24. ME v krose v Šamoríne – z pohľadu našich bežkýň a bežcov

Lucia Beláková: „Pri druhom štarte na ME som tento rok spokojnejšia, aj keď môj cieľ byť najlepšia slovenská juniorka sa mi nepodarilo splniť. Trať nebola až taká náročná.“

Sofia Debnáriková: „Bolo to náročné skôr fyzicky ako psychicky. Spadla som na jednej prekážke, čo ma mentálne zložilo. Určite som si moju premiéru predstavovala lepšie.“ (Foto: Ján Súkup)

Miroslav Borovka: „Bolo to veľmi náročné. Rozbehol som to trochu rýchlejšie a zatavilo ma to trochu. V závere som mal dostatok síl, vďaka podpore divákov som ešte dokázal predbehnúť dvoch súperov. Celkovo preteky nesplnili moje očakávania, chcel som skončiť lepšie, ale aspoň som predstihol ostatných Slovákov, čo je pre mňa aspoň čiastočný dôvod na spokojnosť.“

Matúš Verbovský: „Ďakujem zväzu za možnosť štartovať na ME, dal som do toho všetko, tak môžem byť spokojný. Nestačilo to na lepšie umiestnenie, žiaľ, ale aspoň vidieť, ako sú na tom výkonnostne moji konkurenti z iných krajín.“

Alexandra Zavadská: „Tento rok sa mi bežalo ľahšie, lebo som bola lepšie pripravená. Som zvyknutá behať v takýchto teplotách. Na preteky som sa veľmi tešila, užila som si ich a som rada, že som sa mohla predstaviť na domácej pôde. Samozrejme, vždy to môže byť aj lepšie, ale som spokojná s tým, čo som v Šamoríne dosiahla. Som oveľa spokojnejšia ako vlani v Chii. Budem sa snažiť trénovať ďalej, aby to bolo v budúcnosti ešte lepšie.“

Lucia Janečková: „Bolo to horšie, ako som očakávala. Chcela som sa lepšie rozlúčiť s kategóriou do 23 rokov. Vypomstil sa mi rýchly začiatok, ale s trénerom sme sa dohodli tak, aby ma v úvode súperky takpovediac nezavreli. Atmosféra ma strhla, rozbehla som to rýchlejšie, ako som chcela. Svoje urobilo aj to počasie. Krízu som ani nemala, ale po prvom kole, ktoré sa mi bežalo super, to už bolo náročné. Vôbec nie som spokojná.“ (Foto: Ján Luky)

Veronika Zrastáková: „Takú zimu som na pretekoch ešte asi nezažila. Bolo mi aj dosť zle od žalúdka. Tempo bolo na mňa rýchle, a pritom som bola celý čas posledná a išla som skutočne na maximum toho, čo som mala natrénované. Tým, že som sa začala venovať vytrvalostným behom, stratila som na rýchlosti. Potrebujem na tom popracovať.“

Kristína Néč-Lapinová: „Tento rok som mala športových povinností a štartov na vrcholných podujatiach viac než dosť. Ako multišportovkyňa som dobrá, ale na túto bežeckú špičku to už nestačí. Chcela som radšej začať pomalšie, a potom zrýchľovať, ale nevýhodou bolo, že som nebežala v skupine a veľa síl mi uberal protivietor. Potom som si povedala, že už je zbytočné zrýchľovať, radšej si to užijem a dobehla som to v jednom tempe.“

Ľubomíra Maníková: „Dnes to bolo ľahšie ako v Samokove 2014, kde sme mali dosť kopcovitú trať a zamrznutý terén. Dnes boli ideálne podmienky na rýchly kros, páčilo sa mi to oveľa viac, navyše sme súťažili v domácom prostredí. Pocitovo sa mi bežalo fajn, ale nepredviedla som, čo som mala. Postihlo ma zranenie nohy, ale netreba sa na to vyhovárať. Myslela som si, že budem mať dnes na viac.“

Silvia Schwaiger: „Taktika bola neprepáliť tempo, ale nedalo sa to dodržať. Začiatok bol skutočne veľmi rýchly, snažila som si vypracovať si nejakú pozíciu. Musím povedať, že to bolo férové, neboli ´strkanice´ a pretekárky mali dostatok priestoru. S umiestením v Šamoríne nemôžem byť spokojná. Do budúcnosti sa však dá zlepšiť. Je to dobrá skúsenosť pre mňa, prvýkrát som sa predstavila na takomto podujatí. Na ME či MS v behu do vrchu je to iné. Šamorínska trať bola krásna, mohla byť trochu náročnejšia, prípadne technickejšia, to by mi vyhovovalo viac. Mala som problémy s dýchaním, chladné počasie mi nevyhovuje. Preto v zime zväčša nesúťažím.“

