Ako som už uviedol z istých osobných  dôvodov som netrénoval tak ako by som si to predstavoval. A výsledky sa dostavili. Preto prvenstvá na 18. ME veteránov v atletike na dráhe považujem za osobný úspech. Dva majstrovské tituly na 5000 m a 10000m sú pre mňa prekvapením. Dúfal som, že súperi budú lepší. Môj dobrý kamarát a veľmi dobrý bežec a súper Nemec Peter Lessing ( ktorého som sa obával ) nie je na tom dobre zdravotne. Videl som to na umiestnení na 10 km kde skončil až na 4. mieste so slabým časom. O iných súperoch som nemal informácie. Nakoľko 18.ME sa konali v Nemecku, Poľsku a ČR očakával som vysokú účasť bežcov z týchto krajín. Nemecká účasť ( už tradične umocnená aj konaním ME doma) bola vysoká-prejavilo sa to v počte získaných medaili-spolu 538 z toho 213 zlatých ). Ale vrátim sa k behom. Preto som zvolil jednoduchú taktiku. Individuálne tempo štart a cieľ, skusmo čo vydržím. Pritom som si bol vedomý, že som to nemal odskúšané na dubnickom tartane. Ale riskoval som to. Vyplatilo sa mi to. Bol som prekvapený ako sa súperi zachovali a s akým náskokom som obe disciplíny zabehol. Prvú disciplínu 10000m som mal v sobotu 18.8. Bežali sme ju popoludní-už k večeru ( 17,45 ). Celý deň bolo veľmi horúco, aj v čase nášho štartu sme to pociťovali, ale už to bolo miernejšie. Vyhral som v čase 40:22.36.Druhý bol Nemec Froehlich Herbert časom 41:50.89, tretí tiež Nemec Rost Peter 42:00.30. Vo vekovej kategórii M70 nás bežalo 18. Mojou druhou disciplínou bol beh na 5000 m na dráhe. Túto sme bežali vo štvrtok 23.8., ale už zrána. Štart bol o 9:15 hod. Na štartovnú dráhu sa nás postavilo 25 bežcov. Nakoľko je to stredno-krátka trať a bežecká disciplína kde sa môžu presadiť najmä míliári ( očakával som nápor nejakého Nemca, ktorý bežal 1500 m-pátral som po ňom ).  Nebolo nač dumať. Musel som zvoliť rovnakú taktiku ako pri behu na 10000m . A vyplatilo sa mi to. Vyhral som túto disciplínu v čase 19:30.89, ale už nie s  takým náskokom. Druhý Nemec Walter Albert mal čas 20:23.33 a tretí Rus Sachkov Vladimír 20:24.80. Zaujímavé na oboch disciplínach bolo to, že hlásateľ mál jednoduchú prácu-nemohol sa pomýliť a stále hlásil, že vedie Vincent Basista Slovakia. A to má tak trochu v kútiku duše aj blažilo ( aj keď človek pri behu to veľmi nevníma -prežíva  sám svoje trápenie ). To bol štvrtok a v sobotu má čakal maratón. Môj dobrý kamarát a radca tréner Karol mi Petôcz mi povedal, že  po dobehnutí 5 km pred maratónom ( vo štvrtok musíš to ešte dobre rozbehať, najmä rovinky ). Takže som si to vychutnával plnou priehršťou  na umelej tráve futbalového ihriska v Zgorzelci, kde sme sa rozbehávali a pripravovali na závod na tartanovej dráhe ( bola tam aj miestnosť room call). Môžem prehlásiť, že nikdy  v živote som nebežal na tak pružnom povrchu ako tu. Jednoducho som sa nevedel nabažiť tohoto dobrého pocitu a prirodzenej ľahkosti, ktorú som mal z behania po ňom. Umocnené to bolo  pekným slnečným počasím a príjemnou muzikou znejúcou na štadióne. Jedným slovom fantázia. Super zážitok!!!

