Škvarkovci do poslednej chvíle verili, že sa Stanka na OH do Tokia dostane, nová výzva pre rekordérku je Paríž 2024

Stanislava Škvarková

Stanka Škvarková veľmi túžila získať tokijskú olympijskú miestenku. Hoci v predošlých dvoch rokoch dosiahla časy, ktoré by ju ešte nie tak dávno bez väčších problémov posunuli na olympiádu, v japonskej metropole medzi deviatkou slovenských atlétov chýbala.

Napriek tomu, že jej vlaňajší čas 13,01 na 100 m prekážok bol štvrtý najkvalitnejší slovenský atletický výkon v roku 2021 podľa bodovacích tabuliek… Stanku však táto „skrivodlivosť“ nezlomila a spolu s trénerom a manželom v jednej osobe Michalom si idú za svojím veľkým cieľom – štartom na olympijských hrách v roku 2024 v Paríži.

● Na olympiádu do Tokia ste sa, žiaľ, aj vzhľadom na extrémne prísne kritériá – nestačilo ani 13,01, čo by bol do roku 2020 rekord SR – nekvalifikovali. Potom ste letnú sezónu predčasne skončili, už na začiatku júla. Bol to dôsledok veľkého sklamania, že ste nezískali miestenku, alebo v tom zohrali úlohu aj problémy s členkom po zranení na júnovom mítingu v Brne?

Stanislava Škvarková (SŠ): „Po uzavretí nominácie na olympijské hry sme sa s trénerom dohodli, že budem v sezóne pokračovať. Bolo to už vtedy, keď opadlo napätie. Chcela som si napraviť chuť dobrým výkonom. Po neúspešnej snahe kvalifikovať sa na OH však bolo náročné nájsť motiváciu, aby som v sezóne pokračovala. Cítila som sklamanie, smútok, nespravodlivosť. Sezóna sa rozbiehala pomalšie, ale správnym smerom. Od pretekov k pretekom som uberala stotinky. Bojovala som do poslednej chvíle, aj keď od pretekov v Brne to už nebolo úplne ideálne. Pre regeneráciu zraneného členka sme urobili, čo sa urobiť dalo. Na začiatku to nevyzeralo, že problém bude natoľko limitujúci, ako sa nakoniec ukázalo. Ak v odrazovej nohe necítite úplnú oporu, chýba behu iskra, dravosť. To bol aj dôvod, prečo sme sa napokon rozhodli ukončiť sezónu skôr a dať sa zdravotne do poriadku. V minulosti ma už rovnaký členok potrápil, preto bolo jeho zotavovanie o niečo náročnejšie.“

Michal Škvarka (MŠ): „Aj keď sa Stanke nepodarilo dostať sa na olympiádu, náš cieľ bol pokoriť limit 12,84 a dokázať, že na hry patrila. Preto sme ešte absolvovali niekoľko pretekov, no s členkom to bolo stále horšie. Najväčší problém bol v odraze dna prekážku. Preto sme sezónu radšej ukončili.“

● Príprava na olympijský rok 2021 vám vyšla dokonale, ale výkony v ňom ste dosiahli o pár stotiniek slabšie ako v roku 2020. Ako si to vysvetľujete?

SŠ: „Športový výkon je súhrn veľkého množstva premenných. To, že sme absolvovali skvelú prípravu, nepopieram. Cítila som sa dobre, mala som obrovskú motiváciu. Prekážky sú nádherné, lenže nevyspytateľné… Svoje výkony v roku 2021 vôbec nepovažujem za slabšie ako rok predtým, veď 13,01 na prekážkarskej stovke je môj druhý najrýchlejší čas. Prvoradé je vždy zdravie. Ak nie je stopercentné, ťažko budete behať rýchlo. To je jediná vec, ktorá oddialila splnenie nášho spoločného olympijského sna. Nie je to nikoho chyba. Jednoducho, okolnosti sa vyvinuli tak, že som sa po zakopnutí v Brne už nestihla dať zdravotne úplne do poriadku, aby som mohla ešte plnohodnotne zabojovať o hodnotnejší výkon a tokijskú miestenku.“

MŠ: „Nepovedal by som, že Stankina výkonnosť bola horšia. Celú prípravu sme smerovali k olympijským hrám. Už odznelo, že čas 13,01je jej druhý najlepší. Navyše, z pretekov na preteky sa Stanka zlepšovala o desatiny: liga v Košicaich ešte z plného tréningu 13,39, míting P-T-S 13,29, preteky v St. Pöltene 13,12, v Eisenstadte 13,01. Tu som už bol presvedčený, že v najbližších pretekoch, v ideálnych podmienkach, môže bežať hlboko pod 13 sekúnd. Žiaľ, vieme ako to na najbližších pretekoch v Brne dopadlo…“

Stanislava Škvarková

● Aké myšlienky sa atlétovi premietajú v hlave, keď vie, že má skvele natrénované, no na pretekoch sa to nepretaví v adekvátny výkon, čo bol v roku 2021 aj váš prípad?

SŠ: „Veľa na sebe pracujem – nie iba fyzicky na tréningu… Ak sa atlét bude fixovať na to, že má skvele natrénované a očakáva kvalitný výkon, je to zväzujúce. A špeciálne vtedy, ak dianie v sezóne nevychádza podľa predstáv. Treba jednoducho dôverovať tréningovému procesu. Neukázalo sa to teraz? Ukáže sa to inokedy! Odrobená práca sa nestratí. Verím, že sa prejaví v pravý čas.“

● Môžete prezradiť, na aké výkony ste po zimnej príprave pomýšľali vlani v hale na 60 m prekážok a v letnej sezóne na prekážkarskej stovke?

SŠ: „Vždy si stanovujeme postupné ciele. Hlavný cieľ je vždy limit na vrcholné podujatie rok, potom zlepšenie osobného a následne slovenského rekordu.“

● Stanka, váš tréner a manžel v jednej osobe Michal do poslednej chvíle veril, že prísny limit 12,84 na tokijskú olympiádu splníte. Vy ste to cítili podobne? Kedy ste si začali uvedomovať, že miestenka sa vám vzďaľuje?

SŠ: „Nominačný limit 12,84 bol nesmierne prísny. Obaja sme však vedeli, že jeho splnenie je pre mňa reálnejšia cesta na olympiádu ako sa spoliehať na kvalifikačný rebríček, do ktorého sme nemali kde nazbierať potrebné body. Príprava nám vyšla super, tréningové parametre sa posúvali správne a všetko naznačovalo, že pri troche športového šťastia a za priaznivých okolností by som ostrý limit mohla zabehnúť. S manželom sme obaja naladení na rovnakej vlne, inak by to nefungovalo. Spolu si stanovujeme aj ciele. Ak by som v limit neverila, mohli sme to ´zabaliť´ už na začiatku. Ešte deň pred olympijskou uzávierkou som cestovala na preteky do Švajčiarska – veď čo keby…. Naozaj sme obaja bojovali do poslednej chvíle. Spravila som všetko, čo sa v danej situácii dalo urobiť. Žiaľ, tentoraz to nestačilo.“

● Predpokladáme, že ste s manželom skúmali, kde sa stala chyba, a prečo ste behali o pár stotiniek pomalšie, ako ste si predstavovali. Prišli ste už na to, v čom bol problém?

SŠ: „To, čo má športovec natrénované, môže zúročiť len vtedy, keď všetko do seba zapadne ako ´puzzle´. Nerobili sme si ťažkú hlavu z výsledkov v úvodných pretekoch, lebo sme vedeli, že na dosiahnutie maxima sa potrebujem vybehať. Všetko vychádzalo podľa plánu – až do pretekov v Brne… Ale také sú prekážky. V prvej chvíli je náročné pozrieť sa na vec reálne a zhodnotiť situáciu z nadhľadu. Všetko je tak, ako má byť. Aj zlá skúsenosť je v konečnom dôsledku dobrá, ak sa z nej človek poučí do budúcnosti.“

● Halová sezóna s vrcholom na marcových MS v Belehrade už klope na dvere. Čo všetko ste v príprave na ňu absolvovali, kde všade, a v akých podmienkach ste sa pripravovali?

SŠ: „Prípravu sme odštartovali doma v Banskej Bystrici. Potom sme boli dva týždne na sústredení vo Vysokých Tatrách a koncom novembra sme sa presunuli do nášho obľúbeného tréningového kempu v španielskom Benidorme. Máme tam vždy skvelé podmienky, nielen na tréning, ale aj na regeneráciu. Poslednú časť zimnej prípravy a ladenie formy na halovú sezónu absolvujem opäť doma v Banskej Bystrici.“

● Limit na 60 m prekážok na halové MS je 8,16, vám chýbajú dve stotinky. Predvlani ste už bežali prekážkarskú šesťdesiatku aj za 8,09. Veríte, že sa na šampionát do Belehradu dostanete?

SŠ: „Môj hlavný cieľ v sezóne je splnenie limitu. Robíme s trénerom všetko pre to, aby sme sa na šampionát dostali.“

● Plánovať v súčasnosti čokoľvek je takmer nemožné, ale predsa len: máte už nejakú predstavu, ako by mal vyzerať váš súťažný program v halovej sezóne 2022?

SŠ: „Plánovať niečo vopred v dnešnej šialenej dobe, keď sa zo dňa na deň neustále všetko mení, je naozaj veľmi náročné. Nielen čo sa týka pretekov, ale aj všetkého ostatného… Ja len dúfam, že si zasúťažím aj na Slovensku. Prvý ostrý štart by som mala absolvovať 30. januára na mítingu Elán. Potom pobežím 3. februára v Ostrave na Czech Indoor Gala. A čo bude ďalej, uvidíme…“

● Keď porovnáte vlaňajšiu a tohtoročnú prípravu na halovú sezónu, ako na tom ste? V čom ste pokročili, prípadne v čom ešte máte resty?

