Kto všetko a s akými ambíciami pod Vršatcom?

Celkom tri skúšobné pokusy – v rakúskom Kitzbühli 1998, českých Jánskych Lázňach 1999 a slovenskom Vršatci 2000 – potrebovala Svetová asociácia behov do vrchu (WMRA) k tomu, aby medzinárodnú súťaž veteránov v behu do vrchu povýšila v spolupráci so Svetovou veteránskou atletikou (WMA) na majstrovstvá sveta veteránov s oficiálnym názvom WMRA/WMA Masters World Mountain Running Championships.

Po prvý raz sa tak stalo v poľskej Ustroni v roku 2001, pod realizáciu ďalších pätnástich ročníkov sa následne podpísali rakúsky Innsbruck 2002, nemecký Zell am Hamersbach 2003, talianska Sauze d’Oulx 2004, britský Keswick 2005, švajčiarsky Saillon-Ovronnaz 2006, rakúsky Bludenz 2007, česká Dolni Morava 2008, chorvátsky Zágreb 2009, poľský Korbielów 2010, talinska Paluzza 2011, nemecký Buhlertal 2012, české Jánske Lázně 2013, rakúske Telfes 2014, waleský Betws Y Coed 2015 a talianska Susa 2016.

Je potešiteľné, že po 2. septembri pribudne do zoznamu týchto svetovo známych vrchárskych centier aj slovenský Vršatec, ktorý vďaka úspešnej kandidatúre dubnického Jogging klubu bude mať tú česť vítať účastníkov tejto vrcholnej atletickej siesty už po druhý raz v jej relatívne krátkej histórii …

Slovenská mladícka premiéra v Gap

Prví Slováci sa v medzinárodnom súťažnom kolotoči o Svetovú trofej objavili až osem rokov po jej svetovej premiére v talianskom San Viglio di Marebbe (1985). Samozrejme, historicky prvú slovenskú výpravu vo francúzskom meste Gap (1993) netvorili veteránske kategórie, ale pätica mladých ambicióznych slovenských reprezentantov – Martin Florek (4. v kategórii juniorov), Anna Baloghová (10. v kategórii žien), Róbert Petro (29. v kategórii mužov), Marcel Matanin (33. v kategórii mužov) a Ľuboš Kováčik (68. v kategórii mužov) – ktorých na základe kvalifikačných kritérií nominovala v tom čase slovenská Únia behov do vrchu.

Od tohto podujatia sa slovenskí reprezentanti zúčastňovali vrcholných podujatí WMRA s menšími prestávkami takmer pravidelne a priviezli si z nich dva tituly svetových šampiónov (Martin Bajčičák v nemeckom Berchtesgadene 1994 a Katarína Berešová v tureckej Burse 2006), oba v kategórii juniorov a celkom dvanásť cenných kovov. Dva z piatich strieborných získali v individuálnych súťažiach Martin Bajčičák (ME Cerklje 2001) a Jaroslava Bukvajová (MS Malé Svatoňovice 1997), o zvyšné tri sa podelilo družstvo junioriek (Berešová – Suchánková, MS Bursa 2006) s  dvomi družstvami mužov (Vanko – Matanin – Štefko – Bátory, MS Innsbruck 2002) a (Vanko – Matanin – Bajčičák, ME Trento 2003). Zvyšných päť bronzových medailí získali v individuálnych súťažiach juniorov Martin Bialek (MS Malé Svatoňovice 1997) a Anna Patrnáková (MS Reunion 1998), družstvo mužov (Matanin – Petro – Bátory – Kováčik, ME Ebensee 1997) a dve družstvá žien – (Bukvajová – Briedová – Balošáková, MS Malé Svatoňovice 1997) a (Bukvajová – Melicherová – Briedová, MS Reunion 1998) …

