Vtáčnik praje pripraveným

nedá mi nevrátiť sa ešte niekoľkými poznámkami, postrehmi a číslami k podujatiu, ktoré v tohtoročnom dlhodobom súťažnom seriáli slovenských vrchárov nesie poradové číslo osem. Beh na Vtáčnik si takúto pozornosť celkom určite zaslúži.

Čo sa pod Vtáčnikom vlastne stalo?

Iba pre osvieženie pamäti pripomínam, že absolútnymi víťazmi tohto podujatia sa po prvý raz v jeho deväťročnej histórii stali Ján Ďurmek z Valaskej Belej a Soňa Krnáčová z Čiernych Kľačan. Nebolo by na tom nič pozoruhodné, ak by sa v druhú júlovú sobotu na štartovnej čiare v Kamenci pod Vtáčnikom neobjavilo aj viacero ďalších favoritov, od ktorých sa víťazstvo očakávalo predsa len o malý kúsoček viac, než od tých spomínaných.

V mužských kategóriách napríklad nechýbal siedmy muž historických tabuliek Behu na Vtáčnik a absolútny víťaz druhého ročníka, Zdeno Koleda, ktorého súčasná forma iný scenár ako víťazný v podstate ani nepripúšťala, prítomný bol o dve priečky pomalší a šesť rokov starší Milan Celerín, ktorý pod Vtáčnikom triumfoval rok po Koledovi a do Kamenca pod Vtáčnikom sa neokúňal prísť ani ďalší z excelentných vrchárov, nestarnúci Jano Jurčík, ktorý na štarte historicky najrýchlejšiu kamenskú TOP desiatku uzatváral. A podceniť nebolo radno ani viacero skvelých vytrvalcov z druhej desiatky historického rankingu – dvanásteho Kamila Vyhničku, víťaza prestížneho českého LYSACUPU z roku 2008, trinásteho Jána Ďurmeka, sedemnásteho Jána Pockľana, či osemnásteho Jakuba Benku.

Favoriti svoje role nezvládli …

Ako sa ukázalo, najpresvedčivejší výkon spomedzi všetkých ašpirantov na prvenstvo predviedol napokon Ján Ďurmek, ktorý zo šiestich štartov na podujatí zlepšil svoje osobné maximum po štvrtý raz, veľmi kvalitným časom 1:00:04 h, rádovo o pol druhej minúty lepším než jeho vlaňajší osobný rekord a pod Vtáčnikom sa katapultoval z trinástej až na siedmu priečku dlhodobých historických tabuliek. Rozhodujúcou pre Ďurmekov premiérový triumf sa ukázala najmä skutočnosť, že v sobotu sa nikomu z jeho najväčších rivalov podobný kúsok nepodarilo napodobniť. Koleda pri svojom druhom štarte zaostal za svojim víťazným časom z roku 2009 o 42 sekúnd, Pockľan pri svojich štyroch účastiach na podujatí zaznamenal v sobotu dokonca druhý najslabší čas, keď na svoje osobné maximum z roku 2009 strácal v cieli rovných 40 sekúnd. Iba šesť pretekárov v histórii dokázalo trať dlhú 11 km s prevýšením 1140 m absolvovať pod jednu hodinu. Nechýbalo veľa a vizitkou extratriedy sa mohol od tohtoročnej druhej júlovej soboty hrdiť aj Ján Ďurmek. Dlhodobo najrýchlejší pod Vtáčnikom je však aj po ôsmom ročníku Martin Urbanovský, domáci odchovanec a jedna z najvýraznejších osobností podujatia, ktorý čas pod jednu hodinu – 0:59:35 h – zabehol už v premiérovom nultom ročníku podujatia v roku 2007. Na traťový rekord – 0:56:59 h – ho pretavil o rok neskôr spôsobom, ktorý iba dokumentoval jeho famóznu formu z roku 2008, kedy v gréckom Serrese – iba tri mesiace pred svojim rekordným kamenským zápisom – získal titul európskeho šampióna v duatlone mužov do 23 rokov.

