Takmer pol tisícky bežcov oslávilo Mikuláša behom po oboch brehoch Dunaja

V 1. kole 4. ročníka Zimnej desiatky si v Bratislave v sobotu 6. decembra 2014 zmeralo sily 531 bežcov a bežkýň, z ktorých si až 415 zvolilo dlhšiu 10, 3 km trať.

„Tatino teraz nemal čas trénovať, mal veľa práce, tak asi nepríde do cieľa prvý,“ upozorňovala mamina vo vlnenej zimnej čiapke svoje dve malé ratolesti, ktoré držala pred sebou opreté o oceľové zábrany. Stáli neďaleko cieľovej brány 1. kola 4. ročníka Zimnej desiatky, ktorú organizátori tradičného bratislavského behu umiestnili na novej dunajskej promenáde neďaleko sochy generála Milana Rastislava Štefánika.

Obe deti mali v rukách hrmotné „rapkáče“ s dvoma tlieskajúcimi dlaňami, ktoré v akcii narobili dosť veľa hluku.

 „Ukážke ako ho budete povzbudzovať tatina, keď bude vbiehať do cieľa,“ vyzvala ich mama a jej ratolesti veľmi ochotne a poslušne začali ako o život mávať „rapkáčmi,“, ktorými sa chystali dodať „tatinovi“ tesne pred cieľom päťkilometrového behu chýbajúce sily.

Tento trojčlenný rodinný „podporný tím“ so spomenutými hlučnými „rapkačmi“ bol iba jeden drobný kamienok z pestrej rôznofarebnej mozaiky diváckej kulisy, ktorá bola v prvú decembrovú sobotu zvedavá na priamych aktérov 1. kola Zimnej desiatky v réžii bratislavskej spoločnosti Be Cool.

Ako prvý sa v cieli pod sochou generála Milana Rastislava Štefánika na dunajskom námestí pri obchodnom centre Eurovea zjavil 37-ročný bežec z Partizánskeho Benjamín Sládeček. Skúsený vytrvalec, ktorý sa behu venuje už 22 rokov, na zdolanie 5,3 km dlhej trate po oboch brehoch Dunaja, potreboval čas 20:58 min. Keďže v prvej pätici, ktorá mu v tomto mikulášskom behu vytrvalo dýchala na chrbát, boli o desať, resp. až o dvadsať rokov mladší bežci,  víťaz kratšej trate 1. kola Zimnej desiatky bol zo svojho triumfu milo prekvapený.

Mladí to od úvodu poriadne „nakopli“

„Hoci behám už dvadsaťdva rokov, prakticky od svojich pätnástich rokov, tempo, ktoré nasadili o dvanásť až dvadsať rokov mladší chlapci, ma nemilo prekvapilo. Nevedel som, či ho udržím, lebo najmä mladý Kristián Uher sa do toho poriadne vložil (smiech). Navyše, po prvom kilometri bola trať trochu zvlnená, najmä tesne za Euroveou. Tam som trochu vypadol z rytmu,“ rekapituloval dianie na trati bežec so štartovným číslom 2055 na hrudi, ktorý svoj zvyčajný bežecký rytmus opäť chytil až na stavenisku neďaleko Starého mosta.

„Na dunajskej hrádzi som už bežal podľa svojich pocitov a možností. Z pohľadu dosiahnutého času som celkom spokojný. Uvedomujem si, že na trati som mal za súperov oveľa mladších bežcov. Presadiť sa v ich konkurencii nebolo vôbec jednoduché. Preto ma moje prvenstvo veľmi milo prekvapilo. Oplatilo sa mi prísť na tieto preteky, ktoré sme bežali vo veľmi prijemnom počasí a v žičlivej atmosfére. Ľudia okolo nás povzbudzovali, tlieskali nám. Je to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť,“ rozhovoril sa v cieli štíhly rodák z Partizánskeho, ktorý svoje obľúbené bežecké porcie pravidelne „konzumuje“ každý druhý deň. “Veľkou oporou pri behu mi je partia rovnakých nadšencov, s ktorými spolu zvyknem trénovať. Tento rok na jar som bežal desiatku v rámci ČSOB Bratislava Marathonu, atmosféra tohto behu ma nadchla, preto som opäť prišiel otestovať si svoje bežecké možnosti,“ dodal spokojný Benjamín Sládeček skôr, než sa stratil v útrobách obchodného centra, kde mala sobotňajšia Zimná desiatka svoje technické zázemie.

