EXPRESS TRAILERS ZURRIEQ HALF MARATHON and 10 K

EXPRESS TRAILERS ZURRIEQ HALF MARATHON and 10 K 

 (na ostrovčeku Malta som neodbehla polmaratón – 21 km 98 m ale …)

Jedného dňa mi prišla na facebooku prosba o priateľstvo od mládenca mojej krvnej skupiny. Písal,  že ma na behoch videl už x krát a aj keď sa osobne nepoznáme, musel si ma dať do priateľov. Priateľstvo som odťukla a nasledovala „bežecká“ komunikácia. Jerry Kmeť, tak sa môj nový bežecký kamoš volá, mi len tak „mimochodom“ napísal, že sa chystá na Maltu odbehnúť si polmaratón. Hneď som sa tou myšlienkou nadchla, a spýtala sa, či sa behu môžem zúčastniť aj ja.  Napísal, že samozrejme a tak začali „vybavovačky“. Vyplnenie prihlášky, uhradenie štartovného, vybavenie letenky, hotela, zbaliť batoh  a ide sa do sveta.

            Je nedeľa 9.11. 2014. Taxíkom odchádzam z hotela Bayview  v mestečku Sliema do Zurrieqe pred farský kostol pre istotu o „niečo“ skôr, aby som stíhala štart o 7,30 hod. O 6.05 ma taxikár „vyhadzuje“ pred kostolom, takže mám do štartu hodinku aj 25 minút. Čo budem celú tú dobu robiť? Ale hneď sa to vyriešilo. Kostol bol otvorený a práve prebiehala nedeľná omša. Tak som si z hlavy sňala môj country širáčik a vstúpila do chrámu božieho.  Prežehnala som sa,  sadla si na kostolú lavicu a pocítila som úžasný pokoj. Vnímala som nádhernú hudbu, „maltskú“ reč a spev srdcom.  Komu sa podarilo zúčastniť sa tesne pred behom omše v kostolíku? Pomyslela som si, že je to šťastné prianie osudu a všetko dopadne OK. Ako to v kostolíkoch býva, vyberajú sa peniažky. Samozrejme, že som chcela prispieť, ale kým som si „vyhrabala“ nejaké euráče, tak košíček na peniažky už putoval do prvých radov. No čo som mala robiť. Postavila som sa a cez celú uličku za pohľadov všetkých veriacich som si to odkráčala až k prvému radu, kde sa košíček nachádzal. Hodila som doň peniažky a znovu som za pohľadu všetkých veriacich odkráčala na miesto.

            Je pár minút pred pol ôsmou. Stojím na štarte s nádherným pocitom, že sa to predsa podarilo, že som na Malte a idem si odbehnúť môj 5-ty polmaratón. Nasleduje odrátavanie, štart a bežíme po asfaltovom teréne cez 6 Maltských „vesničik“. O chvíľku vidím ceduľku 2,  a zisťujem, že som dva kilometre odbehla za menej ako 13 minút. Vravím si, že keď budem takto pokračovať ešte 19 km, tak mám osobák. Postupne je okolo mňa menej a menej bežcov. Jedna mladá dievčina sa na mňa „prilepila“ a bežíme spolu. O chvíľku nás dobieha mládenec a bežíme v trojke. Zrazu obaja odbáčajú z hlavnej cesty, hoci ja som presvedčená, že máme bežať rovno. Zastavila som, že čo sa deje. Šli sa spýtať do obchodíku kade? Predavačka nevedela. Ja  som našťastie mala na papieriku napísané kade sa beží a tak sme bežali po hlavnej ceste  ďalej.  Škoda tej  minútky zdržania.

Štart začínal v mestečku ZURIEQ do QRENDI. 1 až 3 km z QRENDI to MQABBA, 3 až 5 km z MQABBA do KIRKOP, 5 až 8 km z KIRKOP do HAL-FAR a potom 8 až 15 km z HAL-FAR PAST THE MALTA INTERNATIONAL AIRPORT znovu do KIRKOP. Beží sa mi veľmi dobre a teším sa, že mám dvoch skvelých spolubežcov. Bežím pár metrov za nimi. Zrazu prichádzame znovu k “problematickému miestu. Ženy v uniforme sa  pýtam: “Kade?”  Ukázala mi smer a ja si bežím bežím keď zrazu  oproti mne bežia moji dvaja spolubežci s tým, že to nie je tá správna cesta. A vtedy nastal ten kritický moment.  Spoliehala som sa na slová ženy v uniforme a napadlo ma, či týto dvaja nebežia len 10 km a tak bežím ďalej. Vtom ma začínajú predbiehať prví bežci a ja vidím známu trať  a zisťujem, že sa musím vrátiť. Slzy sa mi nahrnuli do očí, v tejto chvíľke som najnešťastnejšou ženou na svete. Žiadnemu bežcovi neprajem ten pocit, keď nevie “kudy-kam”. A tak dávam “spiatočku”. Bežím oproti bežcom, ktorí majú pár km do cieľa, s nádejou, že nájdem “cestičku” aj “vesničku” kade mám bežať.