V piatok som mal tak trocha rozlietaný deň. Zrána odchod na štadión pre medailu, potom peši do mesta ( ešte naposledy popozerať mesto a potom peši do kempu ). Po príchode ešte ľahký tréning, potom peši do mesta Hrádku nad Nisou-pošta a pozrieť vlakové spojenie. Návrat domu-ľahký tréning. Príprava jedla ( okrem príležitostného jedenie v v reštaurácii v Hrádku aj domáce varenie). Potreboval som dostať do seba čo najviac jedla. Okrem toho som ešte išiel na večeru do Hrádku ) talianskecestoviny s kuracím mäsom a syrovou omáčkou ( ľahké jedlo ). Návrat peši domov, krátke posedenie s českou výpravou, na izbe tradičné balenie pred odchodom z tábora. Teda nič relaxačného som tento deň nezažil. Ani spánok nebol dlhý,  ani výdatný. Nakoľko som sa bál, že zaspím. Bol som sám na izbe, aj spánok bol nepokojný. Prebudil som sa pred 5 hodinou. Už je prítmie. Vyšiel som na verandu. Obloha zatiahnutá, vetvy a konáre stromov sa veľmi ohýbali od silného vetra. Hovorím si Pane Bože to bude dnes deň a pretek. Nič dobrého to neveštilo. Zjedol som pripravené ovocie s trochou vločiek (mávam to pravidelne na raňajky ) k tomu ešte trocha bieleho pečiva s dobrým domácim džemom a čiernu kávu s mliekom. Nič mimoriadneho a neobvyklého to nebolo. Stále som mal na mysli, že má čaká maratón. Musím sa priznať, že tých maratónov nemám veľa a nemá s ním veľké skúsenosti. Vybehol som von do kempu na ľahký rozklus ( po tráve ). Hovorím si,  dobre a ľahko sa mi beží. Bude to fajn. Vrátil som sa do izby, dochystať vecí, do upratovať izbu ( zostal som na nej sám ), poodnášať  vecí a batožinu ako to už vždy  býva pri odchode. Na stole zostal banán a niečo ma vnútorne nútilo ho zjesť. Bolo to asi 2 a pol. hodiny pred štartom. Zjedol som ho. Ale ako sa hovorí. Nesadol mi dobre. Cítil som, že mi leží v žalúdku a už som nemal ten dobrý a ľahký pocit ako predtým. Ten stále trval až do štartu maratónu ( 8:30 hod. ). Trocha to rozbehaním prešlo. Trasa maratónu bola rozložená na 10 km okruhu. Nebola to iba úplne rovina. Boli tam aj prevýšenia, najmä na nemeckej a
čiastočne aj českej strane. Povrch bol na cca 95 % asfalt. Štart bol na českom území – v Hrádku nad Nisou, potom čiastočný beh po poľskom území, následne sme prebehli na nemeckú stranu ( tá asi bola najdlhšia ), potom späť na české územie a do Hrádku nad Nisou. Jeden úsek bol presne certifikovaný na 10 km. Teda celkom 4 okruhy x 10 km rovných 40 km a k tomu 1km úsek s otočkou  ( išla sa tam chôdza ) plus 220 m do cieľa s presnou maratónskou dĺžkou. Časovo som si naplánoval, že pobežím na úrovni 3:15 minút. Prvé tri kolá, najmä zo začiatku som bežal na úrovni 3:10 až 3:12. Tohtoročný víťaz Ukrajinec Lebedjev Dymitro mi ušiel. Bežal ešte rýchlejšie. Poznám jeho taktiku. Myslel som si, že ho postupne dobehnem, najmä v poslednom okruhu. Zrána ako napodiv vietor ustal, teplota a počasie ( zamračeno ). Vhodné podmienky  na maratón. Prvé tri okruhy som zdolal až na nejaké odbehnutie ľahko ( dotiahol som to na skupinu ). Postupne sa, ale otepľovalo. Obloha sa vyjasnila a teplota stúpala. Na každej občerstvovačke som zastal a pil som vodu. Majúc na pamäti situáciu na Malom štrbskom maratóne, bál som sa krčov. Pozorne som sledoval ako sa chovajú svaly na nohách, či mi netrpnú a aké opatrenie mám urobiť. Tento krát som sa viac násobne poistil dávkami magnézia ( zistil som, že na moju škodu-predávkoval som sa ). Nechal som si vlastné občerstvenie na 7 km ( na nemeckej strane ). Keď som dobiehal tretí okruh zobral som si fľašu, v ktorej bola voda plus dve tabletu magnézia. Tú som postupne dopil po dobehnutí a za začiatkom 4 kola. Z toho čerpal silu a energiu v 4 kole. Medzitým som mal po ruke aj hroznový cukor. Stále som dopíjal vodu. Cca 6 km pred cieľom som zjedol svoje občerstvenie -kúsky banánu plus kiwi na občerstvovačke plus ampulku 25 ml magnézia a vodu. To ma spružilo. A na dôvažok som mal ešte so sebou na ruke stále počas maratónu ďalšiu 25 ml ampulku magnézia, ktorú som opäť v poslednom kole dopil na ostatnej občertstvovacej stanici cca 2 km do miesta kde bol cieľ. Vbehol som na cestu a predo mnou ešte 2 km. Cítil som, že nie som na tom fit. Občas som na chvíľu zastal. Pred 1 km otočkou som už videl, že môjho súpera už  nedobehnem. Mal som na myslí, iba jedine dobehnúť tento maratón. Vidím pred sebou už vpredu sa lemujúcu bránu kde je konečne cieľ dnešného maratónu. Už iba málo mi chýba a tak veľa. Nezvyklý jedinečný zážitok-rovinka so super
