Mladé vášnivé cestovateľky 20-21 ročné Britky Olívia Edginton, Lýdia Buckler a Nórka Ingvild Marstein Olsen cestujú po celom svete a z rôznych krajín si prinášajú originálne snímky. Sériu fotografií nazvali „The Topless Tour“ – „Cesta hore bez“. Ich snímky sa stali hitom na internete. Hlavnou ideou Cesty „hore bez“ je odhalenie svojej hrude a otvorenie tak vášho srdca svetu, vravia cestovateľky (vyčítané z múdreho internetu).

TOPLESS, NAHOŘE BEZ! Letní soutěž pro běžce i neběžce

BEZVA BĚH-u sa myšlienka „NAHOŘE BEZ“ alebo „HORE BEZ“ zaľúbila a vypísali zaujímavú súťaž, do ktorej som sa zapojila aj ja. Podmienkou bolo zaslať foto „hore bez“ s rukami nad hlavou. Ale zrealizovať fotografiu „hore bez“ nie je až tak jednoduché. Fotka má byť aj niečím originálna, má vyjadrovať životný štýl, pocity „fotiaceho objektu“. Tak som dostala nápad, že ma odfotia ako dobieham dňa 23.8. 2014 do cieľa s nápisom XXV. ročník Čachtický polmaratón. Chcela som, že v pozadí budem mať „kulisu“ tlieskajúcich fanúšikov a ja s nadšením, s rukami nad hlavou a „hore bez“ dobehnem do cieľa. Tento môj zámer som oznámila mojim bežeckým kamošom, s ktorými som sa vybrala odbehnúť si do Čachtíc môj prvý polmaratón. A nestretlo sa to s moc veľkým ohlasom. Aj naša „osobná šoférka“ Blaženka – perfektná bežkyňa sa moc nadšene netvárila. Moji bežeckí kamoši ma odmietli fotiť „hore bez“. Napokon sa jeden „odvážlivec“ našiel, ale foto bolo bez tlieskajúcich divákov a som tam bez nôh a v takom uhle, že fotka nemôže uzrieť svetlo sveta.

Druhý pokus bol v posledný deň zaslania súťažnej snímky. Poprosila som kamošku, či by šla so mnou na horúci prameň a že tam budem „pózovať“. Vymysleli sme výskok nad prameňom. A tak som vyskakovala a vyskakovala, aby fotka bola vo vzduchu. Za pomoci mládenca, ktorý tiež prišiel na prameň sa podarilo, že fotoaparát zastihol moment ako som vo vzduchu. Toto všetko sa dialo za účasti cca 20 ľudí, ktorí sem prišli relaxovať a naše fotenie „hore bez“ komentovali slovami: „Tak toto sme tu teda ešte nemali …“ Ale ak som sa chcela zapojiť do súťaže, tak som predsa musela niečo „vytrpieť“ a „zniesť“ začudované pohľady a poznámky, že čo sa to deje? „Prežila“ som to a fotku som tesne pred záverečnou zaslala do redakcie Bezva běhu ako 59-ta súťažiaca. Za mnou ešte dodali foto traja opozdilci.

Na druhý deň bolo spustené hlasovanie. Do súťaže sa zapojilo 62 odvážlivcov, ktorí sa fotili na rôznych zaujímavých miestach, napríklad dievčina stála na chrbte koňa samozrejme hore bez a s rukami nad hlavou – dosť veľká odvaha. Medzi fotkami bola jedna milá kresba havuša ako si pekne sedí s packami nad hlavou a pod ním nápis: „THE TOPPESS TOUR“. Organizátori sa nakoniec rozhodli, že ju tiež zaradia do súťaže s odôvodnením – i pes je běžec.

