Kniha o hľadaní odvahy

Okrem iného jej to mimoriadne zaujímavo behá. Vo svojej knižnej prvotine si nadelila priveľké bežecké sústo. Rozhodla sa prebehnúť Cestu hrdinov Slovenského národného povstania. Mám rád, ak niekto nebehá len tak bezcieľne, ale spája svoju športovú aktivitu aj s nejakým obsahom.

Pripomenúť si tých, ktorí položili životy za našu budúcnosť, a popritom spoznávať fascinujúcu prírodu našej vlasti. Aké skvelé, pomyslel by si nejeden bežec. Nadšenie by mu však možno prirýchlo vyprchalo, keby vedel, že za „odmenu“ musí prebehnúť 770 kilometrov. Toľko totiž meria chodník z Dukly na Devín. Aké jednoduché zhrnutie v jednej vete, avšak L. Vacvalová na to potrebovala viac ako 170 strán, aby zachytila atmosféru zapadajúceho či vychádzajúceho slnka, rosy v tráve a rôznych bežeckých skúseností. Áno, mnohé sú neprenosné, ale napriek tomu je povzbudzujúce, keď sa môžeme uistiť, že aj iným bežcom sa občas nedarí, nechce sa im, bolia ich nohy a trápia ich žalúdočné problémy. Ale tiež sa vieme úprimne potešiť z výkonov, ktoré presahujú naše schopnosti či aktuálne možnosti.

Šestnásť dní potrebovala rozprávačka z tejto knihy na to, aby prekonala slovenské hory-doly. Svojmu dielu dala názov Nájdem odvahu a skutočne ju našla. Našla ju, aby urobila prvý krok a potom ďalší a ďalší a už nebolo cesty späť. Bežcom sa niekedy stáva, že sa len potrebujú rozbehnúť a ono sa to poddá. A za odmenu bežkyne po stopách hrdinov SNP sa ponúkali dychberúce výhľady, ako sama priznáva: „V živote nastávajú okamihy, v ktorých by sme najradšej prerušili tok času, zastali… a len tak hľadeli.“ Ak uvažujete nad tým, že by ste chceli prebehnúť celú trasu alebo niektoré z jej úsekov, určite by ste si knihu mali prečítať, prežuť a premyslieť. Už len samotné čítanie bolo poriadnym dobrodružstvom.