Moment pred štartom: využitie prieniku psychológie a biológie

Dave prednášal o vzťahu medzi testosterónom a výkonom. Vysvetľoval výskum, pri ktorom sa ukázalo, ako jemné posuny v hladine testosterónu viedli k posunom vo výkone v širokom spektre úloh od intelektuálnych po športové. Potom, aby podčiarkol praktické aspekty, Hamilton opísal svoje vlastné zistenia na svojich hráčoch. Ak sa mu podarilo posunúť ich hladiny testosterónu tesne pred zápasom, posunul sa aj ich výkon. Preto Hamilton experimentoval s predzápasovými zahrievacími rutinami – napríklad či najlepšie funguje nácvik útoku alebo obrany alebo či výkon zlepší ľahký vytrvalostný tréning alebo čisto šprintový. Pre Davea bol testosterón len markerom, ktorý mal tendenciu korelovať s výkonom, ale to, o čo mu šlo naozaj, bol výkon samotný.

S každým „experimentom“ zisťoval, že individualita zmeny bola obrovská. Niektorým hráčom sa výkon zlepšil po predzápasových šprintoch, zatiaľ čo iní potrebovali iný stimul.

Pozrime sa na výskum

Ak sa viac zahĺbime do výskumu o predsúťažných rutinách, ktoré ovplyvňujú výkon, zistíme, že je množstvo „čudných“ vecí, ktoré fungujú. To, či si pozeráme video zo zápasu a skúmame svoje úspechy alebo neúspechy, ovplyvňuje hladiny testosterónu a výkon pri nasledujúcom zápase. Sledovanie krátkych videoklipov, ktoré sú erotické (áno, erotické), agresívne alebo humorné, pred pokusom o maximálny počet drepov zvyšuje hladiny testosterónu a výkon. V ďalšej štúdii sa zistilo, že trénerov pozitívny alebo negatívny prístup pred zápasom ovplyvňuje u hráčov rugby hladiny testosterónu a výkon v zápase. V inej štúdii malo rovnaký účinok sledovanie predchádzajúceho víťazstva. Hráte vonku a vyhráte? Smola, keby ste boli vyhrali doma, testosterón by vám poskočil viac.

Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej. Ide o to, že mnoho vecí zvyšuje tvorbu testosterónu alebo motiváciu alebo niekoľko „soft“ psychologických parametrov a zdá sa, že ovplyvňujú výkon na najvyššej úrovni. Či je to v štúdiách vychádzajúcich z výskumu alebo v reálnom svete atletiky na vysokej úrovni.

O rok neskôr, vo výskume pre Peak Performance, to Dave zhrnul ešte lepšie, keď som sa ho spýtal, čo tak väčšinou dáva športovcom nový impulz: „Rob to, pri čom sa cítiš dobre.“ Jeho záver bol, že ak dokázal dostať mysle a telá ľudí do stavu, ktorý im dával silu na výkon, zaznamenali vzostup výkonnosti a pravdepodobne aj testosterónu.

V tom momente mi v hlave naskočila ďalšia stručná fráza, ktorú som čítal: „Rob dobro, buď dobrý.“

Tymothy Wilson

Tieto slová napísal psychológ Timothy Wilson vo svojej knihe Strangers to Ourselves. V tejto knihe Wilson skúma, aký vplyv má podvedomie na náš život. A v tejto konkrétnej časti načrtol, ako môžeme využiť svoje podvedomie na ovplyvnenie svojho každodenného života.

Wilson vo výskume zistil, že jedným zo spôsobov, ako dokážeme pochopiť samých seba, je analýza svojho správania. Naše podvedomie doslova analyzuje naše správanie a potom povie: „Hmm, práve som poskytol dar pre toto dieťa v núdzi, ja musím byť dobrý človek!“ Inak povedané, naše správanie pomáha informovať zvyšok našej mysle o tom, kto vlastne sme. To viedlo Wilsona k fráze „rob dobro, buď dobrý“. Ak konáme v súlade s tým, akí chceme byť, nakoniec sa to zafixuje do nášho mozgu, že áno, musíme byť týmto typom človeka, pretože naše správanie ukazuje, že ním sme. Namiesto toho, aby sme sa snažili využívať svoju myseľ na zmenu správania, mali by sme zmeniť svoje správanie a naša myseľ ho bude nasledovať.

Hamilton aj Wilson zistili, že naše správanie – či ide o väčšiu štedrosť alebo o prípravu na zápas – má na nás oveľa väčší vplyv, ako sme si mysleli.

Keď stojíš na štartovej čiare, na tom, v čo veríš, záleží

Keď je niekto presvedčený, že vplyv viery alebo „dobrého pocitu“ na výkon musí byť placebo efektom, neuvedomuje si, že život a koučovanie sú o reakciách. Placebo alebo reálny účinok – psychológia a fyziológia sú navzájom hlboko prepletené. Mohol by som športovcom ukazovať obrázok šťastnej tváre, ako sa to robilo v psychologickom výskume, alebo by som sa im mohol pozrieť do očí a povedať im, že sú pripravení. Je účinok týchto činností placebom alebo sú skutočne účinné?

Keď vám niekto povie, že ste pripravení, keď vidíte usmievavú tvár alebo keď sa hrdo vzpriamite, s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza u vás k fyziologickému vzrušeniu. Ale je tu aj efekt viery. Závan vedomého alebo podvedomého poznania, že ste spokojnejší, rozhodnejší, máte vyššiu sebadôveru alebo čokoľvek, na čom vám záleží. Je to „skutočné“ alebo nie? Keď ide o výkon, vlastne na tom ani nezáleží.

Iste, z vedeckého hľadiska áno, ale z praktického hľadiska nie. Nepotrebujem vedieť, prečo intervalový tréning funguje, aby som ho zaradil do svojho tréningového plánu. Pomáha to zvýšiť zainteresovanosť a pomáha trénerovi, ale z hľadiska športovca – ak to funguje, tak to budem robiť.

Pocity

V prísnej vede máme tendenciu ignorovať „pocity“. Ale ako zisťujeme vo svete únavy, „pocit“ úsilia môže byť práve tým, na čom najviac záleží, keď ide o súťaž. Keď sa cítime lepšie, ako sme čakali, telo nám dovolí povoliť opraty a nechá nás bežať o kúsok rýchlejšie. Cítime sa horšie? Spomalíme.

Ak na „pocitoch“ tak veľmi záleží v súvislosti s únavou a výkonom pri pretekoch, prečo ich ignorujeme v období pred výkonom? Vytvorme si pocit sily, radosti, sebadôvery alebo pripravenosti postaviť sa akejkoľvek výzve a úspech je náš. Pravdepodobne zaznamenáme nárast výkonnosti.

U nás, trénerov, sa život točí okolo takýchto efektov viery. Snažíme sa priviesť športovca k tomu správnemu mysleniu na súťaž a na plné využitie svojho potenciálu. A ak mu „dobrý pocit“ pomáha dostať sa do cieľa, potom mi je jedno, či zaujíma supermanské pózy, trúsi vtipy, rozpráva sa sám so sebou alebo predvádza kúsky z najnovších tancov.

Steve Magness je autorom dvoch kníh, Peak Performance a The Science of Running. Publikoval príspevky v časopisoch Wired, Sports Illustrated, Outside a ďalších. Možno ho nájsť na twitteri

Ilustračné foto | Juraj Dolejší | Štart ČSOB BRATISLAVA MARATHON 2017