28 krajín, 28 hlavných miest, 28 maratónov – SÚŤAŽ

90 kíl, vysoký krvný tlak, časté krvácanie z nosa, nevysvetliteľné svrbenia pokožky. Aj takto vyzeral môj zdravotný stav pred 3 rokmi. Už dlho pred tým ma premkýnal strach a hrôza pri pohľade do zrkadla, jednoducho som nespoznával toho chalana v odraze.

10313180_10203574936267685_4184054547462489184_nNikdy som nebol štíhly, no ani nie tučný. Dlhé roky som hrával futbal, a nebol som žiadne B-ečko. Pred nástupom na vysokú školu som prestal. Roky vysokoškolského života, nepravidelná strava postavená na príjme rafinovaných cukrov (milujem čokoládu a dovtedy som poznal len jednu a to mliečnu) a polotovarov zo mňa spravili toho druhého v odraze zrkadla, cudzieho chalana.

Zmeniť režim

Koniec koncov môj zdravotný stav potvrdil lekár – zvýšený tlak a naordinoval mi medikamentóznu liečbu. A to ma nakoplo, ak v 27 rokoch začínate mať zdravotné problémy, musíte začať počúvať telo a jeho signály. A ja som začal.

Postupne a pomaly. Ale začal! Najskôr len chodiť do práce pešo. Ranná a poobedná polhodinová cesta mi napomohli ku kozmetickému zníženiu váhy. Občasným čítaním článkov o zdravej strave a hlavne rizikám spôsobených nadmerným prísunom rafinovaných cukrov ma inšpirovali k prvej zmene stravy, postupnému obmedzovaniu čokolády. Z celej 100 gramovej, som znížil prísun na polovicu a po polroku som sa dopracoval k úplnej zmene, a to tmavej čokoláde s minimálnym obsahom čokolády 70 %. Polotovary som zamenil za „normálnu stravu.“ Dnes už u  mňa nenájdete žiadne pečienky, syrové črievka, paštéty, hotové jedlá („a la“ ohrev v mikrovlnke), sáčkové polievky. No takú slaninu si neodpustím 

11258362_879001205528247_6980136389186292387_oPrvý beh – katastrofa!

Úplnou náhodou, už ani neviem ako k tomu prišlo, sa mi podarilo nahovoriť šéfa na fitko. Vravel som si sám pre seba, váha mi išla pekne nadol, skúsim hneď bežiaci pás a dám si dobrých 15 minút behu. Po prvom a poslednom kilometri toho dňa som zišiel z pásu s točiacou sa hlavou. Pre ten deň som docvičil. Našťastie som tvrdohlavý. A v tomto prípade sa mi moja tvrdohlavosť vyplatila. Mesiac po skúsenosti s bežiacim pásom som sa rozhodol pre môj prvý cielený cestný beh. Obliekol som si rifľové kraťasy s opaskom, bavlnené tričko a halové tenisky. Dobre čítate. Bol som hotový bežecký prototyp kvalitne oblečeného bežca. Ten beh bol samozrejme jedná veľká katastrofa, neustále dychčanie a padanie kraťasov ma viac unavovali a hnevali ako beh samotný. Som rád, že som sa nedal odradiť a pokračoval som v behaní aj naďalej a tvrdohlavo. Polrok takéhoto behania si vypýtal svoju daň.

Tentoraz sa prihlásila bolesť kolena, návšteva lekára ma opäť presvedčila, že musím začať beh brať vážne. A tak sa aj stalo. Prvým krokom bolo nakúpenie kvalitných bežiek a oblečenia, zmena tréningu od bezhlavého behania k behaniu s plánom a cieľmi. Postupne som dospel do štádia, že som dokázal zabehnúť svojich prvých 20 km.

Prvý cieľ – jubilejný maratón v Košiciach

Pomaly ale isto ma prestávalo baviť behať len tak sám pre seba. Na internete sa mi podarilo nájsť v rozumnom čase, tesne pred mojimi narodeninami, termín jubilejného 90. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. A bolo rozhodnuté prihlásil som sa a poctivo trénoval na tento významný deň.

To, čo sa mi zdalo nemožné sa presne 5. októbra 2014 v Košiciach stalo realitou. Zvládol som svoj prvý maratón v živote. Pocity boli neopísateľné, v angličtine je na to výraz runners high.

Zdolať európske hlavné mestá

10359232_862494980512203_8441594583713464934_nTento omamný pocit sa mi tak veľmi zapáčil, že som si zaumienil odbehnúť maratón vo všetkých hlavných mestách Európskej únie (28). Spojením príjemného z užitočným, cestovaním a spoznávaním života v členských štátoch únie, aspoň v hlavných mestách, sa popri tom neustále hýbem, udržujem zdravý životný štýl a beh sa mi nezunuje.

Cieľ je jasný, stratégia tiež už mi len ostáva sa jej držať a zlepšovať.

Nenechajte presvedčiť seba samého o tom, že sa niečo nedá, presvedčte sa, že sa dá všetko zvládnuť a ono to pôjde. Nebude to jednoduché a ani ľahké, budete musieť prekonať množstvo prekážok. Po ich prekonaní však pocítite hrdosť a odvahu púšťať sa do nových.

Nezabudnite na to.

Nie je dôležité ako pri behu vyzeráte, ale to že beháte.

Ján Raclavský

Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Komentáre 3

  1. Soňa Macejáková

    ahoj Janko. Každý deň som pozerala, kedy príde Tvoj bežecký príbeh a už je na svete, čo ma velice potešilo. Je síce kratší ako som očakávala, ale je v ňom VŠETKO. Je inšpirujúci a je to úžasné dať si svoj bežecký cieľ – odbehnúť v 28-mich krajinách, v 28-mich hlavných mestách – 28 maratónov. Nádhera. Viem, že ma „predbehneš“, ale mne to vôbec nevadí … Mojim cieľom je tiež zdoľať tých 28 krajín, ale zatiaľ „len“ odbehnúť si polmaratóny. .A nakoľko viem, že máš veľa bežeckých priateľov, tak sa na nich obraciam: „Napíšte aj Vy svoj bežecký príbeh a podeľte sa o svoje nezabudnuteľné bežecké zážitky. Váš bežecký príbeh by nemal chýbať v pripravovanej knihe. Bude to „PRVÁ SLOVENSKÁ BEŽECKÁ KNIHA“ – takéhoto druhu … Stretneme sa 29.5. na perfektnej bežeckej akcii GAIA RUN – bežci pomáhajú Matke Zeme, kde bude aj vyhlásenie výsledkov súťaže „O NAJKRAJŠÍ BEŽECKÝ PRÍBEH“