Kristián Uher na Zimnú desiatku pôvodne ísť nechcel

Spokojnosť z dosiahnutého výsledku vyžarovala aj z mladého člena bratislavského klubu Bratislava Marathon Sport Club (BMSC) Kristiána Uhera, ktorý sa od prvých metrov postaral o svižné tempo bežcov, ktorí sa postavili na štart kratšieho 5, 3 kilometrového behu.

„Ráno sa mi ani nechcelo sem prísť. Dlho som sa rozhodoval, lebo na Zimnej desiatke som v živote nebežal. Navyše, už niekoľko dní som počúval z televízie, že počas víkendu má pršať. Práve tie predpovede ma dosť  odrádzali od účasti,“ otvorene priznal v cieli 17-ročný študent Strednej odbornej školy polygrafickej z bratislavskej Rače, ktorý dosiahol čas 21:54 min. Iba 56 sekúnd mu chýbalo k tomu, aby svoju premiéru na Zimnej desiatke premenil v celkový triumf.  „Ale keďže počasie sa ukazovalo ideálne na behanie, prekonal som svoju pohodlnosť – a prišiel som. Teraz som veľmi rád. Nečakal som, že budem v tomto behu druhý. To je fantázia. Prvý štart – a hneď na stupni víťazov!  Dokonca aj v dobrom čase,“ hodnotil svoj bežecký výkon mladý Bratislavčan so štartovným číslom 2091, ktorý vzápätí vysvetli, prečo si na Mikuláša zvolil kratšiu trať „V zimných mesiacoch, keď mám prakticky už po sezóne, nemám rád dlhé behy. Viac mi vyhovujú kratšie vzdialenosti. Desať kilometrov sa mi zdalo veľa. Preto som si pre svoju premiéru na Zimnej desiatke zvolil kratšiu trať. Krízu som nemal nikde. Dnes som nezažil okamih, že by som nevládal, že by mi chýbala energia. Bežalo sa mi fakt veľmi dobre,“ sebavedome tvrdil mladý Kristián Uher.

 

Na päťke sa o rezké tempo postaral Uher, na desiatke zasa Ringer

 

Slovenský reprezentant v orientačnom behu Pavol Bukovác v modro-bielom drese behame.sk začal v poradí 4. ročník Zimnej série tak, ako vo februári ukončil predchádzajúci 3. ročník. Opäť bol na dlhšej trati najrýchlejší, opäť sa tešil z víťazstva. Na ďalší triumf v tejto bežeckej sérii mu stačil tentoraz čas 35:46 min.

„Keďže moji súperi od začiatku nasadili ostré tempo, nevedel som, čo od tohto behu môžem čakať. Od začiatku sme bežali spolu s Mariánom Davidíkom, ktorý skončil na druhom mieste. Števa Ringera, ktorý hneď od štartu nasadil rezké tempo, sme dobehli až na po dvadsiatich minútach – na druhej strane Dunaja,“ opísal Pavol Bukovác kľúčový moment sobotňajšieho behu.  „Práve na druhej strane Dunaja sme sa s Mariánom od Števa veľmi rýchlo odpútali – doslova sme ´išli  cez neho – a až po zbehnutie z Mosta Apollo sme bežali spolu. Až v záverečných metroch sa mi podarilo od Mariána trochu odskočiť. Keď sa mi to podarilo, vedel som, že zvíťazím. Už som si to nechcel nechať vziať,“ pokračoval 33-ročný pravidelný účastník bratislavských masových cestných i cezpoľných behov.

„Čas v cieli nebol pre mňa rozhodujúci, táto séria sa behá na víťazstvá. Som rád, že sa mi podarilo dobehnúť na prvom mieste. Tiež ma potešilo, že v záverečných metroch som dokázal svoje tempo ešte vystupňovať, že vo finiši  som dokázal zrýchliť. Výsledný čas však teraz vôbec neriešim. Podstatné je víťazstvo,“ zdôraznil Pavol Bukovác so štartovným číslom 335 na drese.

 

 

Víťaznú Katku Pokornú súperky na štarte nezaujímali

 

„ Som rada, že sa mi podarilo zvíťaziť. Počasie na behanie bolo ideálne. Nefúkalo, s traťou som nemala väčšie problémy. Beh po oboch brehoch Dunaja som si užila, lebo sa mi bežalo veľmi dobre,“ pochvaľovala si počasie i celkovú atmosféru behu Katarína Pokorná, členka atletického klubu Slávia STU Bratislava. Bodaj by nie, keď v konkurencii 140 žien bola v čase 41:01 min prvá v cieli dlhšej 10,3 km trate.

