Kniha, v ktorej sa beží o život

Na legendárnom Spartathlone si vybehal famózne 5. miesto, ale odbehol aj iné „brutálnosti“. Stovky maratónov a ultramaratónov. So svojimi teniskami pokoril aj Údolie smrti, ktoré si svoje meno vďaka extrémnemu teplu istotne zaslúži. A s touto bežeckou legendou, ročník 1970, sa môžete zoznámiť aj vďaka knihe Můj dlouhý běh.

Toto dielo pre svoj úspech bolo vydané nielen v roku 2014, ale aj o štyri roky neskôr v druhom a rozšírenom vydaní, čo sa v tejto oblasti literatúry takmer nestáva. Iba ak ide o kuchársku knihu, ale vlastne aj D. Orálek ponúka zaujímavé recepty. Opisuje svoje bežecké začiatky, víťazstvá i pády, pričom pády pri bežcoch patri medzi bolestivé, ale veľmi dôležité skúsenosti. No bežec, podávajúci neuveriteľné výkony, však neraz nevystačí s vlastnými silami. Priznáva to aj tento ultrabežec, ktorý na jeseň 2016 vykonal dôležitú zmenu vo svojom živote. „Po dvadsiatich rokoch som prepustil svojho trénera, čiže seba, a na jeho miesto som najal Pavla Nováka, bývalého maratónca s osobákom 2:17:11, ktorý okrem iných doviedol Ondřeja Veličku medzi špičku európskeho ultramaratónu.“ Áno, v každom veku bežca sa dá posúvať vlastné hranice, dávať si nové výzvy a objavovať nekonečné zákutia bežeckého sveta. Orálkov príbeh je veľmi poučný pre všetkých, ktorí siahajú na méty. A nemusí ísť pritom len o vrcholových, špičkových či profesionálnych bežcov. Svojou otvorenosťou, radosťou z pohybu, ale aj pokorou k „šialenostiam“, ktoré má v nohách, je inšpirujúci.

Ukazuje, že aj tí, ktorí podávajú nadľudské výkony, sú len obyčajnými smrteľníkmi, chodia do práce, radi si doprajú výdatný obed, nemusia sa zriekať mäsa či iných maškŕt, a pritom vo svetovom meradle bežia svoje dlhé behy. Priebeh niektorých z jeho výkonov sa číta napínavo, akoby išlo o detektívku. A vlastne keď tak nad tým premýšľam, každý dlhší beh sa dá vnímať tak, že páchateľ – bežec i obeť – maratón či ultra sú známe už vopred, ale cesta, ako sa dostane páchateľ k bežeckej obeti, môže byť veľmi dramatická.

Peter Kubica