Veteráni o päť rokov neskôr

Zatiaľ čo prvým, aj keď neoficiálnym slovenským medailistom a vicemajstrom sveta v kategórii štyridsiatnikov sa na prvej predpremiére šampionátu v Kitzbühli (1998) stal člen dubnického Jogging klubu, Miroslav Pršek, najviac medailí – celkom 10 (8-1-1) – pri svojich dvanástich štartoch na podujatí získala Mária Marcibálová. Obhajovať ich však pod Vršatcom nebude, súťažný poriadok WMA jej to po prekročení osemdesiatročnej vekovej hranice neumožňuje a paradoxne ju uvidíme v takzvanej otvorenej kategórií (Open race) s tými najmladšími. S dvomi zlatými medailami zo svojich dvoch štartov v kategórii M35 sa môže pochváliť niekdajší skvelý vytrvalec a olympionik z Atén 2002, Marcel Matanin, ktorý bol dlhé roky lídrom mužskej vrchárskej reprezentácie a má na svojom konte aj najviac reprezentačných štartov, celkom šestnásť. Pod Vršatcom však štartovať nebude, podobne, ako ďalšia skvelá slovenská vytrvalkyňa, účastníčka OH v Soule 1988 a stále ešte národná rekordérka na 10 000 m, 10 km, 25 km, v polmaratóne a maratóne, Ľudmila Melicherová. Tá má z veteránskych šampionátov pri dvoch svojich štartoch jednu zlatú a jednu striebornú medailu a podobne ako Matanin, najviac reprezentačných štartov v ženskom vrchárskom „Á-čku“. Slovenským favoritom, ktorý sa však pod Vršatcom predstaví celkom určite je držiteľ poslednej slovenskej zlatej medaile, Vincent Bašista. Ten pred niekoľkými dňami doslova zažiaril na jubilejných 20. majstrovstvách Európy veteránov v atletike v dánskom Aarhuse, keď v každom zo svojich piatich štartov v kategórii M75 získal medailu a stal sa trojnásobným majstrom Európy (10 000 m, polmaratón, kros 4 000 m).

V tabuľke slovenských medailistov ďalej nasledujú niekdajší skvelí československí lyžiari klasici – so šiestimi účasťami a tromi medailami Anna Staroňová (0 – 3 – 0 ) a s dvomi účasťami a dvomi medailami Július Lupták (0 – 2 – 0), s tromi účasťami a tromi medailami slovenská vytrvalecká legenda, víťazka Svetového pohára v behu na 100 km z francúzkeho Chavagnes 1999, Anna Balošáková  (0 – 1 – 2), so siedmymi účasťami a tromi medailami Mária Kleinová (0 – 1 – 2 ), s pätnástimi účasťami a jednou medailou Stanislav Sviták  1 (0 – 1 – 0) a s tromi účasťami a jednou medailou Zdeno Koleda  (0 – 0 – 1). V štartovných listinách tohtoročného šampionátu však zatiaľ figuruje iba polovica z nich – Anna Staroňová (W65), Stanislav Sviták (M65) a Zdeno Koleda.(M40).