„Preteky som absolvovala bez väčšej krízy, akurát na druhej strane Dunaja pri Starom moste to bolo trochu zložité, lebo je tam prakticky stavenisko. Tam bolo blato. Nečakala som, že budeme bežať tak blízko staveniska pri Starom moste. V tomto úseku  to bol skôr kros ako cestný beh,“ priblížila Katka Pokorná „zablatený“ a rozkopaný úsek trate, kde sa trošku šmýkalo. „O svoje súperky som sa ani nezaujímala, ani neviem, kto všetko bežal túto dlhšiu trať. Celý čas som si držala svoje tempo. Bežala som podľa svojich pocitov. Dokonca aj s výkonom som celkom spokojná,“ reagovala na  tradičnú otázku, koho považovala na svoju najvážnejšiu súperku v boji o celkové prvenstvo v sobotňajšom 1. kole trojdielnej série Zimnej desiatky.

 

Andreja Bilčíka od behu neodradiloani šesťkrát operované koleno!

Poriadne plný včelí úľ pripomínalo v sobotu popoludní bratislavské Námestie M. R. Štefánika pri obchodnom centre Eurovea. Kde sa človek pozrel, tam uvidel mužov a ženy v športovom oblečení. Bola to fakt pestrá paleta farieb, postáv, pocitov, osudov, skúseností.

So štartovným číslom 2087 neďaleko cieľa oddychoval  31-ročný Andrej Bilčík, bývalý špičkový slovenský reprezentant v motokrose, člen družstva SR, ktoré na ME 2003 v Bulharsku vybojovalo 8. miesto. Húževnatý chlap, ktorý má za sebou šesť operácií zraneného kolena, dosiahol na kratšej vzdialenosti (5,3 km) počas úvodného podujatia Zimnej série čas 29:09 min. V praxi to síce znamenalo manko 8:11 min na víťazného Benjamína Sládečka, ale v hlavnej kategórii v konkurencii 27 mužov, ktorí sa rozhodli na tejto Zimnej desiatke pre polovičnú trať, jeho čas znamenal solídne 15. miesto.

 „Tentoraz to nebolo podľa mojich predstáv, lebo som nemal kedy poriadne trénovať. Ku koncu roka som mal veľa práce, musel som trochu obmedziť tréning,“ vysvetlil bývalý jazdec tímu Nafta Gbely dôvod, prečo sa na kratšej trati nedostal časom pod hranicu 29 minút. „Najmä môj finiš nebol podľa môjho gusta,“ pokračoval bývalý motokrosár, účastník MS 2003 v Belgicku v motokrose družstiev a mnohonásobný majster Slovenska v triede MX1.  Jeho vrcholovú športovú kariéru zmarilo už spomínané 6-krát operované koleno.

 „Od chlapca som pravidelne športoval. Zvykol som si na šport, preto stále pravidelne plávam, behám, posilňujem. Udržiavam sa v kondícii. Aj teraz som si išiel svoje tempo. Ja už rekordy lámať nebudem. Aj na motorke už jazdím iba tak pre potešenie. Je to moje hobby,“ pripomenul bývalý slovenský reprezentant, ktorý si pravidelne dva – trikrát v týždni  obúva bežecké topánky, aby spolu s partiou kamarátov odbehol svoju porciu bežeckej tréningovej dávky. „V partii sa lepšie behá. V nej je väčšia zábava,“ dodal Andrej Bilčík z Modry, ktorý má oficiálne na konte už päť desaťkilometrových behov a osobný rekord na 10 km 45:16. 

 

Zimnú desiatku nevynechal ani exreprezentant v zjazdovom lyžovaní Michal Murárik 

 Medzi účastníkmi sobotňajšieho úvodného kola 4. ročníka Zimnej desiatky sa nestratil ani bývalý slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Michal Murárik z Púchova.