 Ženy ako cez kopírak …

Podobný scenár ako u mužov, mala pod Vtáčnikom aj súťaž žien. Aspoň čo sa týka pódiových umiestnení. Nespochybniteľnou favoritkou súťaže bola celkom určite trojnásobná víťazka podujatia a druhá dáma ženských historických tabuliek, Katarína Paulínyová, ktorá tu dominovala v období rokov 2012-2014. Podobne ako Koleda s Pockľanom, ani ona nedokázala nadviazať na skvelú šnúru svojich predchádzajúcich výkonov a v sobotu sa predstavila najslabším časom, zaostávajúcim za jej osobným maximom spred dvoch rokov o viac ako štyri minúty. To sa nedá povedať o viacnásobnej medailistke z národných šampionátov v letnom biatlone a stále elitnej členke biatlonového klubu vo Vyhniach, Soni Krnáčovej, ktorá tretí štart na podujatí premenila na prvý svoj víťazný zápis. Najmä preto, že každým rokom dokázala zo svojho „osobáka“ odkrajovať potrebné, vôbec nie zanedbateľné desiatky sekúnd. Jej tohtoročný čas v cieli oproti premiérovému štartu spred dvoch rokov predstavoval zlepšenie bezmála o šesť minút, čo ju z ôsmej priečky dlhodobých historických tabuliek posunulo na úroveň prvej päťky. Na deviatej priečke historického rankingu sa svojim premiérovým výkonom usadila ďalšia slovenská reprezentantka v biatlone, účastníčka majstrovstiev sveta 2009 v kórejskom Phjongčhangu a majsterka Slovenskej republiky v zimnom triatlone, Ľubomíra Kalinová, ktorá si pod Vtáčnikom vybojovala tretie miesto. Pri kategórii žien nemožno nespomenúť traťový rekord slovenskej vytrvaleckej jednotky, Kataríny Berešovej, juniorskej majsterky sveta v behu do vrchu z Tureckej Bursy z roku 2006, ktorá tu pri svojom druhom štarte v roku 2010 poopravila svoje vlastné maximum z roku 2008 – 1:06:26 h – na hodnotu vynikajúcej úrovne 1:03:51 h.

 A juniori opäť neprekvapili …

Špecifickú kategóriu pod Vtáčnikom tvoria vždy juniorské kategórie, ktoré účastnícky ani tohto roku neprekročili svoj vlastný tieň. Historicky najviac pretekárov – 11 – štartovalo v nultom resp. prvom ročníku, ktoré boli medzi chlapcami predovšetkým érou výborného Kirilla Potapova, dodnes figurujúceho na čele historických tabuliek časmi 1:09:10 h resp. 1:04:25 h. Kvalitatívne vysokú úroveň mali však aj ďalšie dva ročníky, v ktorých vzácne vyrovnané výkony 1:06:41 h resp. 1:06:06 h predviedol Marek Litvaj. Napriek tomu, že minuloročný juniorský víťaz, Vratko Šimek, dokázal tohto roku pri druhej svojej účasti v štvorčlennej konkurencii svoje osobné maximum zlepšiť bezmála o tri minúty, nestačilo to na triatlonistu Adriána Gardlíka, ktorý bol v cieli časom 1:18:15 h o 1 minútu a 26 sekúnd rýchlejší. Po víťazstve domácej odchovankyne a vynikajúcej slovenskej reprezentantky v duatlone, bronzovej medailistky z európskeho šampionátu 2014 v šprinte z holandského Horstu a piatej ženy svetového šampionátu v krátkom duatlone zo španielskeho Pontevedre, Petry Fašungovej, ktorá sa v roku 2009 stala rekordným časom 1:16:32 h najmladšou absolútnou ženskou víťazkou Behu na Vtáčnik, prišlo v roku 2011 víťazné ťaženie v tom čase iba dvanásťročného talentu zo Štiavnika, Eriky Belianskej. Súčasná zverenkyňa Milan Slivku a tohtoročná účastníčka Svetového pohára mládeže do 17 rokov v behu do vrchu v bulharskom Smoljane (neoficiálne MS) aj pri svojej piatej účasti na podujatí dokázala, že na domácich vrchárskych tratiach môže vo svojej vekovej kategórii hľadať premožiteľku iba veľmi ťažko a po piaty raz v štvorčlennom štartovnom poli junioriek s prehľadom zvíťazila. Napriek tomu, že po prvý raz svoje osobné maximum pod Vtáčnikom nezlepšila a zabehla svoj historicky najslabší výkon, čo však možno pripísať aj únave zo svetového šampionátu, kde finišovala na 34. mieste.

