V roku 2021 jej vyšlo takmer všetko, na čo siahla. Opäť prekonávala slovenské rekordy, na hrudi sa jej zalesklo zlato z ME do 23 rokov, v olympijskom debute sa prebojovala do semifinále.

Emma, aký bol pre vás atletický rok 2021?

Nuž, asi zlatý, keďže na ME do 23 rokov som získala zlato. Ak sa na to pozriem globálne, mám za sebou najlepšiu sezónu v živote aj s prívlastkom – vysnívaná.

Pozrime sa na tri kľúčové podujatia, ktoré v súvislosti s vami rezonovali v tomto roku. Najprv ste 6. júna na míting v Hengele časom 55,29 splnili olympijský limit. Mali ste to takto naplánované?

Do sezóny som vstupovala aj s alternatívnym scenárom, že limit na hry nesplním. Preto sme sa snažili poistiť si postup na aj cez renking, keďže moje lanské výkony sa doň pre pandémiu nepočítali. A na to som potrebovala dosiahnuť päť kvalitných časov. Už po prvých pretekoch na Zlatej tretre za 55,83 som však tušila, že limit 55,40 je reálny. Potom mi na pétéeske chýbalo už len päť stotín a vzápätí som do Hengela išla presvedčená, že ak neurobím veľkú chybu, limit padne.

Nemali ste pred letom obavy, že limit do nominačnej uzávierky nesplníte a budete do poslednej chvíle čakať na tokijskú miestenku na základe postavenia v renkingu?

Priznávam, nebola som si istá, či to vyjde. Vlani som 55,19 zabehla vo vrcholnej forme a teraz mi mala gradovať až na ME do 23 rokov v Tallinne – už po olympijskej nominačnej uzávierke. Našťastie, výkonnostne som povyrástla, takže na limit som nepotrebovala byť ani v top forme.

Na ME do 23 rokov ste cestovali s limitom na OH vo vrecku a v úlohe hlavnej favoritky, ktorú ste zvládli bravúrne. Ako ste odolali obrovskému tlaku?

Bolo to náročné. Uvedomovala som si, že som síce favoritka, ale nie je dôležité, čo som zabehla doteraz, ale čo predvediem vo finále. Napriek tomu som aj tesne pred ním bola nervózna. Stres som sa snažila odbúrať s pomocou mojej fyzioterapeutky Lenky Sakličanovej dýchacími cvičeniami a tiež debatami s trénerom. Upokojoval ma, aby som finále brala ako obyčajné preteky, aby som hlavu nezamestnávala tým, kto sú moje súperky, ale ako budem prekonávať prekážky, a kde si mám dávať pozor. To mi pomohlo!

Ako sa s tlakom a nervozitou vyrovnávate v bežnom živote, trebárs pred skúškami na univerzite?

Hoci som takmer vždy naučená, zväčša som v strese, či mi sadne otázka. Do momentu, kým sa skúška nezačne, som nervózna, no potom zo mňa všetko spadne.

V Tallinne hladké víťazstvá v rozbehu a v semifinále, vo finále zlato, slovenský a zároveň rekord ME U23 54,28. Takto vyzerá ideálny šampionát?

Z môjho pohľadu áno. Neviem, čo viac by som si ešte mohla želať. Aj McLaughlinová a Warholm predviedli na olympiáde v Tokiu niečo podobné. To je asi to, po čom každý atlét túži.

Tréner Žňava po finále v eufórii vravel, že by asi musel veľmi podrobne skúmať video, aby na vašom behu našiel nejakú chybičku. S odstupom času už viete o nejakej?

Žiadnu väčšiu som nespravila, ale pri podrobnej analýze finále sme si všimli, že na prvej dvojstovke som prekážky podbiehala, čiže bola som pri nich blízko a nie na ideálnom odrazovom mieste. Úplne bez chýb nebol ani prebeh cez ne, takže stále je čo zlepšovať. Bol to však zatiaľ môj najlepší beh v živote a aspoň takto by som mala behať pravidelne.

Do Tokia ste išli s čistou hlavou, hlavný cieľ – uspieť na ME do 23 rokov – ste splnili. Na olympiáde ste mohli len a len prekvapiť. V rozbehu to po ôsmu prekážku vyzeralo skvele, no potom prišli osudové zaváhania. V zbabranom behu ste aj tak dosiahli výborných 55,00. Myslíte si, že ak by k nim nedošlo, rekord 54,28 z Tallinnu by už bol minulosť?

Zrejme áno. Po siedmu prekážku som bežala v ideálnom rytme na 15 krokov. Potom som mala prejsť na 16, ale keďže sa mi bežalo dobre, napadlo mi, že aj ôsmu skúsim na pätnásť. A to som nemala robiť! Keď som zistila, že mi to nevyjde, v panike som vložila šestnásty krok, lenže už bolo neskoro. Ten ma akoby vystrelil nahor a bolo po rytme. A už sa to so mnou viezlo do konca. Dvoma obrovskými chybami som sa pripravila o slovenský rekord.

Po rozbehu mnohí tvrdili, že ak v semifinále predvediete rovnaký výkon, no nie iba po siedmu prekážku, ale až do konca, môžete ašpirovať na olympijské finále. Bola to reálna, alebo príliš odvážna úvaha?

Reálna. S trénerom sme o tom síce nahlas nehovorili, ale obaja sme tajne mysleli na finále. Vedeli sme však, že dokonalý semifinálový beh a výkon okolo osobáku mi dáva šancu. Lenže semifinále mi, žiaľ, nevyšlo. Aj tak som však rada, lebo som sa presvedčila, že môžem pomýšľať i na olympijské finále, čo bolo ešte nedávno absolútne nepredstaviteľné.

Zažili ste netradičnú covidovú olympiádu s rôznymi reštrikčnými opatreniami. Čo vám ostane z Tokia 2020 najviac v pamäti?

Keď som počula, aké všelijaké opatrenia nás čakajú, trochu som sa zľakla. Napokon to však nebolo vôbec zlé, olympijský duch hrám nechýbal, aj atmosféra bola pekná. Bola som nesmierne hrdá, že môžem nosiť olympijské oblečenie so slovenským znakom. Zaujala ma i organizačná dôslednosť Japoncov, ich prirodzená ľudskosť, úslužnosť, ochota. No a keď vonku leje, okamžite si spomeniem, že v hustom daždi som bežala aj svoje prvé olympijské semifinále.

Vlani ste si zlepšili osobáky na 200, 400 aj 400 m prekážok. Tentoraz v bilancii sezóny chýba osobné maximum na štvorstovke, hoci mnohí konštatovali, že máte na to, aby ste prekonali bezmála päťdesiatročný Čerchlanovej rekord 51,98…

V Starej Zagore na ME družstiev mi preteky nevyšli – netrafila som tempo, moja bežecká technika bola zlá. V českej extralige v Brne, to už bolo po olympiáde, som zasa štvorstovku rozbehla príliš pomaly. Chvíľku som bola sklamaná, že to nebol aspoň osobák. Nechápala som, prečo, veď na prekážkach som sa veľmi zlepšila. Tréner mi však vysvetlil, v čom bol problém – že nemám nabehané štvorstovkárske tempo.

Ostala vám z roku 2021 nejaká nesplnená túžba?

Asi nie. Môj najväčší sen bol dostať sa na OH v Tokiu, ďalší stáť na stupni víťazov na ME do 23 rokov a splnil sa mi aj ďalší, keďže znovu som štartovala v Diamantovej lige.

Vlani ste behali skvele, v tomto roku takisto. Ak porovnáte Emmu Zapletalovú 2020 s Emmou Zapletalovou 2021, v čom je iná – atleticky i ľudsky?

Posunula som sa výkonmi i v záťaži zvládanej na tréningu. Som o rok staršia, takže tréner opäť čosi pridal: popracovali sme ešte viac na technike behu i na prekážkarskej technike. Osobnostne som ostala asi rovnaká, len škoda, že mi nepribudlo trochu viac sebavedomia. (smiech)

S výsledkami prichádza záujem fanúšikov a médií. Ako sa vyrovnávate s popularitou?

Páči sa mi, keď mi ľudia gratulujú a napíšu, že mi držia palce. Poteší a povzbudí ma, keď sa chcú so mnou odfotiť a vypýtajú si podpis. Zatiaľ ma to vôbec nevyrušuje, rada fanúšikom vyhoviem.

Matej Tóth, ktorý je aj váš vzor, vždy pripomínal, že bez dobrého rodinného zázemia by nikdy nedosiahol také úspechy. Ako je to vo vašom prípade?

Celá rodina i moji blízki priatelia stoja vždy pri mne – nie iba vtedy, keď sa mi darí. Teším sa, keď ich poteším dobrými výkonmi, z ktorých sa potom spoločne radujeme. Som vďačná všetkým, rodine i priateľom, za obrovskú podporu.