 „V rokoch 2001 – 2006 som patril do slovenskej reprezentácie. Bol som členom B-tímu SR, ktorý jazdil predovšetkým preteky seriálu Európskeho pohára. Áčkari sa chystali na olympijské hry a majstrovstvá sveta, súťažili v pretekoch Svetového pohára, my sme boli ich zálohou,“ priblížil svoj športový životopis 31-ročný Michal Murárik, ktorý časom 41:30 obsadil v sobootu v Bratislave 20. miesto. V absolútnom poradí všetkých bežcov, ktorí sa predstavili na 10,3 km trati, mu patrilo 22. miesto. „Hoci teraz viac jazdím na horskom bicykli, beh bol vždy súčasťou mojej športovej prípravy,“ tvrdil v cieli bežec, ktorého kolegovia nabádali, aby sa chlapsky priznal, že radšej ako behá, sa vozí na bicykli. „Nie je to celkom tak. Minimálne raz v týždni sa idem aj prebehnúť. Spokojnejší však som, keď sa k behu dostanem dvakrát v týždni,“ opravuje podpichovanie kolegov 31-ročný rodák z Považia.

Krízu na tejto trati som nemal, lebo viem, akým tempom mám bežať, zbytočne sa nenechám strhnúť nadšencami a snaživými nováčikmi… Ja si bežím svojim tempom. Preto som si túto Zimnú desiatku doslova vychutnal. Tak isto aj žičlivú atmosféru okolo trate. Bolo pekné, že ľudia nám aj zatlieskali, aj nás povzbudili. Prostredie sa mi veľmi páčilo. Boli to vydarené pretek. Veľmi rád sem opäť prídem,“ dodal Michal Murárik. 

Klára Horváthová: „Nemala by som behať, moji lekári nie sú nadšení“

Dosť dlhú chvíľu neďaleko cieľa sedela na dlažbe bratislavskej moderne riešenej promenády 23-ročná Klára Horváthová so štartovným číslom 2077. Dievčina v čiernom bežeckom úbore s červenými pásmi na nohaviciach sa usilovala upokojiť rozbúchané srdce. „Nebudem klamať, po tej dunajskej hrádzi sa mi bežalo veľmi zle. Nemám rada behy po tvrdom asfaltovom podklade. Tam som sa vytrápila. Moje kolená na takom podklade dosť trpia. Navyše, v úvode som trochu prepálila tempo. Nechala som sa strhnúť atmosférou a eufóriou tohto behu,“ priznala sympatická bežkyňa z tímu starproduction, ktorá ako študentka dosť vážne koketovala s horolezectvom a skalolezectvom.  „Liezla som iba doma, predovšetkým v okolí Banskej Štiavnice, kde je nádherná príroda,“ opísala Klára Horváthová svoju bývalú športovú aktivitu. „Tieto terény poznali kolegovia, ktorí už majú za sebou aj nejaké výstupy v zahraničných horách. Oni ma do okolia Štiavnice priviedli. Je tam fakt pekne,“ zdôraznila mladá Bratislavčanka, ktorá v prvú decembrovú sobotu dosiahla čas 33:15 min., čo jej stačilo na 17. miesto v hlavnej ženskej kategórii. Od prvej Lenky Bosej z jej tímu starproduction ju delilo 9:40 min. Dvadsaťpäťročná Lenka Bosá zvládla viac ako päťkilometrovú porciu sobotňajšieho mikulášskeho behu v čase 23:35 min. 

Klára Horváthová v konkurencii 44 žien, ktoré bežali kratšiu 5,3 km trať, obsadila konečné 18. miesto.  „Behám rada,, hoci by som nemala. Mám problémy so zdravím, takže lekári zo mňa veľkú radosť nemajú… Vôbec ich neteší,  že práve behom namáham svoje telo,“ priznala Klára Horváthová a pokračovala: „Beh som si vybrala z troch dôvodov. Prvou jeho výhodou je časová flexibilita. Behať môžete kedykoľvek, keď sa vám zachce. Nemusíte sa na nikoho viazať. Keď chcete behať ráno o siedmej, tak sa idete prebehnúť ráno o siedmej, keď večer o šiestej, tak sa vychystáte o šiestej. Druhá vec, ktorá sa mi na behu páči je to, že nepotrebujete špeciálne haly, objekty, športoviská, štadióny. Behať môžete v lese, po ceste, v prírode, ale aj na štadióne. A treťou vecou, ktorá hovorí pre beh,  je jeho finančná nenáročnosť… Hoci, ak chcete pri ňom  držať krok s módou a svetovým trendom, aj bežecké obutie a oblečenie už aj u nás niečo stojí. Ale behať sa dá aj v tričku a teplákoch.“