 Môžu za to usporiadatelia?

„Naša trať je príliš ťažká a príliš náročná na to, aby sa Beh na Vtáčnik stal masovou záležitosťou. Nielenže je dlhá 11 kilometrov s nominálnym prevýšením 1140 metrov, čo je bežným štandardom majstrovských tratí z rangu európskych a svetových šampionátov, ale beží sa navyše v chránenej krajinnej oblasti, čo v praxi znamená, že pretekári sa musia z vrcholu Vtáčnika do miesta štartu vracať po vlastných. Aj preto možno konštatovať, že podujatie láka skôr zrelších, vytrvalostne a silovo vyzretejších pretekárov, než bežeckých zelenáčov. Aj to vysvetľuje nízku účasť v juniorských kategóriách a naopak, naznačuje určitú stabilizáciu účastníckeho portfólia medzi vekovo staršími pretekármi. Trúfam si povedať, že máme svoju klientelu, ktorá ku nám chodí pravidelne a vždy sa ku nám rada vracia. Je pochopiteľné, že si ju chceme nielen udržať, ale vyjsť jej v rámci možností aj maximálne v ústrety …“ povedal na margo tohtoročného štartovného poľa riaditeľ organizačného výboru Behu na Vtáčnik, Milan Urbanovský.

Čo sa týka organizačného servisu, ten je v Kamenci pod Vtáčnikom skutočne nadštandardný. Môže to potvrdiť vari každý, kto pod Vtáčnikom štartoval čo len jediný raz. Fundovaný a zanietený organizačný tím, závideniahodné sponzorské zázemie, neutíchajúci záujem zo strany vedenia obce – to všetko vytvára priestor pre výborné športové výkony a dýcha priam neopakovateľnou rodinnou atmosférou. Pitným režimom počnúc, chutnými gurmánskymi špecialitami končiac. O záverečnej megatombole s desiatkami hodnotných ciel v osudí už ani nehovoriac. Stručne povedané, spôsob, akým Kamenčania toto podujatie od roka k roku pripravujú a realizujú, svedčí o jednom – oni ho jednoducho milujú!

 Niekoľko čísiel na záver …

Ak možno slová Milana Urbanovského nejakým spôsobom bližšie komentovať, snáď faktami. Najmenej pretekárov – 51 – štartovalo v premiérovom nultom ročníku, najviac – 132 – v siedmom, teda vlaňajšom ročníku, ktorý bol súčasne majstrovstvami SR veteránov v behu do vrchu pre rok 2014. Tohtoročná účasť na podujatí – so 105 pretekármi – bola treťou najpočetnejšou. Čo sa týka kategórii, historicky najviac účastníkov – 225 – zaznamenala hlavná mužská kategória, najmenej – 2 – kategória mužov nad 70 rokov.

Zaujímavý je aj pohľad na dlhodobé štartovné listiny, v ktorých sa za deväť ročníkov odprezentovalo 778 štartujúcich, predstavujúcich celkom 409 konkrétnych osôb a mien, z toho 331 mužov a 78 žien. Celá jedna desatina účastníkov štartovala vo viac ako štyroch ročníkoch podujatia, všetkých deväť štartov absolvovali traja pretekári – Miroslav Sobek (najlepší čas 1:10:31 z nultého ročníka v kategórii M50, čo predstavuje 66. miesto v historických tabuľkách podujatia), Oliver Plachý (1:10:53 / 8. / M / 76.) a Mária Budinská (1:23:01 / 3. / Z50 / 219.).