SŠ: „Nerada porovnávam. Každá príprava je iná. Ešte nikdy sme neabsolvovali dve rovnaké prípravy. Vždy sa do nej snažíme priniesť niečo nové. Aktuálnu sme pre predčasné ukončenie letnej sezóny 2021 mohli začať o dosť skôr. Urobili sme kvalitnú objemovú prácu, na ktorú sme po prílete do Španielska mohli plynulo nadviazať už špeciálnou prípravou.“

● Na rok 2021 ste sa pripravovali sama, teraz ste mali aj sparingpartnerku Martinu Segečovú. Kde všade s vami bola? Vyhovuje vám tréning vo dvojici?

SŠ: „Naše tréningové plány nie sú úplne rovnaké, ale Maťka so mnou absolvovala veľké množstvo tréningov, za čo som jej vďačná. Spolu so zvyškom skupiny bola so mnou na sústredení vo Vysokých Tatrách aj v Benidorme. Je veľmi šikovná a uvedomelá. Urobila veľký pokrok. Je super mať v tréningu niekoho, s kým sa viete potiahnuť. Michal to vždy vymyslí presne tak, aby sme mali obe správnu motiváciu ako poraziť jedna druhú.“

● Limity na 100 m prekážok na letné vrcholy roka 2022 sú prísne – na augustové ME v Mníchove je to 12,93, na júlové MS v Eugene je limit totožný s tokijským olympijským 12,84. Veríte si na takéto výkony?

SŠ: „Ja osobne som tajne a možno aj naivne verila, že po skúsenostiach s kvalifikačným rebríčkom na OH v Tokiu uznajú kompetentní jeho neobjektívnosť, nespravodlivosť a opäť sa vrátime k systému kvalifikácie, ktorý dlhé roky dobre fungoval. Limity boli primerané a účasť pretekárov na vrcholnom podujatí bola podmienená najlepšími výkonmi. Žiaľ, pokračuje a v trende extrémnych limitov na všetky vrcholné podujatia, ktoré sú kombinované postavením v rebríčku… Na čo si verím, nepoviem nahlas, ale je to pre mňa výzva. A ja mám výzvy rada!“

MŠ: „Ak by sme neverili, že Stanka má na takéto výkony, asi by táto naša spoločná cesta nemala zmysel. V každom prípade, náš hlavný cieľ sú olympijské hry v Paríži 2024. Štart na olympiáde je sen a vrchol asi pre každého atléta.“

● Do roku 2019 stačili časy okolo 13,10 v pohode na účasť na OH, MS či ME. Ako už odznelo, kvalifikačný systém sa diametrálne zmenil, nastúpil trend extrémne tvrdých limitov a zaviedol sa kvalifikačný rebríček. Nie je to demotivujúce?

SŠ: „Keď sa niekto s časom 13,10 dostal na olympiádu a mne nestačilo 13,01 a ani osobák 12,90, nie je to úplne spravodlivé. Takto som to – sklamaná – vnímala, keď sa mi minulý rok rozplynul olympijsky sen. Dnes viem, že má každý vlastnú cestu. Pravidlá sú nastavené pre všetkých, a my nemáme možnosť, ako to ovplyvniť. Preto je zbytočné plytvať energiou na analyzovanie toho, čo bolo, a čo bude. S Michalom robíme to, čo milujeme, a robíme to najlepšie, ako vieme. Kam sa nám podarí kvalifikovať sa, kde uspejeme, uvidíme postupom času.“

MŠ: „V prvom momente sú limity určite demotivujúce a nehovoriac už o kvalifikačnom rebríčku v merateľnom športe ako je atletika. Ak však chceme na vrcholnom podujatí aj uspieť, nie iba sa naň kvalifikovať, tak robiť si ťažkú hlavu z limitov je zbytočné.“

Stanislava Lajčáková Škvarková | Univerziáda Neapol 2019

Vizitka Stanislavy Škvarkovej

Disciplína: 60 a 100 m prekážok.
Dátum a miesto narodenia: 20. 4. 1996 v Poprade.
Klub: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica.
Vrcholové stredisko: VŠC Dukla Banská Bystrica.
Tréner: Michal Škvarka.
Osobné rekordy: 60 m prek.: 8,09 (5. 2. 2020 Ostrava), 100 m prek.: 12,90 (15. 8. 2020 Trnava).
Najväčšie úspechy: 7. na Svetovej univerziáde 2019 (100 m prek.), 17. na ME 2017 do 23 rokov (100 m prek.), 18. na HME 2019 (60 m prek.), 21. na HME 2017 (60 m prek.), 22. (semifinále) na HME 2021 (60 m prek.), 31. na MS 2019 (100 m prek.), slovenská rekordérka na 100 m prek. vonku (12,90 – 2020), do 23 rokov na 60 m prek. v hale (8,33 – 2017) a 100 m prek. vonku (13,35 – 2017).
Iné: Mimoriadne všestranná atlétka, v sedemboji už dosiahla súčet 5660 bodov (3-násobná majsterka SR – 2014, 2016, 2017), v diaľke má osobný rekord 618 cm. Štrnásteho septembra 2019 sa vydala za svojho trénera Michala Škvarku, ukončila bakalárske štúdium fyzioterapie na Fakulte zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici.


Foto | Pavol Uhrín | Archív (mš)

Comment moderation is enabled. Your comment may take some time to appear.