Mali by vytrvalostní športovci darovať krv?

Darovanie krvi je jednou z najdôležitejších vecí, ktorými môžete pomôcť lekárom. Toto je návod, ako prípadne upraviť svoj tréning, aby ste to mohli robiť.

Darovanie krvi zostáva jednou z najnezištnejších a najaltruistickejších vecí, ktoré môže človek urobiť. Napriek nespornému pokroku, ktorý farmaceutické spoločnosti dosiahli v priebehu rokov, žiaden liek sa nikdy ani len nepriblížil k dosiahnutiu toho, čo dokáže naša krv – a my sme naďalej závislí od veľkorysosti darcov, ktorí venujú asi pol hodiny tomu, aby sa vzdali asi pol litra tejto neuveriteľne cennej tekutiny.

Po darovaní sa celá krv rozdelí na jednotlivé časti, aby sa každá z nich dala použiť pre príjemcov s osobitnými potrebami. Červené krvinky (obsahujúce hemoglobín – nosič kyslíka) sa separujú a spracujú na dávku zahustených červených krviniek. Dajú sa rekonštituovať fyziologickým roztokom a podať infúziou pacientom s anémiou (alebo s rizikom anémie); ako sú obete úrazu, pacienti s rakovinou a pacienti podstupujúci závažné operácie.

Krvné doštičky, ktoré sú kľúčom k zrážaniu krvi, sa tiež oddelia a uložia. Rôzne stavy môžu nebezpečne znížiť počet krvných doštičiek pacienta, pričom v takom prípade sa krvácanie môže stať problémom. Transfúzia krvných doštičiek im môže zachrániť život.

Plazma bohatá na proteíny je tekutina, v ktorej sú suspendované všetky ostatné zložky krvi. Plazma má mnoho využití a môže sa poskytovať pacientom s rôznymi ochoreniami vyplývajúcimi z autoimunitných procesov, ako je Guillain-Barrého syndróm alebo ťažká myasténia; alebo novšie u pacientov so ťažkou formou ochorenia COVID-19 alebo súvisiacim ochorením.

Plazma a COVID-19

V experimentálnych štúdiách sa začalo skúmať, či by plazma odobraná pacientom, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19, mohla byť prospešná pri liečbe tých, u ktorých infekcia vyústila do kritického stavu. Je nádej, že protilátky v plazme tých, čo prekonali infekciu, môžu prospieť veľmi chorým pacientom. Táto myšlienka nie je nová. V roku 1918 sa pokúsili uplatňovať tento postup ako prostriedok liečby obetí chrípky a výsledky boli do určitej miery sľubné. Podobne sa v 40. rokoch 20. storočia týmto spôsobom liečili obete detskej obrny a tiež sa prejavil určitý prínos.

Či sa plazma osôb, ktoré prekonali COVID-19, ukáže ako prospešná pri liečbe pacientov s koronavírusovými infekciami, sa ešte len ukáže, ale ak by aj prospešná nebola, prínosy krvi sú v západnej medicíne neoceniteľné.

Každý rok sa v krvných bankách po celom západnom svete daruje 45 miliónov krvných jednotiek. Toto množstvo darujú len 4 % obyvateľstva. Je mnoho dôvodov, prečo viac ľudí nedaruje krv, od strachu z ihiel po nepochopenie prínosov darcovstva. Niektorí tiež vnímajú, že darovanie krvi môže mať škodlivé účinky na zdravie alebo výkonnosť.

Vytrvalostní športovci už dlho vedia, že transfúzie krvi môžu zlepšiť fyzický výkon zvýšením koncentrácie hemoglobínu a umožnením zlepšeného prísunu kyslíka do buniek. Mnohým športovcom potom vŕta v hlave, či darovanie krvi nemôže mať opačný účinok, teda zníženie koncentrácie hemoglobínu a tým negatívny vplyv na fyzický výkon. V priebehu rokov sa ma mnohokrát pýtali, či by triatlonisti mali považovať darcovstvo krvi za nezlučiteľné s tréningom a pretekaním. Našťastie existuje značné množstvo podkladov k tejto téme, ktoré môžu pomôcť športovcom urobiť informované rozhodnutie.

Účinky darcovstva na výkonnosť

Po bežnom darovaní krvi sa hladiny hemoglobínu skutočne znižujú v priemere o sedem percent a zostávajú znížené najmenej 14 dní po darovaní, kedy sa obnovia asi o polovicu – na štvorpercentné zníženie oproti úrovni pred darovaním. Hematokrit alebo miera toho, aké percento objemu krvi tvoria červené krvinky, tiež počas niekoľkých prvých dní po darovaní klesá. Hematokrit klesá o päť percent 48 hodín po darovaní, ale do dvoch týždňoch po darovaní sa vracia na pôvodné hodnoty. To naznačuje, že v tomto dvojtýždňovom období sa syntetizovali nové bunky, ale tieto bunky obsahujú menej hemoglobínu ako zrelšie bunky.

Spolu so znížením hemoglobínu sa pozoruje aj súvisiaci pokles kapacity prenosu a dodávky kyslíka do tkanív, čo zodpovedá merateľnému poklesu VO2 max (okolo sedem percent) v priebehu 24 až 48 hodín po darovaní. Je zaujímavé, že tento pokles úplne zmizne do tretieho dňa, čo naznačuje, že objem krvi sa v priebehu tohto času vráti na pôvodnú hodnotu a že zvýšenie srdcovej frekvencie môže pravdepodobne kompenzovať znížený hemoglobín, aby sa obnovil prísun kyslíka na normálnu úroveň.

Spolu s poklesom VO2 max nameraná maximálna kapacita cvičenia, ako aj čas do vyčerpania pri prahovom výkone klesajú o približne 10 % a potom sa obnovia do jedného týždňa. Submaximálne úsilie sa nikdy relevantne neskúmalo, takže nie je možné urobiť jasné závery o úsilí v tomto rozsahu po darovaní krvi.

Celkovo tieto zistenia naznačujú, že darcovstvo krvi je skutočne spojené s merateľným poklesom fyzickej výkonnosti, hlavne pri najvyšších úrovniach námahy. Tento účinok je maximálny počas prvých dvoch dní po darovaní a mizne do štrnástich dní po darovaní.

Tieto informácie môžu pomôcť pri usmerňovaní rozhodnutí vytrvalostných športovcov, ak zvažujú nezištný a maximálne altruistický akt darovania krvi. Darcovstvo krvi je kompatibilné s vytrvalostným tréningom – športovci len musia takéto darovanie začleniť do svojho rozvrhu tak, aby nemuseli absolvovať vysoko intenzívny tréning niekoľko dní až týždeň po darovaní. Určite by nemali darovať krv v priebehu dvoch týždňov pred pretekmi.

Uspokojenie vyplývajúce z toho, že sme pomohli druhým, by malo byť viac ako dostatočnou motiváciou zariadiť si časové plány tak, aby bolo darovanie krvi možné.

Trénujte tvrdo, trénujte zdravo a darujte krv!

 

Autor článku | Dr. Jeff Sankoff, z anglického originálu „Should Endurance Athletes Donate Blood?“ preložil Milan Hudeček |

Comment moderation is enabled. Your comment may take some time to appear.