Nové mená v štartovných listinách

Slavomír Košík

V septembri sa pod Vršatcom predstavia aj slovenskí pretekári, ktorí na doterajších veteránskych šampionátoch ešte neštartovali, majú však za sebou bohatú a úspešnú športovú minulosť. Na veľkú radosť domácich priaznivcov sa v najmladšej vekovej kategórii mužov M35 na štartovnú čiaru v rodnom Pruskom postaví odchovanec domácej atletiky, niekdajší vynikajúci slovenský stípliar a člen VŠC Dukla Banská Bystrica, Slavomír Košík, ktorý je šestnásťnásobným účastníkom Vršatského krosu a jeho štvornásobným víťazom. Zvíťazil aj v pamätnom roku 2000 – v tom čase ešte v kategórii juniorov  – pri poslednej predpremiére svetového šampionátu na Vršatci. Bol nielen viacnásobným slovenským reprezentantom na dráhe, ale zúčastnil sa ako junior aj 15. majstrovstiev sveta v behu do vrchu 1999 v malajzijskom Mount Kinabalu Park (49. miesto). V rovnakej vekovej kategórii žien W35 sa predstaví ďalšia domáca pretekárka, členka dubnického Jogging klubu a ešte stále aktuálna líderka slovenskej vrchárskej reprezentácie, desaťnásobná účastníčka vrcholných podujatí WMRA, Silvia Schwaiger-Olejárová, ktorá posledné dva roky označuje za svoje najúspešnejšie. Silvia Schwaiger-Olejárová (vľavo) s rakúskou vrchárskou jednotkou Katharinou Zipser v dejisku 15. európskeho šampionátu v Arcu 2016 po svojom doteraz najlepšom umiestnení na vrcholných podujatiach WMRA (5. miesto). Foto: nutsaboutrunning.comV mimoriadne kvalitne obsadenej hlavnej súťaži žien dokázala počas nich skončiť trikrát v TOP desiatke (ME Arco 2016 – 5. miesto, MS Sapareva Banya 2016 – 6. miesto, ME Kamnik 2017 – 9. miesto ) a jedenkrát v TOP dvadsiatke (MS Premana 2017 – 16. miesto). Po boku skúsenej Silvie Schwaiger-Olejárovej, farby usporiadateľského Jogging klubu bude v kategórii W45 hájiť aj neustále sa zlepšujúca Iveta Hulvátová. No a keď sme už pri ženách, nálepky potenciálnej favoritky nemožno zbaviť ani Danu Janečkovú, slovenskú vytrvalkyňu par-excellence, držiteľku dvadsiatich siedmych medailí (11 – 12 – 4) z domácich národných šampionátov, ktorá sa pod Vršatcom predstaví v kategórii žien štyridsiatničiek (W40). Zo slovenských účastníkov vrcholných podujatí WMRA uvidíme pod Vršatcom aj skvelého Kysučana Ladislava Sventeka, minuloročného dvojnásobného medailistu zo svetového šampionátu Spartan Race v kalifornskom Squaw Valley (zvíťazil v kategórii M50 a v absolútnom poradí  Masters /M40+/ skončil tretí) a dvojnásobného účastníka MS WMRA na dlhej dištancii (švajčarsky Interlaken 2012 – 120. miesto, poľská Szklarska Poreba 2013 – 42. miesto). Zoznam možných slovenských favoritov z rangu bývalých vrchárskych reprezentantov uzatvára Košičan Štefan Rácz (M55), sedemnásobný účastník vrcholných podujatí WMRA v hlavnej mužskej kategórii, ktorý na nich štartoval naposledy v roku 2001 (ME Cerklje – 47.miesto), najlepší výsledok však dosiahol ešte v roku 1996 na ME vo waleskom Llanberis, kde v hlavnej kategórii mužov skončil na 31. mieste.

Kto zo zahraničných?

Od 20. januára 2017, kedy bola oficiálne spustená prvá vlna zvýhodnenej účastníckej registrácie, interaktívnych služieb mobilnej aplikácie spracovateľskej firmy využilo ku koncu druhej dekády augusta celkom 596 potenciálnych účastníkov podujatia z dvadsiatich dvoch  krajín sveta – Belgicka, Česka, Francúzska, Ghany, Holandska, Chorvátska, Írska, Kolumbie, Maďarska, Nemecka, Nigérie, Nórska, Poľska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska, Ukrajiny, USA a Veľkej Británie.

Popri dominujúcich Slovákoch (146) nasledujú v počtoch prihlásených účastníkov Česi (93), Taliani (48), Briti (44), Nemci (31), Íri (26), Poliaci (25), Nóri (21), Ukrajinci (15), Slovinci (13), Maďari (12) …

Okrem slovenských medailistov sa svetového veteránskeho šampionátu pod Vršatcom zúčastní v osemnástich vekových kategóriách celkom 18 majstrov sveta, 26 strieborných a 26 bronzových držiteľov cenných kovov z doterajších šestnástich veteránskych šampionátov.

Najväčšou hviezdou bude pod Vršatcom nepochybne česká reprezentantka Blanka Paulů (W60), športová legenda a niekdajšia skvelá československá reprezentantka v klasickom lyžovaní, trojnásobná účastníčka OH a členka legendárnej striebornej olympijskej štafety zo Sarajeva 1984, dvojnásobná medailistka a päťnásobná účastníčka MS v klasickom lyžovaní, dvojnásobná účastníčka juniorských ME, víťazka dvoch pretekov svetového pohára lyžiarov klasikov a držiteľka 16 titulov majsterky Československa v klasickom lyžovaní. So siedmimi titulmi veteránskej majsterky sveta (2006, 2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013), dvomi striebornými (2008, 2014) a dvomi bronzovými medailami (2003, 2005) je čo do počtu získaných medailí bezkonkurenčne najúspešnejšou zberateľkou cenných kovov tohto súťažného formátu.

