37. Athens Marathon. The Authentic 2019

Môžete tu obdivovať pôvodné zachované, starogrécke pamiatky, pamiatky z rímskeho obdobia, byzantské kostoly.. Keď boli Atény vystavané, koncom 19. storočia, väčšina dôležitých budov bola postavená ako kópie antických stavieb. Námestia a parky sú skrášlené sochami gréckych filozofov, gréckych bohov, či hrdinov z vojny za nezávislosť.

Toľko Vám napovie poučka o Aténach na wikipédie.  Skúsenosť každého jedného návštevníka  s týmto mestom je špecifická a vlastná. Tá moja je bytostne spätá s behom, to však neznižuje intenzitu vnímania chutí, aróm a atmosféry tohto mesta.

Príhody, ktoré „chcete“ zažiť

Skutočne netuším, či to mám pripísať aure, osudu, karme alebo šťastene, že sa mi na týchto maratónskych výletoch vždy prihodia situácie, ktoré nie sú veľmi príjemné. S odstupom času sa však stávajú úsmevnými. Z Atén máme dve. Tá prvá nenechala na seba dlho čakať. Po privítaní na recepcii nám recepčná oznámila, že zrušila pred dvomi dňami rezerváciu jednej izby. O čom nám povedala na mieste a neupozornila nás skôr. Celý proces hľadania izby nakoniec dopadol veľmi dobre a my sme si za rovnakú cenu vybrali lepšiu izbu. Zariadenie si priznalo chybu, čo je diametrálne odlišné správanie, od toho, čo sa nám udialo v Edinburgu.

Vážnejšia situácia nastala na našom spoločnom výlete pri Sokratovom väzení. Táto pamiatka sa nachádza na kopci s krkolomným názvom Filopáppos. Z húštiny stromoradia sa rozbehol na nás veľký čierny pes, našťastie si to odniesol zadok jedného z nás a nič vážnejšie sa nestalo. V Aténach však narazíte na množstvo sa potulujúcich mačiek a psov. Dokonca dvaja si s nami odbehli aj časť maratónu.

Príhody, Žiadna prechádzka ružovou záhradou

Legenda o bežcovi z Maratónu do Atén sa prvýkrát objavuje v Plutarchovom diele O sláve Atén v prvom storočí po Kr.. Plutarchos tento beh prisudzuje poslovi menom Thersipus alebo Eucles. O storočie neskôr príbeh spomína Lucian zo Samosty, no bežca nazýva Filippides (rovnaké meno dal v niektorých častiach rukopisu bežcovi medzi Aténami a Spartou aj Herodotos).

37. ročník Aténskeho maratónu nadväzuje práve na legendu o bežcovi z mestečka Maratón do Atén. Práve tu vás dovezú autobusy organizátorov priamo z hlavného mesta, kde má 6 rôznych stanovíšť, obávať sa preplnenia nemusíte. Sadnete si a hodinu sa veziete do 40 km vzdialeného mesta. Lokalita štartu dýcha a je upravená práve pre maratóncov. Veľkosť ihriska, miesta sústredenia bežcov, je síce obdobná ako v našich väčších dedinách, no okolie je výrazné maratónske. Vlajú vlajky všetkých krajín zúčastnených bežcov, horí maratónsky oheň a pred štartom prisaháte na maratónsku česť. Legenda o Filippidesovi žije aj v 21. storočí.

Samotný beh bol náročný, kopcovitý. Prvých 10 km rovinka, bez prevýšení bola príjemná no prešla rýchlo. Následne nastupovalo prvé mierne stúpenie do 17 km, práve v tejto časti míňate opustené, zdevastované budovy, ktoré sú bez majiteľov už nejaký ten rok. Paradoxom bolo, že sa nachádzali pri mori. Tieto oblasti nikoho sa striedali s mestečkami, ktoré ma dobili energiou. To som nevedel, čo má čaká. Ten najkľúčovejší a najnáročnejší úsek totižto ešte len mal prísť. Začínal sa na 21 km, presne v polovici behu a mal končiť na 31 km, pri prevýšení cca 250 m preveril všetky fyzické kvality a psychickú odolnosť prekonať sa. Krása finišu na štadióne Panathenaic, povestnom „U-čku“ nahradí celú vynaloženú snahu.

Moji známi sa ma často pýtajú, či to stojí za tú námahu. Drilujete sa, máte problémy s ubytovaním, bolia vás nohy, nespíte poriadne, míňate peniaze. Toto všetko opadne, keď vidíte cieľový čas, burácajúci dav, ktorý tlieska každému bežcovi.

Môj čas 3:08:12 patril medzi Slovákmi k tým najlepším (1. miesto) a v celkovom hodnotení som sa umiestnil na 250 mieste. Šiesty, budúci rok začnem maratónom na Malte, ktorý bol tento rok zrušený kvôli orkánu.

Ján Raclavský

Galéria k dojáku: