Stropkovčanka vyhrala 100-kilometrový ultramaratón v Rakúsku

Doteraz sa predstavila len dvakrát na štvorkilometrovom Nočnom behu Prešovom, 15. júna odbehla desaťkilometrové preteky v Rosenheime a doteraz najdlhšiu trať absolvovala 12. mája tohto roku na Stropkovskej dvadsiatke, kde skončila tretia. Dokonca ani v tréningu nezabehla viac ako dvadsať kilometrov. O to väčšie tak bolo prekvapenie organizátorov, novinárov i rakúskej športovej verejnosti, ktorí na adresu N. Čorbovej nešetrili chválou. Na podujatí štartovalo viac ako 500 pretekárov na tratiach dlhých 25, 55 a 100 km. Bežalo sa v okolí Salzburgu a jazera Fuschslsee. V kráľovskej kategórii sa predstavilo 101 mužov a žien. V celkovom poradí obsadila Nika 24. miesto.
 

„Absolvovať podobné preteky bola pre mňa veľká výzva a zároveň snom. Myslela som si však, že je to hudba ďalekej budúcnosti. Tohtoročným cieľom bolo zabehnúť októbrový Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. O pretekoch som sa dozvedela len týždeň pred behom. V stredu som sa rozhodla, že sa prihlásim a v sobotu o piatej ráno som už stála na štarte,“ hovorí s úsmevom N. Čorbová, ktorá ultramaratón absolvovala v drese stropkovského NO TAK Bike Teamu. Na podujatie sa nijako zvlášť nepripravovala. Obvykle beháva každé ráno zhruba hodinu. Hovorí však, že je v pohybe neustále. Stropkovská športová verejnosť ju pozná z lyžiarskych súťaží, absolvovala aj niekoľko pretekov v cestnej i horskej cyklistike.
 

Od začiatku vládla na trati i popri nej úžasná atmosféra, čo Nike psychicky veľmi pomohlo. „Behalo sa mi neskutočne dobre, celý čas som myslela na to, že to zvládnem, že to chcem zvládnuť. Nemala som žiadnu krízu, čo ma aj prekvapilo. Vždy, keď nastali psychicky vypäté situácie, som si povedala, že behám pre moju rodinu, že im tento beh darujem. A to bola veľká psychická pomoc. Ale o tom, že prídem do cieľa prvá spomedzi žien, a ešte s takýmto náskokom (druhá v poradí mala stratu 31 minút, tretia 91 minút – pozn. red.) sa mi ani nesnívalo. Mojím cieľom bolo dobehnúť do cieľa a mať čas do 14 hodín.“
 

Organizáciu pretekov hodnotí na jednotku. Každých 5 kilometrov boli na občerstvovacích staniciach k dispozícii nápoje, energetické gély, ovocie, zelenina, chlieb, slané tyčinky, cereálie. Trať bola veľmi náročná, keď pretekári absolvovali až 2175 výškových metrov. Bežalo sa v hornatom teréne, po poliach, lesných cestách, len kúsok po spevnenom povrchu.
 

Problémy prišli na 65. kilometri. Nika nepekne spadla, výsledkom bolo zodreté a opuchnuté koleno. V týchto fázach podľa vlastných slov nevedela, či ju viac bolí celé telo od vyčerpania alebo udreté koleno. „Trebalo zaťať zuby a ísť ďalej. Bolesť šla bokom, vedela som, že som prvá a mám pred sebou už „len“ 35km. Najhoršie boli posledné tri kilometre v Salzburgu. V hlave som už nemala nič iné len cieľ. No a tam už bola atmosféra neopakovateľná. Preťala som pásku, samé gratulácie, objatia, interview a fotografovanie. Kvôli fotografiám som dokonca do cieľa bežala až trikrát. Cítila som sa ako najväčšia hviezda,“ spomína Nika, ktorá v Rakúsku pracuje ako animátorka v hoteli. V zime pôsobí ako lyžiarska inštruktorka a v septembri sa chystá na vysokú školu do Banskej Bystrice. Po náročnom behu nemala ani čas poriadne zregenerovať. Na druhý deň o deviatej ráno už pracovala. Aj keď svalovica sa jej vyhla, ešte aj dva týždne po ultramaratóne cíti preťažený členok, ktorý lieči tradičnou slovenskou Alpou. Najbližším cieľom N. Čorbovej je absolvovať už spomínaný maratón v Košiciach.

Text: Peter Novák/Stropkovské Spektrum
Foto: www.event-gucker.at