Väčšina záberov bola fotená v prírode – hory, lesy, lúka, foto na vrchu guľatých stohov slamy, krásne jazero s plávajúcimi kačičkami, Turecké aj Chorvátske more, vinice Otrokovice, Cote Sauvage, poloostrov Quiberon (Francie), Národný park Jotunheim v Nórsku, alebo na skalách – Trolltunga – Norsko kde fotiaci „objekt“ stojí nad priepasťou. Krásne zábery Vysokých Tatier – Malý Ľadový štít, dve dievčence v pozadí s Mikulovským zámkom. Zaujímavá je fotečka ako tri dievčence s čiernymi gaťkami stoja na ceste samozrejme „hore bez“ a „čumí“ na nich chľapča s ruksačikom alebo ako dievčina stojí na stĺpe – Jankovický Vrch u Teplé (ktovie ako sa tam vyštverala a ako sa ten stĺp ocitol na lúke), o stĺp ma opretý bicykel a vystiera ruky do krásneho nebíčka s oblakmi. Dievčence sa fotili aj v dvojici, trojici či pätorici – pekné zábery. Krásna je fotka ženy a muža s „vymaľovanými“ chrbtami a otecko drží v povetrí spoločnú „ratolesť“. Do súťaže sa prihlásili aj muži, nakoľko nikde nebolo napísané, že „hore bez“ môžu pózovať len ženy. Veľmi úsmevná je fotečka na ceste, kde stojí auto s nápisom POLICIE a pred autom je zdatný muž s rukami nad hlavou iba v trénirkách a „premáva“ sa na „doske s kolieskami“. Možno tento záber robil sám policajt, nakoľko neviem, či obyčajný „človek“ môže fotiť auto s takým nápisom. Úsmevný je aj záber muža na ceste v škótskej sukienke. A potom nasleduje záber číslo 59. Soňa – prameň po behu (Slovensko). V pozadí je zelené rákosie, ja som v country širáčiku, v ktorom aj behávam, nakoľko je to môj štýl života – country muzička a nestojím ako skoro všetci, ale som vo vzduchu nad vodou. Kým sa tento záber podaril, tak to boli naozajstné horory.

Svojich „obdivovateľov“ mal aj záber dievčiny v „štokličkách“ s pavúčími čiernymi pančuškami a kratučkou bielou čipkovanou sukienkou ako vystiera ruky kdesi k oblohe (prediera sa medzi šnúrou na prádlo): „Proboha ta fotka Jitky v lodičkách… co má TOHLE společného s běháním???, – „To asi mělo být sexy …a nebo v tom slečně třeba vážně běhá.“ – „Ono to ale nemusí souviset s běhánim, prvotní myšlenka je o tom, že je to cestovatelská manie, lidi se fotí na ruznych místech světa…..ale každopádne jeji fotka v lodičkách ze zahrady je spíš úsmevná a dost nepovedená.“

O ceny, sa oplatilo bojovať. 1. a 2. cena boli botky adidas Supernova Glide, 3. cena Mizuno Rider 17. a 4. až 10-ta cena „triko s logem Bezva BĚH“. Šancu dostať sa na prvé tri miesta v podstate mal každý súťažiaci, takže možnosť, že vyhrajem super botky, v ktorých sa mi čas dobehu o nejaké minúty zlepší som nevylúčila. Ale zaujalo ma to „triko s logem Bezva Běh“. A tak sa „rozpútal boj“ o hlasy. A teraz to začalo. Moji oslovení nevedeli ako hlasovať a tak som im celé hodiny vysvetľovala čo majú urobiť.

Je nedeľa polnoc. S napätím rátam či som sa dostala do prvej desiatky a vychádza mi to na 11. miesto, teda môžem sa s „vysnívaným“ tričulkom rozlúčiť. Ale Zorka, ktorá za mňa hlasovala v posledných chvíľach pred polnocou mi oznamuje, že som na 10-tom mieste – no ovláda matematiku a počítanie lepšie ako ja. A tak som sa začala tešiť, že ten čas, čo som venovala zháňaniu hlasov nebol márny. Ešte som si prezrela komentáre k súťaži a zrazu čítam odkaz od Rostislava Bažanowského – hlavného organizátora súťaže, ktorý napísal ešte pred 20.00 hodinou: „Já ti ho Soničko pošlu, i když nevyhraješJ. Bola to odpoveď na moje sťažovanie sa v komentároch, že viacerí mi napísali, že NEVEDIA AKO HLASOVAŤ – tak im to tu vysvetľujem, nakoľko by som rada mala také krásne bežecké tričko s logom, že BEZVA BĚH – bolo by to moje PRVÉ „ZAHRANIČNÉ BEŽECKÉ TRIČKO“ a škoda tých hlasov, čo mi ťukli a hlasy sa nepridali …Takže ja som si to tričko veľmi priala a osud si to pekne „vypočul“ a zabezpečil mi ho dokonca na 2 x.