Čo sa týka traťových rekordov v jednotlivých veteránskych kategóriách, v kategórii M40 disponuje najlepším časom absolútny víťaz podujatia z roku 2007, Miroslav Vanko (1:00:37), v kategórii M50 ďalší z absolútnych víťazov z roku 2010, Milan Celerín (1:04:02), ktorý rekordný zápis Tadeusza Jaszeka (1:05:40) z roku 2008 ako jediný opravoval tohto roku, v kategórií M60 drží najlepší čas Stanislav Sivák (1:12:15) z roku 2010, v kategórii M70 František Číž (1:33:02) z nultého ročníka v roku 2007.

Pozoruhodná je tiež situácia medzi ženami, kde v kategórii Z35 dominuje víťazným časom absolútna víťazka podujatia z roku 2011, Katarína Drahovská (1:15:54), v kategórii Z50 Eva Budinská (1:23:01) z roku 2011 a v kategórii Z60 Anna Verseghy (1:27:31) z roku 2013. Nie bežnou udalosťou sa javí tiež skutočnosť, že zatiaľ čo v kategórií Z50 zvíťazila Eva Budinská v ôsmych z deviatich štartov – jediný raz ju v roku 2012 o víťazný vavrín pripravila Anna Balošáková – v kategórií Z 60 sa o šesť prvenstiev (kategória bola vypísaná od roku 2010) delia svorne Anna Staroňová (2010-2012) a Anna Verseghy (2013-2015).

Beh na Vtáčnik – TOP 10 muži – historické tabuľky po ôsmych ročníkoch

Poradie v historických tabuľkách, priezvisko, meno, ročník narodenia, klubová príslušnosť, hodnota najlepšieho výkonu – poradie / kategória / ročník – počet účastí

1. Urbanovský Martin, 1985, AK Baník Prievidza, 00:56:59 – 1. / M / 1 – 5
2. Galovič Rastislav, 1982, MK Rajec, 00:57:49 – 2. / M / 1 – 2
3. Horák Ondřej, 1975, X-Air Ostrava, 00:58:30 – 1. / M / 4 – 1
4. Magyar Imrich, 1984, Loko TS Šurany, 00:59:08 – 1. / M / 6 – 1
5. Urban Jozef, 1986, Demolex Bardejov, 00:59:09 – 2. / M / 4 – 1
6. Dávidík Marián, 1977, Kobra Bratislava, 00:59:22 – 1. / M / 5 – 1
7. Ďurmek Ján, 1978, Valaská Belá, 01:00:04 – 1. / M / 8 – 6
8. Koleda Zdeno, 1971, MK Rajec, 01:00:21 – 1. / M / 2 – 2
9. Vanko Miroslav, 1973, Obal Servis Košice, 01:00:37 – 1. / M40 / 7 – 1
10. Celerin Milan, 1965, TAT Martin, 01:00:40 – 1. / M40 / 3 – 3

Beh na Vtáčnik – TOP 10 ženy – historické tabuľky po ôsmych ročníkoch

Poradie v historických tabuľkách (ženy / absolútne), priezvisko a meno, ročník narodenia, klubová príslušnosť, hodnota najlepšieho výkonu – poradie / kategória / ročník – počet účastí

