Čo vlastne vieme o behu do vrchu?

Od 20. januára 2017, kedy bola oficiálne spustená prvá vlna účastníckej registrácie využilo interaktívnych služieb mobilnej aplikácie spracovateľskej firmy celkom 511 potenciálnych účastníkov podujatia z dvadsiatich dvoch  krajín sveta – Belgicka, Česka, Francúzska, Ghany, Holandska, Chorvátska, Írska, Kolumbie, Maďarska, Nemecka, Nigérie, Nórska, Poľska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska, Ukrajiny, USA a Veľkej Británie. Sme na tento miestny sviatok pohybu a jedno z najväčších tohtoročných športových podujatí na Slovensku naozaj dobre pripravení?

História behu do vrchu a jeho prvé preteky

Aj keď počiatky tejto najmladšej atletickej disciplíny nie sú úplne známe, je viac ako pravdepodobné, že vznikala predovšetkým v krajinách s členitým povrchom a rozsiahlymi pohoriami. Najstaršie historické záznamy o behu do vrchu pochádzajú zo Škótska z roku 1068. Podľa nich si mal tamojší kráľ vyberať svojho osobného posla tak, že uchádzačom vystrojil bežecké preteky na vrchol neďalekej hory. Podobné súťaže o niečo neskôr figurovali už ako pevná súčasť vtedajších národných škótskych hier – Scottish Highland Games.

Až o niekoľko dlhých stoviek rokov neskôr, v 19. storočí sa vyskytujú prvé písomné zmienky o horských behoch v Anglicku. Opisujú verejné preteky Grasmere Fell v roku 1850, ktoré merali dva a pol kilometra a pretekári na nich museli prekonávať prevýšenie viac ako tristo metrov, podobnú súťaž v Burnsall z roku 1868, či najdlhšie preteky tej doby na vrchol najvyššej hory Veľkej Británie, Ben Nevis (1 343 m n. m.), merajúce so spiatočnou trasou rovných 16 kilometrov, s prevýšením 1500 m. Všetky sa s väčšími či menšími zmenami zachovali dodnes.

V USA, vo vzdialenejšom regióne Aljašky, v meste Seward sa na základe neformálnej stávky, pri príležitosti miestnych júlových slávností bežali horské preteky po prvý raz v roku 1908. Od roku 1915, s dĺžkou trate 5 km a prevýšením tisíc metrov sa tu koná veľmi známe a prestížne vrchárske podujatie Mount Marathon race.

V Taliansku sa jeden z najslávnejších horských behov uskutočnil až na začiatku minulého storočia s názvom Ivrea – Mombarone a spojený bol s vrcholom hory Colma di Mombarone (2 371 m n. m.).

Vznik stavovských organizácii

V prvej polovici 20. storočia sa vo svete veľa pretekov v behoch do vrchu nekonalo, postupom času sa však do povedomia národných atletických zväzov čoraz častejšie dostávali aj horské behy, čo uvítali najmä majitelia vysokohorských hotelov a zimných lyžiarskych stredísk. Keďže sa ukázalo, že novovznikajúce športové odvetvie môže byť pre budúcnosť výhodným obchodným artiklom, k jeho najväčšiemu rozmachu dochádzalo najmä v hornatých oblastiach Veľkej Británie a v alpských krajinách, najmä v Taliansku.

Prvou medzinárodnou inštitúciou zastrešujúcou čoraz početnejšie spektrum novovznikajúcich podujatí pod jednu spoločnú strechu bol Medzinárodný pohár európskeho šampionátu v behu do vrchu (CIME), ktorý vznikol ešte v roku 1975. V tomto období sa datuje aj vznik jedného z najstarších a najznámejších vrchárskych podujatí tej doby, 31 kilometrov dlhého behu Sierre – Zinal, vedúceho východnými svahmi Val d’Anniviers vo švajčiarskych Alpách, ktorého zakladateľmi boli dvaja nezabudnuteľní priekopníci behov do vrchu na starom kontinente,  Jean Claude Pont a Noel Tamini.

