Trailový kemp nie je len o nabehaných kilometroch a nastúpaných metroch. Nie je len o výkone, tempe ani o tom, koľko človek zvládne na kopci. Je predovšetkým o ľuďoch, o spoločných zážitkoch a o dňoch v horách, na ktoré sa jednoducho nezabúda.

🌄 Prvý deň: z mesta do hôr

Na Chopku v Jasnej ešte vládla zima, no my sme sa aj napriek tomu vydali na prvý tohtoročný trailový bežecký kemp.

Po príchode do Nízkych Tatier v krásny slnečný a teplý deň sme nechali prácu, rodinu aj bežné starosti ďaleko za sebou. A presne ten pocit je na podobných akciách najkrajší – na pár dní odložiť stres a jedinou „starosťou“ je beh, jedlo a spánok.

Nabalení naľahko sme sa pozerali na predpoveď a plánovali výbeh na Sedlo Poľany, možno až na Chopok. Vzali sme len to najnutnejšie: fukerky, gély, nápoje, vestu, palice a tyčinku. Zdola bolo vidno sneh, preto sme si pribalili aj bežecké nesmeky. Netušili sme však, čo nás naozaj čaká.

Slnko spočiatku pálilo tak, že sme sa cítili takmer ako na pláži, no už po chvíli sa zdvihol vietor. Mraky sa začali presúvať, počasie sa menilo pred očami. Vietor chladil čoraz viac a s ubúdajúcim svetlom sa ochladenie ešte znásobovalo. Bundy prišli na rad skôr, než sme čakali. Čiapka a rukavice by sa veru tiež zišli, no zostali na izbe – tam im bolo najlepšie.

Sneh na vrchu sa cez deň topil, no s príchodom tieňa a vetra znovu mrzol. Každý krok bol opatrnejší, povrch sa šmýkal a bolo jasné, že stačí jedno zaváhanie a deň sa môže skončiť nepríjemne. Vietor bol taký silný, že sme sa miestami ani nepočuli. Nakoniec sme sa preto rýchlo stiahli dolu – bez fotiek, bez videí, bez zbytočného hrdinstva. A to bolo správne rozhodnutie.

Na hotel sme dobehli s jediným cieľom: dostať sa do tepla. Horúca sprcha, večera, zdieľanie prvých dojmov a potom zaslúžený wellness. Sauna a jacuzzi spravili svoje – telo sa prehrialo a únava sa rozplynula.

🌿 Druhý deň: beh s pridanou hodnotou

Ráno začalo strečingom a základnými bežeckými cvikmi. Po nich prišli raňajky a s nimi aj energia na ďalší program.

Druhý výbeh bol už pokojnejší, no o to zaujímavejší. Spolu s prednáškou od ochranára Ondreja Kamienara z organizácie My sme les sme bežali smerom k hotelu Repiská a symbolickému cintorínu. Po včerajšom výstupe nás síce na chvíľu zamrazilo, no slnečné počasie bolo tentoraz na našej strane.

Počas behu nám Ondrej rozprával o tom, ako funguje les, aké prepojenia existujú medzi stromami a živočíchmi a čo všetko ovplyvňuje citlivý ekosystém národných parkov. Hovoril aj o ťažbe dreva, zonácii a o tom, prečo niektoré veci fungujú iba na papieri, hoci v realite je potrebná oveľa väčšia ochrana.

Po ôsmich kilometroch a približne šesťsto nastúpaných metroch sme sa ocitli v lese na takmer tri hodiny. A práve takéto chvíle menia pohľad na prírodu. Človek si zrazu viac uvedomí, kde sa pohybuje, čo mu les dáva a čo preň môže urobiť aj on sám.

🔥 Intervaly, ktoré dali zabrať

Po krátkom oddychu a obede nasledoval tematický tréning – krátke výbehy do kopca. Každý si siahol na dno svojich síl, ale presne o tom tento tréning je.

Rozdelenie do výkonnostných skupín bolo dôležité, aby si každý trénoval primerane a neprekračoval svoje hranice príliš skoro. Po krátkej dávke laktátu prišla zaslúžená pauza.

„Ešte dobre, že idem tie kratšie, to úplne stačí,“ poznamenal Ivan na záver intervalov. A presne vystihol atmosféru.

Večer sa niesol v znamení regenerácie, rozhovorov a zdieľania skúseností – o pretekoch, tréningoch, plusoch a mínusoch bežeckého života aj o zdraví bežcov.

🏃‍♂️ Horúce rána, dlhé výbehy a Chopok po druhý raz

Ďalšie ráno prišla prednáška o bežeckej výbave od Geosportu a možnosť otestovať okuliare Julbo či topánky značiek Dynafit, NNormal a Brooks.

Potom sme sa znova vybrali na Chopok – tentoraz za lepšieho počasia a s nádhernými výhľadmi na Liptovskú Maru, Poludnicu aj Ďumbier. Trasa viedla cez sneh, kamene, miestami sa pod nami podlamoval terén, no práve to robilo celý výstup ešte dobrodružnejším.

Nad Chopkom však stále vládla pani zima. V krátkych bežeckých nohaviciach, s paličkami a batohmi sme do Kamennej chaty vbehli ako zjavenie medzi lyžiarmi a snowboardistami. Po polievke a doplnení energie sme sa rozdelili do dvoch skupín a vrátili sa späť na hotel rôznymi trasami – jedna cez červenú zjazdovku, druhá cez čiernu a následne modrú trasu cez južnú stranu.

🧘 Záver kempu: telo unavené, hlava plná

Wellness, večera, prednáška o čelovkách Petzl, no aj tak už nikomu veľmi nechýbal večerný terénny výbeh. Únava bola cítiť na každom kroku.

Nasledujúce ráno nás privítala joga s Evkou. Vonné tyčinky, príjemná hudba a hlas lektorky vytvorili atmosféru, v ktorej sa telo aj myseľ krásne naladili na ďalší deň.

Po raňajkách nás čakal už len jeden z najkrajších výbehov kempu – slnečný okruh s Majkom Priadkom, Mariankou a psíkmi. Cieľ bol jasný: čo najviac času vonku, čo najviac výškových metrov a ak sa dá, tak čo najmenej snehu. Smer Krakova hoľa, okolie Demänovskej jaskyne, výhľady na Chopok a Ďumbier, potom ešte Stodôlky a Ostredok a nakoniec návrat späť na hotel.

❤️ Prečo sa oplatí ísť na trailový kemp

Trailový kemp nie je len o tréningu. Je o ranných stretnutiach, o smiechu na izbe, o spoločných výbehoch, o vetre na hrebeni, o horúcej polievke po návrate a o pocite, že človek je presne tam, kde má byť.

Je o ľuďoch, ktorí sa navzájom podporujú.
O chvíľach, keď sa z neznámych stávajú kamaráti.
O horách, ktoré vedia byť tvrdé, ale aj neskutočne krásne.
A o spomienkach, ktoré zostanú dlho po tom, čo sneh z hrebeňov dávno zmizne.

Chceš sa prihlásiť na ten najbližší? Tu nájdeš všetko potrebné Chcem ísť na kemp!