Legendy československého bežeckého lyžovania pekne pohromade. Zľava Dagmar Hromádková-Švubová, Květa Pecková-Jeriová, Blanka Paulů, Anna Pasiarová, Viera Klimková, Gabriela Soukalová-Svobodová Foto: Jaroslav Legner   Blanka Paulů dnes   Izabela Zatorska

O nič menšou osobnosťou nebude však pod Vršatcom ani poľská reprezentantka Izabela Zatorska (W50), ktorá doteraz na veteránskych šampionátoch síce neštartovala, ale ešte donedávna dominovala na všetkých vrcholných podujatiach WMRA v hlavnej kategórii žien.  Je vicemajsterkou sveta z legendárneho vrchárskeho šampionátu v malajzijskom Mount Kinabalu Park (1999), dvojnásobnou majsterkou Európy (Bad Kleinkirchheim 1999 a Miedzyggorze 2000) a trojnásobnou víťazkou Svetového pohára WMRA (2001, 2004, 2005).

Marie Luise Heilig-Duventäster

Craig Roberts (M50)So skvelou bilanciou siedmych titulov majsterky sveta (2003, 2006, 2007, 2009, 2011, 2012, 2016) a jedným druhým miestom (2008) prichádza pod Vršatec aj Nemka Marie Luise Heilig-Duventäster  (W55) a iba o niečo horšiu bilanciu má Brit Craig Roberts (M50), ktorý sa môže pochváliť štyrmi titulmi majstra sveta (2009, 2011, 2013, 2015), jednou striebornou (2014) a dvomi bronzovými medailami (2005 a 2008). Iba o jeden titul menej, teda tri (2010, 2011, 2014) vlastní vo svojej zbierke Nemec Georg Gross (M75), rozdiel však kompenzuje dvomi striebornými (2009, 2015) a jednou bronzovou medailou (2016). Rovnako tri veteránske tituly (2006, 2008, 2009) majú vo svojej vitríne Poľka Irena Pakosz (W50), Britka Ann-Marie Jones (W60), z rokov 2013, 2015, 2016 a Čech Miloš Smrčka (M60), ktorý ich získal v rokoch 2009, 2010 a 2014.

Ozdobení šerpou svetových šampiónov prídu pod Vršatec aj Poľka Barbara Primakowska (W70), ktorá okrem zlata z roku 2016 vlastní aj jednu striebornú (2014) a jednu bronzovú medailu (2010), Talianka Annamaria Galbani (W65), so zlatom z roku 2012, striebrom z roku 2013 a bronzom z roku 2016, Čech Aleš Stránsky (M55), s titulom z roku 2010 a striebrom z roku 2011, Britka Ali Keates (W55), so zlatom z roku 2015 a bronzom z roku 2015, Nórka Eva Carlsen (W75), so zlatom z roku 2016 a bronzom z roku 2015 a Brit Marti Ford (M70), so zlatom z roku 2013, striebrom z roku 2015 a dvomi bronzovými medailami (2008 a 2010). A s jedinou medailou, predstavujúcou titul svetového šampióna budeme môcť v Pruskom na štarte vidieť v kategórii M35 Íra Jana Conroya (titul z roku 2016), v kategórii M65 Čechov Františka Macha (2001) a Oldřicha Šmídu (2009), Poliaka Tadeusza Jaseka (2013) a v kategórii M70 Belgičana Omera van Notena (2003).

