Šport a pohyb sú pre mňa aj dar
Mladý slovenský bežec Juraj Drotován sa venuje behu nepretržite šesť rokov. Na minuloročnom Wings for Life na Slovensku obsadil úctyhodné druhé miesto a má zabehnuté aj tri 50 km dlhé preteky. Ako hovorí, najviac si cení maratóny: „Až pri maratóne mám možnosť sa naozaj pozrieť do seba a posunúť svoje hranice“.
Juraj sa stal ambasádorom najdlhšej štafety na Slovensku z Košíc do Bratislavy, ktorá ho upútala nielen jedinečnou trasou, interaktívnou aplikáciou či flexibilitou pre bežcov. Ako dodáva: „vďaka kategórii Freestyle má možnosť byť súčasťou štafety The Run Slovakia naozaj každý“.
Čo znamená šport pre Juraja Drotována?
Šport pre mňa znamená mať pokoj od každodenných povinností. Zároveň je to ten najlepší spôsob ako využiť voľný čas a niečo pre seba urobiť. Pre mňa je podstatné že môžem športovať. Vďaka športu sa cítim lepšie, nielen po fyzickej stránke, ale hlavne po psychickej. V začiatkoch života som mal isté problémy s nohami, a museli so mnou cvičiť, aby všetko bolo tak ako má byť. Takže áno, šport a pohyb je pre mňa aj dar.
Navyše veľkou výhodou športu je, že keď si človek na seba naloží veľké ciele, tak či už ich dosiahne alebo sa k nim len blízko priblíži, posilní ho to, a viac si potom verí. A to nielen v športe, ale aj v bežnom živote.
Prečo beh?
Behám preto, lebo ma baví, že pri behu je každý sám za seba. Nezáleží na tom, čo urobil niekto druhý, ako trénoval sused, ale len na tom, koľko som dal do toho ja. Beh mi učaroval aj tým, že som v ňom našiel dobrý spôsob ako posúvať svoje fyzické hranice. A už dlho milujem zisťovať, ako môj organizmus reaguje na konkrétne podnety po tréningu či preteku. Beh mi pomáha lepšie poznať seba samého Tiež je niečo čarovné na tom, že človek len s pomocou svojich nôh sa vie dostať na rôzne miesta, a to v dosť krátkom čase. Takže aj preto beh, lebo vďaka nemu som prebehol za pár dni značnú časť Vysokých Tatier. A to už nehovorím o Malých Karpatoch, kde som doma, tie mám pobehané krížom krážom. V neposlednom rade sa mi páči bežecká komunita, ktorá sa tu rozšírila. Počet dobrých kamarátov, ktorých som vďaka behu spoznal, už neviem spočítať ani na prstoch oboch rúk a nôh. A som za nich vďačný.
Kedy si začal s behom?
K behu som sa dostal postupne. Najskôr to bol thajský box, potom kolieskové korčule či bicykel. Prvotným impulzom bola atmosféra, akú som ako divák zažil na jednom z bratislavských pretekoch, na ktorých pretekali moji bratia. Takže dá sa povedať, že ma inšpirovali súrodenci. V súčasnosti však už nebehám kvôli tomu, že atmosféra na podujatiach je pekná.
Aké preteky máš za sebou?
Behám takmer 6 rokov a v podstate všetko od 5km po maratón. Dokonca mám zabehnuté aj tri 50km preteky. Najviac si cením všetky tie maratóny, ktoré som zabehol. Lebo až pri maratóne mám možnosť sa naozaj viac pozrieť do seba a posunúť svoje hranice. Medzi cenné úspechy zaraďujem minuloročné druhé miesto na Slovensku na Wings for Life, kde sa mi podarilo odbehnúť 49,55km aj napriek teplejšiemu počasiu. Ďalším cenným umiestnením bolo štvrté miesto na 50km ultra behu Rýchlik Zoška 2015, kde som však dostal penalizáciu za minutie tajnej kontroly. Pravda bola taká, že tým obídením kontroly, som si 1km ešte nadbehol. Inak by to bol pekný boj o prvé miesto, keďže dostať penalizáciu dvadsať minút na 27.km a ísť aj tak ešte 23km s tým pocitom, nie je ktovie čo. Ale vyhrať nad sebou samým je viac ako vyhrať pretek. A vtedy som vyhral nad sebou samým tak, ako už dlho nie.
Čo plánuješ v tomto roku?
Najväčší cieľ tento rok je na jeseň zabehnúť maratón pod 2:40. Druhým takým, oveľa bližším cieľom, je v máji zabehnúť Wings for Life a ak to bude možné, pokoriť vzdialenosť 55km. To sú také dva výkonnostné najväčšie ciele. Ďalším z cieľov je zabehnúť s mojim tímom, ktorý kreujem, štafetu The Run Slovakia 2017 a to hlavne pre zábavu a novým zážitkom.
Prečo štafetový beh The Run Slovakia?
The Run Slovakia ma zaujal najmä tým, že sa snaží spájať celú republiku behom. V dnešnej dobe každému, kto chce spájať ľudí, treba naozaj tlieskať. Osobne sa mi najviac páči zapojenie takých oblastí do trate preteku, ktoré sú mojou srdcovkou, a to už spomínané Vysoké Tatry. Navyše, východ Slovenska ešte nemám nielen že pobehaný, ale ani pochodený. Vnímam to teda aj ako skvelú príležitosť ako lepšie spoznať naše Slovensko. Musím však spomenúť aj fakt, že otec bol z Košíc, a mama je z Bratislavy, takže tento beh ma pre mňa aj takúto špeciálnu symboliku.
V čom vidíš prednosti tejto štafety?
Najmä v tom, že organizátori sa snažia čo najviac využiť výdobytky techniky. Výsledkom toho bude napr. aj jedinečná aplikácia pre smartfóny, ktorá si myslím ešte viac vtiahne bežcov do deja podujatia, a zároveň je to skvelá príležitosť pre fanúšikov jednotlivých tímov mať prehľad o aktuálnom dianí na trati. Veľkou výhodou je tiež, že počas trate bude veľmi veľa cenných prírodných aj kultúrnych pamiatok. Ja hľadám hlavne nové zážitky, to je na tomto behu to najpodstatnejšie.
Zaujala ťa kategória FREESTYLE, prečo?
Každý môže behať toľko etáp, koľko sa mu len zažiada. Zároveň tam nie je obmedzenie, čo sa týka toho, ktoré etapy musí ktorý člen behať. Pokojne môže behať aj viac etáp za sebou, alebo ak chce len zažiť atmosféru a pomôcť tímu, tak môže odbehnúť len jednu etapu. Je to na každom tíme, koľko a aké etapy komu vyhovujú. To je veľká výhoda, lebo nie každý si trúfa na viac etáp, a takto má možnosť byť súčasťou preteku naozaj každý.
Aké sú tvoje ciele v živote?
Nebudem hovoriť o všetkých tých klasických veciach, v ktoré každý bežný človek verí, že sa mu podaria a pracuje na nich. Áno, aj ja mám také ciele. Ale skôr by som chcel vyzdvihnúť fakt, že ma uspokojuje hlavne to, keď ako človek napredujem dopredu. Myslím si, že potom všetky tie hlavné ciele v živote prídu tak povediac samé. Aj keď je pravda, že nič nepríde samé, na všetko, čo stojí za to mať, treba drieť a hlavne sa nevzdávať dočasným neúspechmi.
Viac informácií na www.therun.sk
Titulné foto Robert Pažitný
Napíšte komentár