Maďarsky ani anglicky neviem a tak prosím synovca Jurka, ktorý tiež beháva, aby ma s kamošku prihlásil na štafetový polmaratón do Budapešti. Dávam mu 70 EUR, aby to aj uhradil, nakoľko nestíham, pretože odlietam do teplých krajov.
Tesco beh som neodbehla. Mal sa bežať v nedeľu, v piatok som sa bola prihlásiť a vyzdvihnúť balíčky pre mňa a pre syna. V sobotu ma začali bolieť kríže, ale ešte som mohla chodiť a v nedeľu som sa už nehýbala. Obvolala som niekoľkých známych, o ktorých som predpokladala, že sa zúčastnia, ale ani jeden z nich nemal v pláne bežať.
„Prežíval som ťažké obdobie v živote a potreboval som sa zbaviť stresu“ – to bola kamarátova odpoveď na otázku, prečo začal behať. On už beháva takých 10 rokov, ja som s tým začala až vlani približne v takomto období.
Dňa 1. 9. 2014 sa v Častej konal beh na 8400 m. Tento beh som musela absolvovať a tak som šla napriek dažďu na autobusovú stanicu, ale spoj z nevysvetliteľných dôvodov nešiel. S nádejou som začala obvolávať moje blízke okolie bežcov.
Na beh do Dolných Orešian som sa veľmi tešila, nakoľko propozície sľubovali krásnu 13-km dlhú trať. V júni sme sa zúčastnili 10 km behu „Cez Hornoorešanské vŕšky“ a takú úžasnú atmosféru som očakávala aj v Dolných Orešanoch.
Dnes je samozrejmosťou, že sme dňa 22.8. nastúpili na vlak na Petržalskej stanici v Bratislave a za pár minút sme vystúpili v krásnej Rakúskej dedinke Pama, kde sa konal 7-mi beh zo série deviatich behov pod názvom Pamaner Sommernachtslauf/Bgld. (Beh noci svätojánskej). Pred „pár“ rokmi nás „strašil“ „devizák“, na základe ktorého sme mohli vycestovať raz za 10 rokov, alebo vôbec nie. Našťastie tie časy sú za nami a my si môžeme krásne „behať“ po svete.
Pôvodne som si mala svoj prvý polmaratón odbehnúť dňa 5.10. v Košiciach, ale ten osud sa už nemohol na to pozerať, ako sa neviem dočkať tohto významného dňa a tak zamiešal kartami. Synovec ma omylom miesto na štafetový polmaratón do Budapešti, ktorý sa koná 14.9. prihlásil na celý polmaratón. Najprv som z toho mala šoky, že veď ešte nie som pripravená na beh na 21 980 m, ale potom som to zobrala ako šťastie osudu a ešte som sa rýchlo prihlásila aj na Čachtický polmaratón – taký „skúšobný“.
O Ultra Trail du Mount-Blanc (UTMB), 168 km a cca 9000 výškových metroch, sa nemusím priveľa rozpisovať. Poznáme ho všetci ako najpopulárnejší horský ultramaratón v Európe a pravdepodobne je aj tak trošku snom nejedného z vás. CCC (Courmayer – Champex – Chamonix) je jeho kratšia varianta, ktorá sa popri UTMB tiež beží. Má 101 km a viac ako 6100 výškových metroch.
Pohľad na facebooku na nádhernú medailu s logom podujatia a erbom obce Kráľová pri Senci, ktorú získa každý bežec „Kráľovského behu“ ma „kráľovsky očaril“ a tak som sa na beh hneď prihlásila. Atmosféra behu bola kráľovská, prostredie bolo kráľovské, ocenenie bežcov bolo kráľovské a odfotila som sa aj s kráľom a kráľovnou, takže akoby som sa ocitla v „rozprávkovej“ ďalekej „minulosti“.
Mladé vášnivé cestovateľky 20-21 ročné Britky Olívia Edginton, Lýdia Buckler a Nórka Ingvild Marstein Olsen cestujú po celom svete a z rôznych krajín si prinášajú originálne snímky. Sériu fotografií nazvali „The Topless Tour“ – „Cesta hore bez“. Ich snímky sa stali hitom na internete. Hlavnou ideou Cesty „hore bez“ je odhalenie svojej hrude a otvorenie tak vášho srdca svetu, vravia cestovateľky (vyčítané z múdreho internetu).