Pýtam sa bežcov aj nebežcov, maltských ženičiek, policajtov, šoférov, cyklistov …

Bežím cez ROUND KIRKOP 15 až 17 km, 17 až 18 km z KIRKOP do MQABBA, 18 až 20 km z MQABBA do QRENDI a pri 19-tom kilometri sa odvažujem pozrieť znovu na hodinky. Čas je značne kritický.  Za 15 minút musím dobehnúť do cieľa – lepšie povedané nájsť cieľ.  Miestna žienka v QRENDI mi ukazuje, ktorou uličkou mám bežať. Posledné 2 km sú z QRENDI do ZURRIEQ. Bežím ako o život, musím predsa stihnúť časový limit. Bežím po asfaltke, keď zrazu odbočka mestečko Zurrieq. Áno tam mám môj vytúžený cieľ, ale žiadne označenie že by som mala odbočiť a tak zastavujem. Drahocenné sekundy ubiehajú. Maltská šoférka mi ukazuje, že stále po asfaltke rovno a ďalej bude odbočka na Zurrieq. Poslúcham ju. A mala pravdu na zemi vidím šípečky a bežím. Dostávam sa do Zurrieq-e, kde je oproti farskému kostolíku cieľ. Ale kde sa ten kostolík nachádza, tak to vôbec netuším. Zastavujem skupinku bicyklistov s prosbou kade? Dvaja sa odpájajú zo skupinky s úsmevom – Finisch? A ja im po slovensky: “Áno finiš, finiš, už mám len pár sekúnd …”.a bežím z animi. Zrazu známa ulička, bežím najrýchlejšie ako vládzem. Cieľové hodiny ukazujú čas 02: … minúty nevnímam, len pozerám, aby sa z dvojky nestala trojka – to je stanovený časový limit. Prebieham cieľom a cítim sa v tej chvíľke najšťastnejšou bežkyňou sveta. Tak som to stihla?

            Dostávam krásnu medailu –  EXPRESS TRAILERS ZURRIEQ HALF MARATHON & 10 K, 9^th November 2014. Šťastná sledujem vyhlasovanie výsledkov. Pri mene Soňa Macejáková bežím dopredu a z rúk organizátorov si preberám “čarovný tanierik” s nápisom: 1^st Place Female Over 55 yrs. Category Express Trailers Zurrieq Half Maathon íth November 2014 – v slovenskom preklade “Najrýchlejšia žena sveta”  v kategórií ženy nad 55 rokov.

            Na Malte som neodbehla polmaratón – 21 km 98 m, ale som si nadbehla o 4 km . naviac, takže môj čas  02:58:24 mohol byť o pol hodinku lepší. Ale mohlo to dopadnúť aj oveľa horšie, keby som dobehla o minútu a 37 sekúnd neskôr. Polmaratónu v Zurrieqe sa zúčastnilo 17 krajín sveta. Slovensko bolo zastúpené len jednou pretekárkou – mnou.

            Na Maltu  sa určite vrátim 22.2. 2015 kedy si do historicky čarovného mestečka  Mdiny pôjdem odbehnúť ďalší polmaratón. To je tak nádherné “behať” po svete.

Napísala: Soňa Macejáková

 (Ďalšie info o mojom pobyte na Malte v podrobnejšom článku – koľko ma to vyšlo, aké trapasy sa mi podarilo vytvoriť, nakoľko som komunikovala slovensko-posunkovou rečou a bola som odkázaná sama na seba. V krátkosti času sa mi nepodarilo  nikoho zohnať čo by tam šiel so mnou, ale toho 22.2. 2015 nás pôjde určite viac).

Prosím o hlasy v súťaži o NAJSYMPATICKEJŠIU BEŽKYŇU. Ťuk na stránku a ťuk pri mojej foto na PRIDAJ HLAS. Razz a deň do 30.11. sa dá dať 1 hlas. Tisíc krát díky.

http://www.behame.sk/index.php?src=najsympatickejsia-bezkyna-2014/profil/sona-macejakova-2