Prvá dáma behov do vrchu veteránov Mária Marcibálová odišla do bežeckého neba

Majka, ako sme ju familiárne oslovovali,  vyštudovala Fakultu telesnej výchovy na Univerzite Komenského v Bratislave. Hoci pochádzala zo Záhoria, zo Skalice, dostala v roku 1955 ako novopečená učiteľka umiestnenku na Kysuce. Až do odchodu do dôchodku učila na čadčianskom gymnáziu telesnú výchovu, ruštinu a brannú výchovu. Šport bol neoddeliteľnou súčasťou jej života a života jej rodiny. Veď aj jej celoživotná opora, manžel Vojtech, je absolvent FTVŠ, atletický tréner a rozhodca. Ako sa Majka pred rokmi vyjadrila : „ Som odchovanec Sokola. Skalica je blízko Moravy a tam mala táto organizácia pevné miesto. Zlanárili ma doň susedky, ešte keď som bola dieťa. Najskôr som inklinovala ku gymnastike, neskôr som sa venovala atletike. Odmalička som behávala. Ešte ako deti sme sa na ulici pretekali, kto skôr obehne našu bytovku.“ A súťaživosť ju sprevádzal celý dlhý aktívny život.

Nevyhýbala sa žiadnym pretekom, cezpoľným, vytrvalostným ani maratónom. Časom dospela k presvedčeniu, že najideálnejšou disciplínou pre ňu sú behy do vrchu. „ Učarovali mi, pretože sa vždy behá v nádhernom prostredí a každá trať je iná. Preteky majú úplne inú atmosféru. Navyše športovanie v prírode mi upravilo problémy s dýchaním a všetky ostatné zdravotné neduhy.“ Tak sa Majka vyjadrila v roku 2000 po zisku prvej „ veľkej „ striebornej medaily na Majstrovstvách sveta veteránov v behu do vrchu na Vršatci. Tu sa začala jej úspešná séria. Veď, kto zo súčasných bežcov – veteránov sa môže pochváliť, že na mnohých  majstrovstvách sveta získal 8 zlatých, 1 striebornú a 1 bronzovú medailu. Poslednú zlatú medailu získala v roku 2014 na MS v rakúskom Telfese. A bolo by ich pravdepodobne viac, keby pravidlá WMRA neobmedzili účasť na MS v behu do vrchu vekom 80 rokov.

Úspešná bola aj na ceste a atletickom ovále. Naposledy všetkých prekvapila v lete 2020, keď na M – Slovenska veteránov na dráhe v behu na 800 m po prepočte dosiahnutého času s vekom dobehla na 4. mieste časom 2:40,96min.

Keď píšem tieto riadky, nemôžem nepripomenúť jej radosť zo stretnutí sa s priateľmi na pretekoch, jej láskavú povahu a milotu, ktorá jej žiarila z očí. Skromnosť,  šarm, úsmev, optimizmus a dobrá nálada sú prívlastky, ktoré ju zdobili.  Svojim prístupom k príprave na preteky a samotným pretekom bola príkladom pre nás všetkých, ktorí sme s Majkou prežili nezabudnuteľné chvíle na zájazdoch na MS. Tu sa jej splnil aj jeden „ nešportový „ sen. Ako mi povedala v Chamonix, na vrchole Aiguille du Midi : „ Celú mladosť som túžila vidieť naživo a zblízka Mont Blanc a dnes som len kúsok od neho. Ešte aj pánbožko nás má rád, keď nám zariadil takéto krásne počasie.“

Majka, ľudia odchádzajú, ale spomienky zostávajú. Som presvedčený, že všetci ľudia, bežeckí súperi aj iní, ktorí Ťa v živote poznali, budú na Teba dlho a s láskou spomínať.

Na ceste do bežeckého neba Ťa vyprevádzame dlhým standing ovation.

R.I.P.  Tvoji bežeckí priatelia<
Ing. Ján Bakyta
priateľ a prezident Únie behov do vrchu

Foto: titulka mykysuce.sme.sk; pod článkom – Archív J. Bakytu ( 1. Zlatá v Telfese, 2. Zlatá v Paluzze, 3. Zlatá v Janských Lázňach, 4. Výprava SR v Telfese, 5. Bludent 2007 )