Memoriál vdp. Jána Laktiša – 17. ročník Sklabiná, okres Veľký Krtíš
Bratislava, Košice, Hanoj – áno aj tam :-), Olomouc, Mníchov, Lisabon. Všade tam som sa postavil na štart veľkého polmaratónskeho behu. Ale nikde som sa necítil tak jedinečne ako na štarte a v cieli 17. ročníka sklabinského memoriálu vdp. Jána Laktiša (24.9.2016).
Tejto skrytej bežeckej perličky sme sa pritom zúčastnili náhodou, cestou z Bratislavy do Lučenca sme hľadali alternatívu k inému behu, na ktorý sme boli pôvodne registrovaní, ale jeho termín sa zmenil. Memoriál vdp. Jána Laktiša ma spomedzi iných behov zaujal svojou myšlienkou a príbehom výnimočného duchovného J. Laktiša. Bol nadšeným propagátorom športu a sám aktívnym bežcom, ktorý dokonca zvíťazil na veteránskych MS v maratóne v Tokiu 1975.
Po prihlásení sa na sklabinské podujatie nám neprišiel žiaden potvrdzovací e-mail, tak ako to býva pred inými pretekmi. Keď som zavolal hlavnej organizátorke behu Danke Havrilovej, ozvala sa mi z pôrodnice, kde pred dvoma dňami porodila dcérku a uistila nás, že sme v Sklabinej očakávaní .
A tak sme sa v slnečné sobotné dopoludnie, spolu s doteraz rekordným počtom bežcov (64), po prvýkrát v bežeckej kariére na výzvu miestneho pána farára pomodlili a s výstrelom jeho štartovacej pištole vyrazili na 10 km dlhú trať vedúcu obcami Sklabiná, Nová Ves, Obeckov. Dobehol som si vo svojej kategórii po zemiakovú medailu, o rok budem mať aspoň motiváciu vystúpiť na stupeň víťazov. V Sklabinej však v cieli vyhral každý. Ako to už na amatérskych behoch býva, aj ten najpomalší beží stále rýchlejšie ako ten čo leží doma na gauči.
V cieli vládla srdečná atmosféra, k tričku zo štartovacieho balíčka (štartovné 5 Eur) dostal každý finišér pamätnú medailu a pozvanie na pohostenie, ktoré sa inak ako malou svadobnou hostinou ani nazvať nedalo. Usadení na laviacich vo dvore fary sme sa posilňovali výborným gulášom s pivom, ochutnávali koláčiky a pagáčiky miestnych gazdiniek . Po bohatej tombole neváhal hlavný rozhodca a moderátor Cyril Talán ponúknuť všetkým „cenu útechy“ – demižón domáceho sklabinského vínka.
Zažili sme pohostinnosť akej sa vám na veľkých masových behoch nedostáva. Mali sme čas a priestor porozprávať sa so spolubežcami, nadviazať nové priteľstvá, spoznať organizátorov a históriu tohto veľmi srdečne organizovaného preteku.
Odchádzali sme medzi poslednými, odniesli si „výslužku“ v podobe koláčikov, krásnu spomienku a pozvanie na budúci ročník.
Ďakujeme všetkým nadšeným rukám ktoré vznik a priebeh 17. ročníka Memoriálu vdp. Jána Laktiša umožnili, veľmi sme si ho užili a podujatie radíme medzi najkrajšie zážitky, ktoré sme na Slovensku v bežeckej komunite zažili.
Jaroslav Jeleník
Výsledky 17. ročníka Memoriálu vdp. Jána Laktiša nájdete tu.
Napíšte komentár