asfaltom. A po mojej ľavej ruke pri ceste tabuľka s označením 42 km. A ja čo nemám niekedy problémy v tréningu to zdolať. Akoby  symbolicky a priam z nutnosti a potreby ( ako keby som sa potreboval ešte naposledy nadýchať a nabrať síl ) som naposledy zastal pred poslednými 220 m môjho nie celkom vydareného maratónu ( prvý životný maratón som zažil v ešte horšej agónii na WM v Taliansku v Riccionne ).Rozhodcovské stopky mi odmerali 3:21.40 maratónskeho času. Mal som to za sebou. Pre dnešok som nemal naviac. Súper nebol extra výnimočný. Dvoma časmi, ktoré som tento rok zabehol by som bol vyhral. Kamaráta z Ukrajiny som tri krát po sebe porazil. Doprial som mu tento úspech. Dnes bol lepší. Že z toho nebol hettric? Hlúposť! Emil Zátopek to urobil na 1+ a ja ( 2 zlaté a jedná strieborná ) na 2+. Môžem byť nespokojný? Ani sa mi o tom nesnívalo, tobôž nerobil som si plány. Chcem k tomu len dodať toto. Ak bude niekto bagatelizovať moje úspechy či úspechy iných ( tú spomeniem ďalšieho vynikajúceho atléta-veterána kategórie M 65 Vladimíra Vybošťoka, ktorý získal 2 zlaté a jednú bronzovú medailu. A čo hlavne na 100 m v šprinte vyrovnal svetový rekord-je to veľký úspech a propagácia Slovenska medzi priaznivcami atletiky ) nevie o čom hovorí a nepozná svetové trendy. Vrcholový a profesionálny šport je už politikum, vidíme to na olympiádach, ale veteránske ME, WM či svetové olympijské hry dospelých ( WMG) sú ukážkou toho, že šport je a stáva dôležitou súčasťou životného štýlu človeka.  Ešte chcem doplniť svoje zdravotné pocity po maratóne. Naznačil som a bude to asi pravda, že tým magnéziom ( obávajúc sa, že dostanem krče ) som si aj poškodil. Dostal som sa do útlmu. Škoda, že som nemal na sebe tester a snímač srdečnej frekvencie ( bol by zo snímal čo sa so mnou dialo ). Na dôvažok len toľko-uvediem ako perličku na dokreslenie čo sa ďalej so mnou udialo. Nakoľko organizátori to v Hrádku nad Nisou so záverečnou fázou ( vyhodnotenie maratónu ) nezvládli. Bol chaos, nevedelo sa kde sa bude odovzdávať medaile. Ja som išiel na námestie, kde bola tribúna a množstvo ľudí-boli tam miestne slávnosti. Domnievali sme sa ( aj taká bola ústna informácia), že to bude tam. Ale nič to neveštilo. Stoly boli obsadené ľuďmi a námestie plne nimi. Bolo sme aj hladní aj smädní. Slnko pripekalo. A ja zrazu cítim, že sa mi točí hlavu, ako keby som strácal vedomie. Hľadal som iba miesto kde sa mám dotknúť niečoho pevného a si aj sadnúť. To trvalo asi tak cca 15-20 minút. Niečo som pojedol a zapil pivo. Potom sa už situácia , ale  uspokojila. Dnes s odstupom času vidím, že zbytočné predávkovanie magnéziom mi narušili asi krvný tlak. Je to pre mňa veľké ponaučenie. Inak každý maratón je veľká neznáma a ťažko byť prorokom. Čo dodať na záver na tohtoročných 18. ME veteránov v atletike na dráhe. Ja  som bol najúspešnejším Slovákom. Získal som 2 zlaté a 1 striebornú medailu. Dvakrát na moju počesť, na moje víťazstvo mi hrali našu slovenskú hymnu. V duchu som si aj zaspieval aj keď kriticky poviem musím sa doslovne doučiť jej úplný text. Považujem to za osobný úspech v mojom seniórskom-dôchodcovskom veku. Koľko Slovákov-dôchodcov sa môže tým popýšiť. V tom je čaro tejto mojej životnej záľuby, v ktorej som našiel zaľúbenie, vnútorné uspokojenie a znova oživenie svojho života. To je môj  odkaz nielen pre ostatných seniórov-dôchodcov, ale aj vekovo mladších Slovákov. Nemám tu na myslí iba beh, ale celkovo šport a propagujem pohyb a telesnú aktivitu, lebo  táto blahodárne pomáha psychike človeka. A ozaj úplne na záver naša slovenská výprava, ktorá na 18. ME bola početnejšia ako inokedy počtom 17 medailii ( 5 zlaté, 6 strieborné a 6 bronzové ) obsadila 22. miesto spomedzi 33. krajín ( štátov ) Európy. A mňa osobné teší, že som sa vrchovatou mierou na tomto úspechu podieľal.
Viac info si môžete pozrieť na stránke: http://www.evacs2012.com

Text: Vincent Bašista.
Foto: archív