Nechcem veľa rozpisovať o všetkých veciach čo sa teraz dejú, zatvorené telocvične, obmedzené tréningy mládeže, obmedzené alebo zrušené telesné výchovy na školách, zrušené preteky vonku, no a potom motivácia trénovať a veľa ďalších.
Vieme, že šport na Slovensku sa pretĺka už roky a vláda to moc nepodporuje, ale to nebudem rozoberať, o tom vieme.
Včera po cyklistických pretekoch som sa na skok zastavil v Tescu v Trnave a bol som zhrozený! Plné nákupné centrum, rodiny s deťmi, deti sa vozili a húpali na autíčkach, ľudia sa poflakovali len tak a najhoršie, že tam bolo extrémne veľa starších ľudí, ktorí stáli a vykecávali s rúškami pod nosom!
No a dnes stojím v reštaurácii na zimnom štadióne, ktorý má kapacitu 4000 ľudí, pri malom okienku aby som videl svoje dieťa hrať hokej „ŠPORTOVAŤ“!!!!
JE MI TO VEĽMI ĽÚTO, ŽE MY ŠPORTOVCI SA MUSÍME OBMEDZOVAŤ „LEBO MY SME BOLI VŽDY SOLIDÁRNI A POKORNÍ, PRETOŽE TAKTO TO UČÍME ŠPORTOVÚ MLÁDEŽ“ A KVÔLI TÝMTO ĽUĎOM A TÝMTO NEZMYSELNÝM OPATRENIAM DOPÚŠŤAME, ABY SA VÝVOJ SLOVENSKÉHO ŠPORTU UBERAL OPAČNÝM SMEROM! BUDUJEME TO DESAŤROČIA, TAK PROSÍM VÁS ŠPOTOVCI ZAČNITE HOVORIŤ, LEBO TO ZNIČÍME BEHOM JEDNEJ SEZÓNY!
Tomáš Zavadil
Vážený pán Zavadil,
myslím si , že ani sociológovia sa dostatočne nezaoberajú rozporom medzi deklaráciami ľudí a ich reálnym konaním, nielen v otázke Covid-19 a prevencii (aký je deklarovaný a reálny postoj ľudí k životnému prostrediu by som Vám vedel rozprávať hodiny), o tom je totiž Váš príspevok.
Áno, supermarkety sú plné nakupujúcich, mnohí predstavitelia najohrozenejšej skupiny – dôchodcovia sa za pol roka nenaučili ani správne si nasadiť rúško a zároveň sa obmedzujú športové podujatia i kultúra. Je to otázka dvojakého prístupu, zlé nastavených pravidiel či nedostatočnej alebo formálnej kontroly? Je to výslednica ľudskej ľahostajnosti či totálneho egoizmu?
Dňa 28.03.2020 som napísal pre beh.sk drobný postreh „Krátke zamyslenie sa nad Covid-19 a bežeckým hnutím“ a v ňom som uviedol „Svet sa aj tak však zmení. Navždy.“
Odpoveď na Vašu otázku „Dokedy ešte?“ môže byť neočakávane zdrvujúca, lebo táto „nestabilita“ – a nechcem Vám brať ilúzie – môže trvať roky.
Od marca 2019 do februára 2020 som bojoval s vážnym onkologickým ochorením a najbližšie 2 roky podstupujem udržiavaciu liečbu. Prešiel som etapami: troma dňami plaču, dvoma týždňami zadúšajúceho zúfalstva a následným rozhodnutím „Tak to teda nie!“ Po celý čas liečby som pracoval, aj v deň chemoterapie som spolu som psom s opuchnutými lýtkami kráčal hore kopcom nad Liptovským Mikulášom, lebo v každom kilometri, kvapke potu … som videl umierať tu S..ŇU. S množstva zákazov a príkazov onkológov som vyfiltroval svoje vlastné životné nastavenie (radosť z toho zrejme nemajú), podpísal X reverzov o odmietnutí niektorých liečiv a zákrokov …, lebo každý má svoju vlastnú CESTU.
A potom, keď som mohol aspoň čiastočne privrieť bráničku za istou životnou etapou, bez akejkoľvek mentálnej prestávky …
… sa tu zjavil Covid-19 a nutnosť vysporiadať sa opätovne s rôznymi obmedzeniami a reštrikciami, vnútorne sa pozitívne nastaviť.