V roku 1984 nahradila inštitúciu CIME nová medzinárodná organizácia s názvom Medzinárodný výbor pre beh do vrchu (ICMR), ktorá o štrnásť rokov neskôr, v roku 1998 zmenila svoj názov na Svetovú asociáciu behov do vrchu (WMRA). Tá je najvyšším riadiacim orgánom dodnes a podobne ako ICMR, aj ona sa usilovala predovšetkým o dobré vzťahy s Medzinárodnou asociáciou atletických federácii (IAAF), čo deklarovala najmä dodržiavaním všetkých jej zásad, pravidiel a predpisov. Vrcholom jej snaženia bol záujem, aby beh do vrchu bol rovnoprávnou atletickou disciplínou, plne rešpektovanou samotnou IAAF. V tomto duchu sa v roku 1990 v talianskej Bardonecchii nieslo aj spoločné stretnutie dvoch silných mužov vtedajšej doby, výkonného prezidenta IAAF, Prima Nebiola a prezidenta Talianskej atletickej federácie (FIDAL), Gianniho Golu. Výsledkom bolo schválenie nového atletického pravidla, ktoré zaradilo beh do vrchu definitívne medzi atletické disciplíny v sekcii cezpoľných behov. K najdôležitejšiemu rozhodnutiu týkajúceho sa zaradenia behu do vrchu medzi atletické disciplíny došlo však až na kongrese IAAF, ktorý sa uskutočnil v roku 2003 v Paríži. Tu hlavní predstavitelia IAAF schválili zmenu širšej definície atletiky, ktorá je od tej doby charakterizovaná ako zväzok samotnej atletiky, pretekov na ceste, športovej chôdze, cezpoľných behov a behov do vrchu.

Začiatky súťaženia na vrcholnej úrovni

Prvou reprezentatívnou súťažou ICMR na vrcholnej úrovni, ktorá sa uskutočnila ako súťaž o Svetová trofej bola World Mountain Running Trophy. Tá sa po prvý raz uskutočnila v roku 1985 v talianskom meste San Viglio di Marebbe a zúčastnilo sa jej jedenásť krajín. Európskou obdobou tejto súťaže bola Európska trofej, ktorá pod názvom European Mountain Running Trophy mala premiéru v roku 1995 vo francúzskom Valleraugue.

Rokmi sa však menili nielen názvy inštitúcií, ale i názvy podujatí, a tak sa trofeje postupne menili na šampionáty. Ten prvý, európsky sa v roku 2002 predstavil v portugalskej Camare de Lobos, pod názvom European Mountain Running Championship, ten druhý, svetový, o sedem rokov neskôr v talianskom Madesimo – Campodolcine. Bolo to úspešné zavŕšenie dlhodobého procesu akceptácie behov do vrchu a ich definitívneho začlenenia pod správu najvyšších atletických inštitúcii – EA a IAAF.

Popri majstrovských šampionátoch, vzniklo na prelome tisícročí, už pod taktovkou WMRA aj niekoľko ďalších reprezentatívnych súťaží, ktoré predznamenali ďalšiu budúcnosť tohto nového atletického odvetvia. Od roku 1997 sa pod názvom Alpine Grand Prix začal formovať prvý dlhodobý súťažný seriál, ktorý sa po dvoch rokoch úspešného fungovania pretransformoval na WMRA Grand Prix, a od roku 2014, po vzore iných individuálnych športových odvetví sa behá ako WMRA World Cup. Pre rok 2017 ho tvorí sedem podujatí vrátane svetového šampionátu.

Ďalšími podujatiami, tešiacimi sa mimoriadnej obľube sú WMRA International Youth Cup, Balkan Mountain Running Championships, či WMRA Long Distance Mountain Running Challenge. Okrem nich figurujú v súťažnom kalendári aj tri oficiálne podujatia typu Area Continental Mountain Running Championships, ktoré sú obdobou európskeho vrchárskeho šampionátu a uskutočňujú sa na územných celkoch Južnej Ameriky, Severnej a Strednej Ameriky a Afriky.

Po rokoch stretnutie opäť pod Vršatcom

Svoje oficiálne vrcholné súťaže majú dnes už aj veteránske kategórie. V spolupráci s Európskou veteránskou atletickou asociáciou (EVAA) sa od roku 2006 každé dva roky uskutočňujú šampionáty v rámci Európy. No a čo sa sveta týka, po troch neoficiálnych formátoch svetového šampionátu – v rakúskom Kitzbühli 1998, českých Jánskych Lazňach 1999 a slovenskom Vršatci 2000 – predstavila sa v spolupráci so Svetovou veteránskou atletikou (WMA) konečne svetu aj premiéra oficiálnej edície svetového veteránskeho šampionátu WMRA/WMA Masters World Mountain Running Championships, konajúca sa  v prvý rok nového milénia v poľskej Ustroni. Jej ďalšie reprízy obišli postupne pätnásť najvýznamnejších centier cestovného ruchu v Európe, aby sa jedna z nich, celkom nenápadne a nečakane, po výborných skúsenostiach so slovenskými organizátormi veľkolepo vrátila na Slovensko …

Vážme si toho a držme jej palce!

Jozef Tichý

Foto: Damiano Benedetto