2. Krka polumaraton

Chodili sme po miestách, kde cválal Old Schatterhand na prekrásnom koni Hatátitlá, ktorého mu daroval jeho pokrvný brat Winnetou. Skoro sme objavili „Poklad na Striebornom jazere“, ale  nejako sme trošičku poblúdili a dostali sa do prekrásneho močariska s tisícmi bielych zvončekov, ktoré sa pri každom našom nadýchnutí rozcinkali  –  bola to rozprávková krajina. Naše zablúdenie zapríčinilo, že sa kúpanie  nekonalo, ale aj tak  bol zákaz a voda bola ľadová, ale Palino – Ľadový to medveď by do nej určite potajomky skočil.

     Zvuk šumiacich vodopádov a priezračná  voda v jazierkách nám  v spomienkách zostane najbližších sto rokov.

     Na štart sa postavilo 21 Slovákov. Ja mám vždy na sebe nejaké tie slovenské prvky, aby bolo jasné už z akejže to krajiny prichádza behať  tá „starenka“ a do cieľa finišujem s vlajúcou slovenskou zástavou. Takže ponožky so slovenským znakom, okolo pásu previazaný šál SLOVENSKO a snehovo biele prekrásne tričko, vzadu s nápisom, ktorý hneď na štarte zaujal Chorvátsku televíziu a filmovali si môj chrbát a urobili so mnou aj slovensko-chorvátsky rozhovor. V pohode sme sa dorozumeli. Takže na tričku je nápis: „THE TIME IS NOT IMPORTANT THE JOY OF RUNNING IS“ v slovenskom preklade: „ČAS NIE JE DOLEŽITÝ, RADOSŤ Z BEHU ÁNO“ a vpredu je logo nášho bežeckého klubu: „PRIATELIA BEHU LEŽÉRNEHO“.

     Na trati sa pre mňa vyskytli aj dramatické chvíle. Hneď na začiatku mi cez trať prebehla mačka, takže nastala „mierna panika“  – čo teraz? Ak vdýchnem nejaký to chlp z jej kožúšteka, tak padám na zem a prestávam dýchať. V marci som totiž absolvovala „6-dňový rehabilitačný pobyt“ na Kramároch, zameraný na obnovu dýchania. Zistili mi alergiu na mačky. Ale našťastie morský vánok odvial mačacie chĺpky kdesi vdiaľ a ja som bežala ďalej. V druhej polovičke trate som si do „kopečku“ kráčala, tak ako viacerí bežci, lebo moje nohy, keď je nejaké prevýšenie, tak odmietajú poslušnosť a z behu idú do chôdze ležérnej. Cieľ bol pod hradbami, kde na nás čakali rytieri. Na vyhlasovaní výsledkov zaznelo SLOVENSKO 4 x. Manželia Betka a Ľubomír Martinkovci si obaja vyskočili na bedničku, každý vo svojej kategórií. Ja by som prevelice prijala takého parťáka – na všetko čo by so mnou behal polmaratóny, maratóny aj ultra behy po celom svete (budem ho „spravodlivo“ hľadať na planéte ZEM). Ja som sa v kategorii Ž-55 umiestnila na 4. mieste s časom 2:26. Som maximálne spokojná, len musím trošičku „zabrať“ aby som to o rok dotiahla na 3.miesto. Pali  si to samozrejme odbehol NABOSO a bežal spolu s Viktorom. Nová časová mierka je: „Dobehli sme 10 minút pred Soňou“ – takže matematici si vedia vyrátať Paliho a Viktorov čas dobehu. Každý účastník dostal prekrásne nebovo-slabulinko-modré tričko a v ciely nás čakali výborné makarónky s neskutočne dobrou mletou zmäsou a najsamlepší chlebík aký som v živote jedla. To v Šibeníku na každom kroku je pekárnička a vôňa pekárenských výrobkov sa nesie mini uličkami prekrásneho prímorského mestečka.

    Pondelok sme sa rozlúčili s našou „rozprávkovou chalúpkou“, kde nám „rozprávkový deduško“ priniesol 2 x na stôl „Zlatú rybku“ – tak to bola „pohádka“, plus do ružova upečené zemiačiky a šalátik s olivovým domácim olejčekom, čo nemal chybu. Jáj hneď by som si tam zabehla na takúto večeru.

Autobus nám šiel až o 22.50 a tak sme strávili celý deň pri mori. Pali a Viktor si samozrejme  aj zaplávali. Ja som nemala čas na plávanie, lebo som riešila pre mňa mimoriadne dôležitú záležitosť. O polnoci mi končila trojmesačná výzva: „DO FORMY S MUSCLE FITNESS“, zameraná na chudnutie (od 8.1.2019 „utieklo“ odo mňa 11 kg) a tak som musela nafotiť ešte nejaké fotečky. Mládenci boli veľmi zlatí a fotili ma odušu. Aj sa filmovalo – čiže o zábavku sme mali postárano.

     O rok by som sa samozrejme veľmi rada vrátila na miesta kde sa zem triasla pod dupotom Hatatitly a Ilika – prekrásnych to žrebcov Old Schatterhanda a Winnetoua – hrdinov Divokého Západu -symbol statočnosti, odvahy a práva na spravodlivosť. Veľká vďaka patrí Palimu Sovičovi nášmu najsamlepšiemu parťákovi našej bežeckej partičky „PRIATELIA BEHU LEŽÉRNEHO“, že všetko vybavil na tisíc hviezdičiek. A velikánska pochvala letí do Chorvátska za prenádherný  2. KRKA POLUMARATON.

Soňa Macejáková