Už dva roky žijem akoby v provizóriu – môj osobný problém plynule prešiel do problému celospoločenského a nemôže za to nikto – napriek tomu nie som zúfalý a ani frustrovaný. Teším sa z každého bežeckého podujatia, ktoré sa organizátorom podarí zrealizovať a pociťujem VĎAČNOSŤ, behám virtuálne charitatívne behy, chodím po horách …
Tento príspevok, ktorý je dlhší než samotný článok, som napísal preto, aby si aspoň niektorí z Vás uvedomili, že sú veci dôležitejšie než to či prebieha alebo neprebieha profesionálna liga, že tisíce ľudí sú konfrontovaní s problémami závažnejšími než je Covid-19, že spoločnosť bude vždy len taká akým je súbor jednotlivcov z ktorých pozostáva (a to je ten rozpor medzi nájazdmi v supermarketoch a zavretými štadiónmi) a že SVETLO musíte hľadať najprv vždy v sebe.
S úctou
R. Pado
Ahoj Tomas,
zacnem najprv reakciou na Ruda. Rudo, samozrejme to co mas Ty za sebou je omnoho vaznejsia vec ako to co riesi Tomas a mozeme Ti len a len drzat palce, aby si tu S..ŇU porazil, ale ak si to pokazime aj s tou koronou, tak to moze pre nas mat podobne nasledky.
Kedze sa s Tomasom a jeho familiou uz nejaky ten rocik poznam tak dobre viem kam presne ta jeho reakcia smeruje. Priznam sa, ze s jeho nazormi suhlasim a zda sa mi divne zavadzat rovnost medzi 20 000 stadionom v Trnava, alebo na Slovane a nejakym stadionikom v Hornej-Dolnej. Takisto mi je cudne, ze su povolene plavarne, a fitneska. Ale toto uz teraz nie je podstatne, pretoze podla mna po vcerajsich cislach dnes pride totalna STOPka a bude zakazane vsetko.
Otazka je preoo k tomu prislo? Ja viem po oji je kazdy general, ale podla mna sme zaspali v lete. Ludia v mojom okoli dobre vdia, ze som sa vzdy rozculoval nad tym, preco cez leto povolili cestovanie na dovolenky kade tade a preco, ked uz to povolili, tak tvrdo nevyzadovali, aby sa po navrate kazdy podrobil otestovaniu na COVID a to minimalne 2x, t.j. hned po prijazde a potom po 14 dnoch. Samozrejme kazdy na svoje naklady. Mozno tutu je zaklad toho co nastalo teraz. No a dalsia vec su otvorene hranice s Ceskom. Uz davno sa mali zavriet a nehrat sa na priatelov. V tomto pripade malo ist priatelstvo bokom.
Ale ako som pisal, teraz je to uz jedno a caka nas opat doab ruskova.
A na zaver podotykam, ze toto je moj osobny nazor a nie nazor Beh.sk
Ahoj,
Ani jedneho z Vas nerozporujem, iba tvrdim, ze je zbytocne nadavat na nieco co nemame vo vlastnych rukach. Cely boj s covid-19 je nezvladnuty od marca 2020 (chaos okolo „samoplatenej“ statnej karanteny i spustenia registracnej aplikacie, prepalene statusy premiera i zdravotnickeho institutu, chaoticka, byrokraticka a pomala podpora podnikatelov … ). V podstate sme mali stastie. Otvorit hranice, lebo lacna pracovna sila (Ukrajina, Polsko) alebo prisatelstvo medzi narodmi (CR), spustit akademicky rok na VS, podlahnut peticiam (svadby) … bolo obrovskou chybou. Opatrenia su „skusime a uvidime“, komunikuju sa v mediach skor ako su ustalene a chyba im zakladna logika (to su tie tebou spominane stadiony). Ktomu doist rozsirena ludska lahostajnost az egoizmus, aj v bezeckej komunite. Priklad: Na Night Rune v LM nas v koridore malo ruska tak 5%, lebo vsetci nesmrtelni. Ak by prisiel na podujatrie dozor z uradu verejneho zdravotnictva, tak organizator sa nedoplati. A namiesto radosti z toho, ze konecne sa moze pobehovat, pokore a respektu, sme si to pokazili … a budeme mesiace cakat na verejne hromadne podujatia.
Rudo, drzim ti palce. Ty si bol vzdy velky clovek s velkym srdcom, velkymi pribehmi a preto si ta vazim. Nie len ja, ale aj moja manzelka, Lubka. Tesim sa na dalsie spolocne behy a stretnutia, vzdy si u nas vitany (ozvi sa, ked budes v BA). Marcel