Zlatá medailistka zo Svetovej univerziády Viktória Forster | Nenachádzam slová, ktorými by som opísala svoje pocity

Finále behu na 100 metrov prekážok nemohlo pre Viktóriu Forster dopadnúť lepšie. Darmo, veď je Viktória latinský pôvod Victoria), čo znamená víťaz, víťazstvo…

● Viktória, čo bolo kľúčové, že ste získali v Čcheng-tu na prekážkach zlato?

Vedela som, že mám na to, aby som bežala rýchlo. Ťažko povedať, čo rozhodlo o mojom prvenstve…. Veľmi som si chcela napraviť chuť po nezdare na ME do 23 rokov v Espoo. Je to neuveriteľné, čo sa na univerziáde stalo. Nenachádzam slová, ktorými by som opísala svoje pocity.

● Uvedomovali ste si, že ste hlavná favoritka? Mali ste totiž najlepší osobný rekord zo všetkých prihlásených…

Na to som vôbec nemyslela, pretože v Čcheng-tu štartovali veľmi kvalitné prekážkarky a hociktorá z finalistiek mohla byť vo finále prvá. Zlato som získala ja a som za to veľmi vďačná. Číňanka vo vedľajšej dráhe ma výborne potiahla, pretože bežala naozaj veľmi dobre. Mňa však hnala dopredu neskutočná túžba napraviť si chuť po zbabranom Espoo a získať medailu.

● Opíšte vašu „čínsku cestu“ za univerziádnym zlatom…

Išla som si od začiatku za svojím snom. Prekážky boli disciplína, v ktorej som sem prišla bojovať o medailu. Rozbeh bol vo štvrtok ráno ešte krátko po stredajšom večernom finále stovky, takže som pred ním spala iba asi tri hodiny. Potom som však deficit dospala a v semifinále som sa už cítila naozaj veľmi dobre. Bežala som ho kontrolovane, pretože som vedela, že priamo postupujú prvé. Myslím si, že som to zvládla celkom dobre. Nebolo to priveľmi opatrné, musela som sa predsa len snažiť. Ťažko povedať, ako by dopadol beh na úplnú istotu. Do finále som už išla s tým, že tam nechám úplne všetko. Buď z toho bude medaila alebo nič. Napokon mám zlato a nesmierne sa teším.

● Trénerka Katarína Adlerová prezradila, že ste neboli pred štartom vôbec nervózna, že ste viac upokojovali vy ju. Pritom išlo o veľa. Čím to bolo?

Tak to naozaj neviem, sama to nechápem. V call roome som sedela a zívala, azda by som si aj pospala. Navyše, finále trochu meškalo. Asi som vedela, že sa mi na tomto štadióne behá naozaj veľmi dobre. Na štart som nastúpila tým, že dám do toho úplne všetko.

● Koho ste považovali za najväčšiu konkurentku v boji o zlato či medailové pozície?

Ja sa obávam vždy všetkých. Vyhráva vždy tá najlepšia v danom okamihu. Na štarte mám vždy rešpekt ku každej súperke. Všetky baby aj dnes mohli predviesť niečo úžasné.

● Ako ste strávili dve hodiny medzi semifinále a finále?

Bola som na posúťažnej masáži, a potom sme debatovali s trénerkou. Bola to taká bežná babská konverzácia. No a potom sa už išla trochu rozcvičiť na finále.

● Z čoho sa tešíte najviac? Zo zlatej medaily, zo slovenského rekordu, alebo z limitu na OH 2024 v Paríži?

Olympiáda je podujatie, o ktorom som snívala, odkedy som sa začala venovať športu. Dnes som na ňu splnila limit. Dúfam, že na budúci rok pôjde zase všetko podľa plánu a v Paríži znova predvediem, čo všetko vo mne je. Národný rekord je pre mňa tiež veľká vec, navyše, keď som ho tak výrazne zlepšila. Po zlatej medaile z vrcholného podujatia som tiež už veľmi dlho túžila.

● Komu venujete univerziádnu zlatú medailu z Čcheng-tu?

Určite si ju najviac zaslúži trénerka, pretože to, čo robí pre mňa a pre Danku Ledeckú, je niečo neskutočné. Nesmierne si to vážime, preto medaila patrí v prvom rade jej, a potom všetkým ľuďom, ktorí mi držia palce, ktorí ma sledujú a podporujú. Nerobím to iba pre seba, ale aj pre nich.

● Ktorá z dvoch univerziádnych medailí – striebro na 100 m a zlato na 100 m prekážok bola ťažšie vybojovaná?

V obidvoch disciplínach som nechala na štadióne všetko. Pravda, prekážky som absolvovala už po troch hladkých stovkách a cítila som sa unavenejšia. Napriek tomu som to zvládla úžasne. Cením si obe medaily asi rovnako.