Nočný polmaratón Wroclaw očami slovenského pretekára

Štart 22.00. Behal sa polmaratón 21 km. Zabehol som čas 1,50 h. Beh mesto Wroclaw, po mostoch, cieľ na olympijskom štadióne, kde čakalo zopár tisíc ľudí, jedna nádhera… Odporúčam každému. Síce z Košíc je to cca 600 km, a šiel som sám, ale stálo to zato, lebo keď som ho organizoval na Furči v Košiciach, som ho veľmi chcel zažiť a behať. Niekto si povie blázon ide 600 kilometrov na jeden beh, ale keď niečo veľmi chcem, splním si to, lebo to je život, že raz za čas si doprajeme to, čo chceme. Takže som si splnil sen, nielen organizovať nočný polmaratón, ale si ho aj zabehnúť. Nech sa behá kde chce :-). Robme to čo nás baví a budeme šťastný. Mňa beh baví a plním si sny, tým že môžem za pretekmi aj cestovať. Doobeda som stihol aj ZOO, je nádherná + podmorský svet. Cestou návšteva mesta Krakow a Osvienčimu.

Do deviatej hodiny večer nebol problém prísť si pre číslo na olympijský štadión Wroclaw. Registroval som sa asi týždeň pred, registrácia bola uzatvorená, ale riskol som to. Nemal som šajnu kde je čo, ale po poľsky sa človek nejak dorozumie. Zhruba o desiatej hodine som si šiel pre číslo, potom som mal čas dvanásť hodín do štartu, ktorý som strávil v krásnej ZOO. Potom hotel, blízko štadióna je viac hotelov kde sa dá prespať. Ubytovanie som nemal objednané, ale jedno som našiel asi 1,5 km od štadióna, tak som šiel pešo. Po ZOO oddych na izbe, približne o ôsmej som vyrazil na štadión kde sa už zbieralo 12 000 ľudí na pretek. Hrala hudba, ľudia tlieskali a čakali.

O desiatej hodine večer vybehlo 12 000 ľudí, držal som tempo 5/km. Kedže behám 2,5 roka a mám už skoro 40, tak to beriem že ok :-). Po desiatom kilometri som zvolnil, a čas 1,50 pre mňa super. Pri trati množstvo ľudí, svetelná šou… nádhera. Cieľ na štadióne, kde nás povzbudzovalo asi tisíc ľudí. Najkrajší dobeh na preteku, ktorý som zažil. Čakala nás medaila, rúško proti chladu . Po behu sa podávalo jedlo, banány, voda. Bol už moc unavený a na druhý deň ma čakala šesťstokilometrová  trasa domov, tak som jedlo vynechal, iba banán, voda a oddych na hoteli. Keď je krásny pretek oplatí sa za ním vycestovať. Zatiaľ mám info že som bol jediný slovák, ale 12 000 ľudí je veľa, asi by sa našli aj ďalší, no neviem o tom. O rok už sa hlási viac ľudí, ktorí chcú zažiť tú úžasnú atmosféru, poradím, kde čo a ako, a ideme!

Peter Rémi, fotografie autor & Marek S.