Za úspechy vďačíte i trénerovi Petrovi Žňavovi, ktorý vás v roku 2012 vďaka svojej trpezlivosti zlákal z hádzanej na atletiku. Ako spolu vychádzate?

Neviem si predstaviť lepšieho trénera! ´Sadli´ sme si po všetkých stránkach. Som rada, že ma objavil pre atletiku a doviedol ma do svetovej špičky. Patrí mu veľké – ďakujem.

Apropo hádzaná: kam by ste to dotiahli, ak by ste pri nej ostali?

Myslím si, že by som nebola ani v hádzanej beznádejný prípad a je dosť možné, že by som sa dostala aj do reprezentácie.

Popri vrcholovom športe študujete kombináciu telesná výchova – ruština na UKF v Nitre, čo určite nie je jednoduché. Stíhate si plniť školské povinnosti?

Našťastie, v škole mi vychádzajú v ústrety, viem sa s vyučujúcimi dohodnúť. Popri dvojfázovom tréningu nie vždy všetko stíham, ale potom si učivo doberiem sama, čo moji pedagógovia akceptujú. Niekedy je to však enormne náročné, najmä počas sezóny, keď chodím z pretekov na preteky.

Objavíte sa na súťažiach pod strechou v roku 2022?

Nie! Vyhovuje nám, keď sa môžeme venovať vyslovene príprave na leto. Overili sme si, že takto to dobre funguje, preto niet dôvod niečo meniť. Atletické leto 2022 bude mať dva vrcholy: 14. – 24. júla MS v Eugene, a o mesiac neskôr, 15. – 21. augusta, ME v Mníchove.

Čo pre vás bude priorita?

Limit už mám na oba šampionáty, preto plánujem štart na MS i ME. Hlbšie sme sa o tom s trénerom ešte nebavili, ale väčšiu šancu na úspech vidím na ME, a preto budem asi prioritne ladiť formu na Mníchov. Ale nechám to radšej na trénera. V každom prípade, na MS aj ME by som sa chcela prebojovať do finále.

Na 400 m prekážok sa rok čo rok zlepšujete. Aký výkon by vás potešil v nasledujúcom?

Myslím si, že by som mohla atakovať hranicu 54 sekúnd. Ak by to vyšlo, veľmi by ma to potešilo. Spravím všetko, aby sa to podarilo.

Vlani ste v ankete Atlét roka skončili tretia za Matejom Tóthom a Jánom Volkom. Myslíte si, že úspechy v roku 2021 vás posunú vo výsledkoch tohtoročnej ankety o miestečko, nebodaj až o dve, vyššie?

Hm… Je to len anketa, človek nikdy nevie, čo čakať. Určite by ma potešil akýkoľvek posun nahor. Uvidíme, ako ľudia hlasovali, som zvedavá, ako dopadnem.

Nuž, Emma sa vo výsledkoch ankety Atlét roka v roku 2021 posunula v porovnaní s predošlým rokom o dve miesta nahor – až na samý vrchol! Zvíťazila pred skvelým šprintérom Jánom Volkom a olympijským šampiónom 2016 v chôdzi na 50 km Matejom Tóthom.

Čo dosiahla Emma Zapletalová v roku 2021?

Zlato na ME do 23 rokov v Tallinne na 400 m prekážok zlato v slovenskom rekorde a rekorde šampionátu 54,28.
V debute na OH sa v Tokiu prebojovala do semifinále (15.), v rozbehu zabehla svoj druhý najlepší čas v kariére (55,00).
V českej extralige v Prahe utvorila rekord SR žien do 23 rokov na 200 m (23,42).
Na mítingoch Diamantovej ligy v Gatesheade skončila v chlade, vetre a daždi 4. (57,60) a Paríži 6. (55,61).
Bola členka miešanej štafety SR na 4 x 400 m na World Athletics Relays v Chorzówe, ktorá utvorila rekord SR 3:19,66.
Na 400 m prekážok sa v sezóne 8-krát dostala pod hranicu 56 sekúnd.
V európskych tabuľkách na 400 m prekážok je piata (2. do 23 rokov), vo svetových dvanásta.

foto | SAZ (mp), Ján Súkup a Ján Luky

Rekordérka a Atlétka roka 2021 Emma Zapletalová | Zistila som, že môžem pomýšľať i na olympijské finále