Živijó, živijó, živijó, živijó !!!

Vtedy určite nikto netušil, aké raz tento malý človiečik dokáže veľké veci a ako sa výrazne zapíše do histórie (česko)slovenského rekreačného behu.

Kto je Jaro Lieskovský?

Ak by ste túto otázku vyslovili na behu v širšom okolí malého Ríma (Trnavy), tak by sa na Vás každý nechápavo pozrel a opýtal sa či si prišiel z Marsu, alebo Venuše? Jednoducho nášho Jara tu pozná každý kto má odbehanú aspoň jednu – dve sezóny. A vďaka svojím aktivitám v mladosti je určite dobre známy aj bežcom ktorý už majú na svojom chrbte naložených aspoň zo šesť krížikov.

Pre mladšie ročníky predsa len trošku priblížim kto je Jaro Lieskovský a čo to vlastne pre rekreačný beh  urobil.

Takže ešte raz, kto je Jaro Lieskovský?

Ak by som to chcel napísať heslovite, tak by som napísal nasledovné:

učiteľ angličtiny, športový žurnalista, rozhlasový reportér, televízny redaktor a moderátor, tlačový hovorca FC Spartak Trnava (2008 – 2011), publicista – autor viacerých kníh o športe, telovýchovný organizátor, vyše 45 ročná publikačná činnosť a v neposlednom rade aj vizionár. Z toho stučného výpočtu však nie je zrejmé čo vlastne urobil pre nás bežcov. Takže asi sa rozpíšem trochu viac.

Ako som už vyšie spomínal Jaro sa narodil 17.1.1949 vo Štvrtku na ostrove. Hoci mal v pláne študovať žurnalistiku, tak nakoniec ho vysokoškolské štúdium ho zaviedlo do starobylej Trnavy, kde na pedagogickej fakulte vyštudoval kombináciu Slovenčina – Angličtina. A tu sa to všetko začalo. V roku 1970 (presnejšie 15.decembra 1970) spolu s kamarátom Jankom Szabom, ktorý bol poslucháčom pedagogickej fakulty založili Beh priateľstva, ktorým sa odštartovala Jarkova „bežecká zakladateľská“ činnosť.  Dá sa povedať, že Beh priateľstva bol prvým behom určeným aj pre rekreačných bežcov. Po tomto behu sa Jaro spolu s podobne „postihnutými“ kamarátmi pustili do zakladania behov a Trnava sa stala kolískou behu, či ako Jaro s obľubou hovorí džogingu na Slovensku a odtiaľto sa postupne bežecká nálada šírila do daľsích končín Slovenska. O pár rokov neskôr 2.9.1977 zakladá v Trnave prvý Klub rekreačného behu na území celej Československj socialistickej republiky. Začiatkom roka 1978 zakladá Trnavskú bežeckú ligu, ktorá bola prvou viackolovou súťažou tohto druhu na Slovensku.

Bol jedným z iniciátorov Komisie kondičného a rekreačného behu Slovenského ústredného výboru Čs. zväzu telesnej výchovy ktorej bol v rokoch 1982 – 90 podpredsedom i predsedom. Takisto sa začiatkom 90-tych rokov vrchovatou mierou pričinil o vznik Slovenského bežeckého spolku, ktorý zaštrešoval a koordinoval činnosť klubov rekreačných behov ako aj bol nápomocný organizátorom behov po  celom Slovensku.

Do dnešného dňa bol Jaro pri zrode približne 100 športových podujatí rôznehu druhu. Z tých bežeckých do jeho „Top 11-tky“ patria:

Beh oslobodenia Chtelnice, Beh priateľstva v Trnave, Hornoorešianske vŕšky o Memoriál Františka Hečku, Majcichovská desiatka, Kľačianska desiatka, Suchovská pätnástka, Špačinský trojuholník, Trebatická desiatka o Memoriál Petra Minárecha, Trnavský novoročný beh o Memoriál Ladislava Kmeča, Trojkráľová šestka v Trnave, Zimný beh zdravia v Trnave

Za svoju dlhoročnú činnosť je laureátom a držiteľom nasledovných ocenení: Diplom prezidenta medzinárodného olympijského výboru J. A. Samarancha (2001), Cena fair play SOV (2004), Pamätná medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja (2009), Čestné občianstvo mesta Senice (1986), Novinárska cena J. Fučíka (1978), delegát X. svetového kongresu Športu pre všetkých v Ríme za účasti 116 krajín – jediný zo Slovenska (zástupca SOV 2004), Cena Matice slovenskej (2012), Cena obce Majcichov (2013), Plaketa SOV (2013), Výročné ocenenie v kategórii Organizátor – rozhodca – dobrovoľník (2018 SAZ).

Spomenul som aj to, že Jaro je bežecký vizionár. Už to čo je napísané vyššie samo o sebe potvrdzuje toto moje tvrdenie, ale za zmienku stoja ešte dve udalosti, ktoré to potvrdzuju. Prvým jeho vizionárskym tvrdením bolo vyslovenie vety. „Veď nastane čas, keď budete radi a s otvorenou náručov vítať rekreačných bežcov“, ktorú i keď trošku v hneve vyslovil na margo toho, že ho ako neregistrovaného bežca necheli pustiť na štart Považského maratónu. Druhým vizionárskym počinom je dnes už celkom bežná tombola. Keď prišiel s touto myšlienkou, tak si ho všetci doberali, že keď nemá potrebnú bežeckú výkonnosť, tak apoň takto si chce zabezpečiť nejké ceny.

A ešte jedna pikoška na záver, ktorú máokto vie. Jaro je aj autorom textu piesne populárnej hudby Dievča na motocykli s ktorou skupina Pramene v 70. rokoch v hlavnej súťaži festivalu Oravské synkopy, získala 2. miesto a Cenu diváka.

Tak toto je náš Jarko.