Richard Varga: „Mal som dva ciele – neskončiť posledný a bežať lepšie ako pred troma týždňami na M-SR. Myslím si, že sa mi podarilo splniť obidva. Oproti národnému šampionátu to bolo náročnejšie, dlhšia trať, chladnejšie a dosť fúkalo. Napriek tomu som bežal tempo na kilometer rýchlejšie asi o štyri sekundy. Z tohto hľadiska som veľmi spokojný. Prišlo ma povzbudiť veľa známych, tak som zvolil inú taktiku, ako som pôvodne uvažoval. Od začiatku som to napálil a snažil som sa sa držať čo najviac vpredu. Dúfam, že som kvalitne reprezentoval Slovenska a nemusím sa za svoje vystúpenie hanbiť.“ (Foto: Pavol Uhrin)

Jozef Urban: „Neviem, čo sa stalo, ale dnes mi nešli nohy. Približne na treťom kilometri to už bolo z môjho pohľadu celé zle, veľmi ťažko sa mi bežalo. Bol aj dosť silný vietor. Dnešné preteky mi vôbec nesadli. Musíme to prebrať s trénerom, lebo som sa cítil v pohode a aj príprava bola dobrá. Počas behu som sa však trápil. Keď neberiem do úvahy ME 2014 v Samokove, kde som vzdal, tak toto bol môj najhorší šampionát v krose.“

Tibor Sahajda: „Po Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach visel nad mojím výkonom na ME v krose veľký otáznik. Nikto nevedel, čo dnes predvediem. Ja som však pokračoval v tvrdej príprave, aj som si oddýchol a dal som sa dokopy zo zranenia kolena. Opäť som začal intenzívne pracovať a výsledok je taký, že som v Šamoríne najlepší zo Slovákov. Každý z nás troch bojoval, čo to dalo. Škoda, že v poslednom kole išlo cezo mňa sedem-osem ľudí. Nemohol som viac, bolo to už nad moje sily. Jednoducho, vytuhol som. Bežal som to, na čo momentálne mám. Moja taktika bola trojminútové tempo na kilometer, nebudem sa blázniť hneď v úvode. Musím trénovať ďalej, lebo vidím, kde sa nachádzame v porovnaní s európskou elitou. Myslím si však, že sa zlepšujem a mám na to bojovať o ešte lepšie umiestenia.“

Jozef Pelikán: „Keď som preberal štafetou už s takou veľkou stratou, bolo mi jasné, že na takej krátkej vzdialenosti to nemôžem dobehnúť, aj keby predo mnou bežal hocijaký slabý súper. Taký však na trati nebol. Som rád, že som dostal možnosť bežať na krosových ME v takejto úžasnej konkurencii a teší ma, že Česko získalo medailu, lebo s Filipom Sasínkom aj Jakubom Holušom som dlhoročný súper a dobre sa poznáme. Čo sa týka nášho vystúpenia, dúfal som, že budeme mať súperov viac na dohľad, no, žiaľ, od prvého úseku sme už dosť strácali. Mne sa bežalo dobre, hlavne som sa chcel rozbehnúť rýchlo – aby mi už nebolo zima…“ (Foto: Pavol Uhrin)

Jozef Repčík: „Bežať sám, proti vetru a súperom, ktorých ani nevidím – to je niečo strašné. Potešilo ma, že len čo som vybehol, začali mi slovenskí diváci fandiť. To bolo naozaj milé, aj keď sme mali dvojminútovú stratu. Ľudia kričali, povzbudzovali, hnali nás dopredu a nezatratili nás. Ak by to takto bolo na celej trati, bolo by to super. Trať bola náročná, lebo veľmi fučalo. Keby som bežal v skupinke, alebo by som mal niekoho na dohľad, to by bolo iné. Keď som prebral štafetu, v hlave som mal len jednu myšlienku – idem si to užiť a vychutnať možnosť štartovať na európskom krosovom šampionáte.“ (Foto: Ján Súkup)

Kristián Jánošík: „Štartoval som na takomto podujatí prvýkrát. Zo začiatku som si chcel ušetriť sily, nehrnul som sa príliš dopredu, ale zastihol ma pád. Potom som sa musel prepracovávať z posledného miesta a dobiehať ostatných. Postupne som zrýchľoval, myslím si, že som si dobre rozložil sily. Teší ma táto skúsenosť, ale verím, že aj na budúci rok budem mať možnosť štartovať.“

Gabriel Bogdányi
Foto: Pavol Uhrin (titulné foto: Štart pretekov mužov: do boja o čo najlepšie umiestenie sa vydali aj Richard Varga a Jozef Urban)