Medzi favoritov budú celkom určite patriť aj ďalší zahraniční veteránski medailisti, korí sa síce titulom svetového šampióna pochváliť nemôžu, výkonnosť ich k tomu však celkom určite oprávňuje. Medzi mužmi, v kategórii M40 to bude Čech Jindřich Král, v kategórii M45 Brit Martin Cox, Nemec Siegfried Krischer, Čech Jiří Žák, v kategórii M50 Talian Luciano Bosio, v kategórii M55 Talian Luigi Bortoluzzi a Ír Gerard Maloney, v kategórii M65 Čech Miroslav Krsek a Talian Adolfo Accalai, v kategórii M70 Poliak Petr Leszkow a Talian Claudio Milan a v kateórii M70 Talian Michele Iori. Medzi ženami v kategórii W40 sa nám predstaví Češka Renata Hájková, v kategórii W45 Ukrajinka Oksana Petrova a Talianka Marta Santamaria, v kategórii W50 Nemka Elke Kellerová, Talianka Rita Lilia Quadriová a Britka Susan Ridleyová, v kategórii W55 Nemka Uschi Berglerová a Američanka Nancy Hobbsová, v kategórii W60 Češka Jana Matyášová, Ukrajinky Mariya Ostrovská a Oksana Zalisková, Nemka Christine Sachsová a Poľka Alicja Sikorová, v kategórii W65 Nemka Irmgard Olmaová  a Španielka Emi Vaquero a v kategórii W70 to bude Nórka Halldis Nagell-Dahlová, strieborná z britského Betws-y-Coed 2015 a bronzová z talianskej Susy 2016 …

Trochu štatistiky na záver

Na doterajších šestnástich oficiálnych šampionátoch WMRA/WMA MASTERS sa zúčastnilo celkom 149 slovenských športovcov, ktorí si domov priviezli 28 cenných kovov – 12 zlatých, 10 strieborných a 6 bronzových. V hodnotení národov bolo rozdaných celkom 256 kolekcií medailí v osemnástich vekových kategóriách a spomedzi 31 štátov, ktoré získali doteraz aspoň jednu dominuje Nemecko 193 (61- 68-64) pred Talianskom 164 (44-58-62) a Českou republikou 62 (26-17-19), Slovensko je ôsme a na poslednom 31. mieste figuruje Holandsko so 4 bronzovými medailami.

Zo slovenských pretekárov je historicky najúspešnejšou účastníčkou Mária Marcibálová 10 ( 8-1-1 / celkom 12 štartov), ktorá je súčasne aj najúspešnejšou účastníčkou histórie šampionátu – pred Nemkou Marianne Spronk 10 (8-0-1), Češkou Blankou Paulů 11 (7-2-2) a ďalšou Nemkou Mariou Luisou Heilig-Duventäster 8 (7-1-0). Za Marcibálovou potom v slovenskom medailovom rebríčku nasledujú Marcel Matanin 2 (2-0-0 / 3), Ľudmila Melicherová 2 (1-1-0 / 2), Vincent Bašista (1-0-0 / 1), Anna Staroňová 3 (0-3-0 / 6), Július Lupták 2 (0-2-0 / 2), Anna Balošáková  3 (0-1-2 / 3), Mária Kleinová 3 (0-1-2 / 7), Stanislav Sviták 1 (0-1-0 / 15) a Zdeno Koleda – 1 (0-0-1 / 3).

Najviac štartov na šampionátoch zo slovenských účastníkov má Stanislav Sviták (M65), celkom 15, keďže absentoval iba na 15. ročníku vo waleskom Betws Y Coed, v roku 2015. Za ním nasledujú Miroslav Sobek (M65) 14, František Číž (M75) 12, Mária Marcibálová (W75) 12, Vladimír Vlasatý (M55) 10, Dušan Vrana (M70) 10, Ján Bakyta (M60) 9, Andrej Duleba (M60) 9, Anton Hajro (M75) 9 a Miroslav Kováč (M60) 9 …

Jozef Tichý

Titulné foto: Jacuša Bisa Kráľovná hôr, Izabela Zatorska. Je vicemajsterkou sveta z legendárneho vrchárskeho šampionátu v malajzijskom Mount Kinabalu Park (1999), dvojnásobnou majsterkou Európy z Bad Kleinkirchheimu 1999 a Miedzyggorza 2000 a trojnásobnou víťazkou Svetového pohára (WMRA World Cup) 2001, 2004 a 2005.