1./ 23. Berešová Katarína, 1987, Obal Servis Košice, 01:03:51 – 1. / Z / 3 – 2
2./110. Paulínyová Katarína, 1975, AK ZŤS Martin, 01:13:29 – 1. / Z35 / 6 – 4
3./134. Wisniewska Dominika, 1986, SKB Krásnik, 01:15:20 – 2. / Z / 3 – 1
4./142. Drahovská Katarína, 1975, ŠBR Piešťany, 01:15:54 – 1. / Z35 / 4 – 4
5./147. Krnáčová Soňa, 1975, Pyxida Č. Kľačany, 01:16:07 – 1. / Z35 / 8 – 3
6./152. Fašungová Petra, 1990, AK Baník Prievidza, 01:16:32 – 1. / Jky / 2 – 2
7./183. Valová Silvia, 1991, Tatran Pravenec , 01:19:37 – 1. / Z / 6 – 2
8./184. Píšová Monika, 1972, AK Baník Prievidza, 01:19:39 – 2. / Z / 5 – 1
9./189. Kalinová Ľubomíra, 1982, 3atletics Prievidza, 01:20:14 – 1. / Z / 8 – 1
10./199. Točeková Vladimíra, 1984, AK ZŤS Martin, 01:20:47 – 1. / Z / 7 – 1

Beh na Vtáčnik – výsledkový servis posledného ôsmeho ročníka – 11 000 m / 1 140 m:
Muži do 40 rokov – hlavná kategória: 1. Ján Ďurmek (Valaská Belá) 1:00:04, 2. Maroš Wiezik (Martin) 1:02:57, 3. Kamil Vyhnička (BK Lysá pod Makytou) 1:03:35
Muži 40-49 roční: 1. Zdeno Koleda (Rajec) 1:01:03, 2. Ján Pockľan (ŠK Hrachovo) 1:02:55, 3. Ján Jurčík (KKM Čadca) 1:03:11
Muži 50-59 roční: 1. Milan Celerín (TAT Martin) 1:04:02, 2. Ervin Páleník (Runtrenchtown Trenčín) 1:07:27, 3. Peter Gajdoš (ŠMK Kysucké Nové Mesto) 1:10:00
Muži 60 roční a starší: 1. Miroslav Kováč (Trenčín) 1:17:28, 2. Stanislav Sviták (AK Žilina) 1:20:02, 3. Bohumír Matejovič (TJ Slovan Zemianske Kostoľany) 1:24:17

Ženy do 35 rokov – hlavná kategória: 1. Ľubomíra Kalinová (3Athletics Prievidza) 1:20:14, 2. Michaela Kúdelová (AK Tlmače) 1:21:38, 3. Veronika Bakalárová (Trenčín) 1:22:46
Ženy 35-49 ročné: 1. Soňa Krnáčová (BK Pyxida Čierne Kľačany) 1:16:07, 2. Katarína Paulínyová (AK ZŤS Martin) 1:17:33, 3. Natália Juríková (Prievidza) 1:36:00
Ženy 50-59 ročné: 1. Eva Budinská (OcÚ Poluvsie) 1:30:57, 2. Janka Koledová Žideková (MK Rajec) 1:32:11, 3. Anna Hrivnáková (BS Tatran Turany) 1:41:23
Ženy 60 ročné a staršie: 1. Anna Verseghyi (Vegan Minimus Kremnica) 1:30:13, 2. Valéria Spišková (Handlová) 1:55:13, 3. Mária Kleinová (AK Baník Prievidza) 3:18:22

Juniori: 1. Adrián Gardlik (Triatlon Prievidza) 1:18:15, 2. Vratko Šimek (MK Rajec) 1:19:41, 3. Filip Samuhel (Veľké Bedzany) 1:27:02
Juniorky: Erika Belianska (MK ŠS AK Kysucké Nové Mesto) 1:31:16, 2. Veronika Matejíčková (neregistrovaná) 1:38:47, 3. Lucia Ďuricová (Martin) 1:52:41

A na záver ešte pripájam štatistiku Behu na Vtáčnik: Statistika behu na Vtacnik

Jozef Tichý

Foto: Ľuboš Ďurta (Absolútni víťazi 8. ročníka Behu na Vtáčnik – Soňa Krnáčová a Ján Ďurmek – pri slávnostnom rozkrajovaní víťaznej torty. )