Organizátori na svojej stránke uverejnili víťazov a dozvedeli sme sa, že: „ K půlnoci z neděle na pondělí hlasovalo neuvěřitelných 6 330 lidí! Výsledky jsou jednoznačné, rozdíly v počtu hlasů byly mezi jednotlivými soutěžícími poměrně velké, jen mezi posledním 10. oceněným místem a 11. místem byl rozdíl pouhé 2 hlasy.“ A to je môj prípad – 2 hlasy rozhodli, že som bola na 10. mieste. Počtom 1177 hlasov získala prvé miesto fotečka krásnej dievčiny s dlhými vlasmi, ktorej vidieť aj profil tváre. Je tiež „vyskočená“ vo vzduchu na zelenej trávičke, vyšportovaná postavička, na prvý pohľad vidno, že je celá „značková“ – športové hodinky, tesné kratučké tmavomodré šortky s pásom slabulinko modrým ako nebíčko, k tomu ladia tiež značkové podkolienky s modrým odtieňom s nápisom ROYAL … Autor a výherca prvej ceny organizátorom napísal mail: „Ahoj, posílám do soutěže fotku své nádherné manželky Jany,“ Tomáš J. Organizátori komentovali: „To hovoří za všechno :-)“. Samozrejme, že Tomáš chcel pre svoju manželku vyhrať prvú cenu. A tu je vidieť čo dokáže láska. Určite „naháňal“ hlasy na všetky strany, pretože v týchto súťažiach, kde sa hlasuje vyhráva ten „najšikovnejší“. Nie ten, kto má najväčší počet priateľov, ale ten, čo si vie „správnym „menežmentom“ získať hlasy nielen od svojho najbližšieho okolia, ale vie osloviť aj neznámich ľudí, ktorí radi za neho zahlasujú, napriek tomu, že ho osobne nepoznajú.

Úsmevných komentárov k súťaži bolo dosť: „No snad přijdou i nějaký fotky zepředu :)“… – „Vyhraje ta, která se otočí, viď Rosťo…- „Manžel mě prý klidně zepředu vyfotí, jen když mu vyhraji ty boty ve velikosti pro něj (alespoň 48 EU-hrozně blbě se mu boty pro běh shání a na boso mi běhat nechce :-))..no, ale já si myslím, že by mu to k botám nepomohlo :-D“

Ešte som nespomenula, že podmienkou v súťaži „hore bez“ bolo foto „zo zadu“ – takto sa fotia aj cestovateľky, ktoré fotenie „hore bez“ rozpútali.

A tiež sme si prečítali milý odkaz: „A ti kdo nevyhrajou, nezoufejte, Rosťa už chystá další soutež – Topless – dole bez :-). Takže sme si „zábavy“ aj „driny“ so zháňaním hlasov užili dosť.

Záverom sa sa chcem poďakovať každému kto ma podporil, nakoľko každý hlas ma postupne posunul na to 10-te miesto. Ďakujem rodine, bežeckým i nebežeckým priateľom, známim i neznámim – menovite – trénerom Bratislava Marathon Sport Club, organizátorom Bratislava Marathon, behame.sk, Snoopy team, v ktorom si Zorka odbehla štafetový beh družstiev Od Tatier k Dunaju – Jasná-Bratislava, keď spolu s ďalšími 11-timi bežcami odbehli 345 km dlhý úsek. Posledné minútky pred pólnocou za mňa jej kamoši, kterých oslovila ešte zahlasovali, ďakujem perfektnému bežeckému tímu ZSE a menovite ďalším 999-tim mojim nádejným „hlasovateľom“ v súťaži o NAJ-sympatickejšiu bežkyňu, ktorú v novembri vyhlási beháme.sk – tisíc krát vďaka Rostislavovi, Rasťovi, Tomášovi, Jurajom, Jozefom, Peťom, Marcelom, Milanom, Petroníusovi, zaťkovi Ferimu a spol., Ladislavovi a jeho „psej bežkyne“ Megy, ktorí sú nerozlučná „bežecká dvojica“, Patrikovi – Alexi a spol., Simonke, Zorke, Blaženke, Katke, Viki, sestre dvojičke Libuši a spol., Soničkám (tam patrí aj moja dcera), ultrabežkyne Alissie a jej mame Alicke, všetkým country kamošom a kámoškám – Ľudmilke, Darinke, Ketrinke, Helenke, Jolike, Angelike, Renátkam, Jankám, Dankám, Vierkám, Martinom, Richardom, Milanom, kapelkám čo hrajú super country muzičku, všetkým psíčkarom, ktorí majú nádherných havušov, super fotografom, čo z behov robia „kráľovské zábery“ fotografke Xénii, fotografovi Róbertovi a ďalším svetovým fotografom, Igorovi, ktorý denno-denne „naháňa“ slovenské rekordy (aj mňa sa mu podarilo dostať do Knihy Slovenských rekordov) …a v závere chcem spomenúť: „Behom za svetový mier“.