Verný z najvernejších na štarte chýbať nemohol

Štyridsaťdeväťročný bývalý futbalista Boris Šimončič, bežec so štartovným číslom 4, nezabudol, že Zimná desiatka bude na Mikuláša. Preto k tradičnej bežeckej výbave pridal aj typickú červeno-bielu mikulášsku čiapku. „Samozrejme, červeno-biela čiapka patrí k tomuto behu i k tomuto dňu. Veď dnes je predsa Mikuláša,“ zdôraznil so širokým úsmevom Boris Šimončič. Verný z najvernejších. Boris sa totiž môže pochváliť tým, že doteraz bežal všetky kolá predchádzajúcich troch ročníkov Zimnej desiatky. Preto nemohol chýbať ani na prvom pokračovaní aktuálnej štvrtej edície tohto tradičného bratislavského bežeckého podujatia. Jeho čas 52:20 min ho posunul na 31. miesto v kategórii 40 – 49-ročných bežcov. V absolútnom poradí mu patrilo 145. miesto. Bývalý ligový futbalista mal na víťazného 43-ročného „kolegu“ Petra Radiča, ktorý na 10,3 km potreboval čas 40:28 min, manko až 11:25 min. Kým rýchleho Radiča tento čas v absolútnom poradí vyniesol až na 15. miesto, Boris Šimončič sa musel uspokojiť s pozíciou o 130 miest nižšie v menoslove účastníkov 1. kola Zimnej desiatky. Ale ani tento „prepad“ vo výsledkovej listine mu nezobral úsmev z tváre.

Peter Gabrhel: „Dajte mi pokoj, choďte za čertom“

Ďalší z celej plejády „behajúcich Mikulášov“ s typickou červenou čiapkou, ktorý si v sobotu 6. decembra dali rande na dunajskom nábreží, bol 35-ročný Peter Gabrhel z Bratislavy. Urastený bežec so štartovným číslom 296 na hrudi.

 „Mňa si nevšímajte. Radšej choďte vyspovedať toho čerta, čo bežal predo mnou,“ okamžite reagoval Peter Gabrhel a ukazoval rukou na chlapíka v perfektne urobenom kostýme čerta, ktorý po dobenutí do cieľa „čertovský rýchlo“ upaľoval do útrob obchodného centra Eurovea. Len sa tak za ním „dýmilo.“ „S výkonom, ktorý som dosiahol na tejto desiatke, som spokojný. Veľmi spokojný. Veď som si urobil osobný rekord v behu na desať kilometrov,“ objasnil jeden z  bratislavských „behajúcich Mikulášov“ dôvod svojej spokojnosti. „Neviem síce, na čo bude tento čas 47:12 min stačiť pri konečnom bilancovaní, ale ja som s ním veľmi spokojný,“ zdôraznil bežec z tímu QBSW Bratislava, ktorý nakoniec obsadil 52. miesto, keď za víťazným Pavlom Bukovácom zaostal takmer o 11 a pol minúty.

 

Ladislav Zigo behá iba pol roka, na Zimnej desiatke sa chcel otestovať

V cieli  päťkilometrového behu bol spokojný aj 35-ročný Ladislav Zigo so štartovným číslom 2044 na hrudi. Hoci pravidelne behá ešte iba pol roka, pri Dunaji dosiahol čas 26:16 min, čo ho v pelotóne 27 mužov, ktorí sa predstavili na kratšej trati, zaradilo na 8. miesto. A hoci na víťazného Benjamína Sládečka mal v cieli viac ako päťminútové manko (5:18 min), dostal sa do prvej desiatky výsledkovej listiny, z čoho mal veľkú radosť.

„Behať som začal s cieľom zlepšiť si celkovú kondíciu. Desať kilometrov by bolo pre mňa ešte veľké sústo, ale na päťku som si už trúfal. S časom, ktorý som dnes dosiahol, som celkom spokojný. Bežalo sa mi veľmi dobre. Som rád, že som sem prišiel. Na to, že behám iba pol roka, to bolo celkom dobré. Škoda, že pri stavenisku na druhej strane Dunaja som zablúdil a musel som sa vracať. Ak by som neurobil túto chybu, výsledný čas by bol približne o dvadsať sekúnd lepší. Zle som odbočil, keď som chcel obísť ten rozkopaný úsek pri Starom moste,“ vysvetlil Ladislav Zigo hlavnú príčinu svojho viac ako päťminútového manka v cieli.

 

Štefan Žilka