Ako som bežala Cross du Mont Blanc – I.časť

Vďaka nim sa mi podarilo odbehnúť niekoľko štafiet Od Tatier k Dunaju (v roku 2015 kategória Ultra, toto je dôkaz, že mi občas šibe), Vltava Run, niekoľko polmaratónov a dokonca jeden maratón v Košiciach. Po maratóne som s behom chcela nadobro skončiť, ale Janka z klubu nás prihlásila na preteky Cross du Mont Blanc.

Žreb pre našu skupinu

Ukecala mňa a ešte 2 kočky (Maťa, Natálka), aby sme sa zaregistrovali ako skupina. Keďže sa na tieto preteky losuje, máme väčšiu šancu dostať sa tam, nakoľko keď vylosujú jednu, idú v rámci skupiny všetky štyri. A keďže píšem tento článok, asi tušíte že nás fakt vylosovali? Tak som si po maratóne dala 3 mesiace pauzu a v januári začala s tréningom. Behali sme všade kde sa dalo, ale Mont Blanc v Bratislave veľmi nenasimulujete. Nevadí. Prišiel 23. jún a my sme v zostave 7 členov (4 bežkyne a 3 x support team) sadli na lietadlo smer Geneva.

Aguille du Midi

Do Chamonix sme prišli vo štvrtok večer. V piatok sme šli na výlet na Aguille du Midi – miestna atrakcia číslo 1 – fakt odporúčam. Vyvezú vás lanovkou do výšky cca 3800 m, na kopec, odkiaľ je krásny výhľad na Mont Blanc. Je tam trošku redší vzduch, takže miestami tam bolo celkom vtipné (napríklad keď sa zadýchate už len pri kráčaní po schodoch…). Počasie nám vyšlo, takže hore sme sa zdržali asi 2 hoďky. Veď predsa len, treba sa pred pretekmi trochu aklimatizovať. 

Poobede sme šli omrknúť druhú stranu údolia, kde bol cieľ nášho preteku. Práve sa tam bežal aj Mont-Blanc Vertical KM (dĺžka trate 3,8 km s prevýšením 1 km), takže sme na vlastné oči videli týchto šialencov? Hore sme si užili fajn atmošku, bežci dobiehali do cieľa, ľudia fandili a ja som už samu seba videla ako sa v sobotu plazím do cieľa!

Večer sme sa chystali na ráno (budík plánovaný na 5:45), keď v tom príde sms od organizátorov, že z dôvodu nepriaznivej predpovede počasia a hrozieb silných búrok nám menia trať. Nemalo sa teda končiť vo výške 2000 metrov, ale z výšky 1800 m sa malo zbehnúť naspäť do Chamonix, kde bol aj štart preteku. V prípade potreby nás vraj budú evakuovať. Toto ma naozaj veľmi ukľudnilo☺

Ach to počasie

Tak sme šli spať a zhruba o pol jednej som aj zaspala. O pol tretej v noci sa budím na to, že sa niečo deje. Posadím sa na posteli, pozerám von oknom, nechápem. Horí susedný hotel. V panike budím celú našu posádku, vybiehame na balkón a sledujeme čo sa deje. Hasiči našťastie dorazili, všetkých evakuovali a aj to uhasili, len im to trvalo dosť dlho. Vlastne ešte ráno o siedmej hasili. Tým pádom sme toho do rána už veľa nenaspali. Nevadí, aspoň že máme stále strechu nad hlavou, že jo. Ráno sa budím, vonku leje ako z krhly. Pozerám predpoveď počasia a vravím Mati, že na Accuweather hlásia o šiestej slnko. Hahaaa, takže majú 2 minúty, či ako?? 

O siedmej vyrážame na štart. Baby v pršiplášťoch, ja na dámu s dáždnikom. Stále leje. 10 minút pred štartom vychádza nejakým zázrakom slnko. Neverím, ale veľmi sa teším že nebudeme bežať v daždi. O ôsmej nás odštartovali, s babami sme si sľúbili, že si to užijeme najviac ako sa len dá a že sa teda vidíme v cieli.

Autor: Mirka Filová