28 krajín, 28 hlavných miest, 28 maratónov – SÚŤAŽ

Nikdy som nebol štíhly, no ani nie tučný. Dlhé roky som hrával futbal, a nebol som žiadne B-ečko. Pred nástupom na vysokú školu som prestal. Roky vysokoškolského života, nepravidelná strava postavená na príjme rafinovaných cukrov (milujem čokoládu a dovtedy som poznal len jednu a to mliečnu) a polotovarov zo mňa spravili toho druhého v odraze zrkadla, cudzieho chalana.

Zmeniť režim

Koniec koncov môj zdravotný stav potvrdil lekár – zvýšený tlak a naordinoval mi medikamentóznu liečbu. A to ma nakoplo, ak v 27 rokoch začínate mať zdravotné problémy, musíte začať počúvať telo a jeho signály. A ja som začal.

Postupne a pomaly. Ale začal! Najskôr len chodiť do práce pešo. Ranná a poobedná polhodinová cesta mi napomohli ku kozmetickému zníženiu váhy. Občasným čítaním článkov o zdravej strave a hlavne rizikám spôsobených nadmerným prísunom rafinovaných cukrov ma inšpirovali k prvej zmene stravy, postupnému obmedzovaniu čokolády. Z celej 100 gramovej, som znížil prísun na polovicu a po polroku som sa dopracoval k úplnej zmene, a to tmavej čokoláde s minimálnym obsahom čokolády 70 %. Polotovary som zamenil za „normálnu stravu.“ Dnes už u  mňa nenájdete žiadne pečienky, syrové črievka, paštéty, hotové jedlá („a la“ ohrev v mikrovlnke), sáčkové polievky. No takú slaninu si neodpustím 

Prvý beh – katastrofa!

Úplnou náhodou, už ani neviem ako k tomu prišlo, sa mi podarilo nahovoriť šéfa na fitko. Vravel som si sám pre seba, váha mi išla pekne nadol, skúsim hneď bežiaci pás a dám si dobrých 15 minút behu. Po prvom a poslednom kilometri toho dňa som zišiel z pásu s točiacou sa hlavou. Pre ten deň som docvičil. Našťastie som tvrdohlavý. A v tomto prípade sa mi moja tvrdohlavosť vyplatila. Mesiac po skúsenosti s bežiacim pásom som sa rozhodol pre môj prvý cielený cestný beh. Obliekol som si rifľové kraťasy s opaskom, bavlnené tričko a halové tenisky. Dobre čítate. Bol som hotový bežecký prototyp kvalitne oblečeného bežca. Ten beh bol samozrejme jedná veľká katastrofa, neustále dychčanie a padanie kraťasov ma viac unavovali a hnevali ako beh samotný. Som rád, že som sa nedal odradiť a pokračoval som v behaní aj naďalej a tvrdohlavo. Polrok takéhoto behania si vypýtal svoju daň.

Tentoraz sa prihlásila bolesť kolena, návšteva lekára ma opäť presvedčila, že musím začať beh brať vážne. A tak sa aj stalo. Prvým krokom bolo nakúpenie kvalitných bežiek a oblečenia, zmena tréningu od bezhlavého behania k behaniu s plánom a cieľmi. Postupne som dospel do štádia, že som dokázal zabehnúť svojich prvých 20 km.

Prvý cieľ – jubilejný maratón v Košiciach

Pomaly ale isto ma prestávalo baviť behať len tak sám pre seba. Na internete sa mi podarilo nájsť v rozumnom čase, tesne pred mojimi narodeninami, termín jubilejného 90. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. A bolo rozhodnuté prihlásil som sa a poctivo trénoval na tento významný deň.

To, čo sa mi zdalo nemožné sa presne 5. októbra 2014 v Košiciach stalo realitou. Zvládol som svoj prvý maratón v živote. Pocity boli neopísateľné, v angličtine je na to výraz runners high.

Zdolať európske hlavné mestá

Tento omamný pocit sa mi tak veľmi zapáčil, že som si zaumienil odbehnúť maratón vo všetkých hlavných mestách Európskej únie (28). Spojením príjemného z užitočným, cestovaním a spoznávaním života v členských štátoch únie, aspoň v hlavných mestách, sa popri tom neustále hýbem, udržujem zdravý životný štýl a beh sa mi nezunuje.

Cieľ je jasný, stratégia tiež už mi len ostáva sa jej držať a zlepšovať.

Nenechajte presvedčiť seba samého o tom, že sa niečo nedá, presvedčte sa, že sa dá všetko zvládnuť a ono to pôjde. Nebude to jednoduché a ani ľahké, budete musieť prekonať množstvo prekážok. Po ich prekonaní však pocítite hrdosť a odvahu púšťať sa do nových.

Nezabudnite na to.

Nie je dôležité ako pri behu vyzeráte, ale to že beháte.

Ján Raclavský

Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.