Polmaratón v Thajsku

Bangkok je obrovská metropola. Väčšia ako si dokážeme predstaviť. Keby sme dali všetkých slovákov do jedného mesta, bola by to len stále len polovička Bangkoku.

Budhistické chrámy, masáže, erotika, vynikajúca kuchyňa – to sú synonymá tohto mesta. Milujem toto mesto, stále sa tu niečo deje. A ja len rozmýšľam prečo som tu ešte nebežal. Bol som tu nespočetne krát –ale pozrieť termín polmaratónu ma doposiaľ nenapadlo. Až teraz!!

Svoju skupinu nechávam leňošiť  pri Andamanskom mori a ja si kupujem letenku miestnej nízko nákladovky späť do Bangkoku. Boli sme tu na pamiatky pred týždňom, teraz sa vraciam späť kvôli bežeckému maratónu.

Prezentácia prebieha v centre mesta. Taxikár má problém trafiť správnu cestu, nakoľko je mesto zaplavené demonštrantami. Aj napriek tomu sa tu cítim bezpečne – tak ako doposiaľ.

Registrácia prebieha rovnako ako na každom inom maratóne v Európe – čip, medaila, účastnícke tričko, darčeky od sponzora a bežecký vak. Pred budovou výstavné stánky s bežeckou obuvou, s pitným režimom a výživovými doplnkami.  Trošku sa tu pomotám a „pálim“ preč. Po ceste niečo zjem na najznámejšej ulici Bangkoku na Khaosan road (práve tu začínal Leonardo Di Caprio svoju cestu vo filme Pláž) a šup do postele. Veď štart naplánovali organizátori na 2 hodinu ráno (maratónci) a my polmaratónci štartujeme o 4 hodine ráno. Až  ostatné behy na kratšiu vzdialenosť budú štartovať za ranného brieždenia.

Ubytovaný som 800 metrov od štartu a cieľa. Vynikajúca poloha. O tretej hodine ráno zvoní budík. Ranná sprcha, niečo ľahké zjesť a o malú chvíľu už klušem ku štartu. Miesto štartu je vskutku impozantné!! Pri bránach najväčšej pamiatke celého Thajska, pri kráľovskom paláci a Wat Phra Kao.  Organizátori pilne pracujú, maséri ponúkajú masážne emulzie, mladé dievčatá pitný režim.  

Strečing, toaleta, krátky výklus a ani sa nenazdám a už miestny moderátor zvoláva bežcov na štart. Stojím asi v štvrtej rade a rozmýšľam, či som chcel tak vpredu stáť. Veď za posledné tri týždne som si bol zabehať 2x a viac som si užíval dovolenku v Kambodži a na thajských plážach. Nevadí – precedím sa po štarte viac dozadu – uvažujem.

Nastáva mierna nervozita a do štartu ostáva posledná minúta. Odpočítavanie a je to tu. Fííííííí za hlasného trúbenia organizátorov sa masa bežcov rozbieha do ulíc. Neviem či za to môže nervozita, alebo toľko vypitých pohárov minerálky, ale hneď po štarte mám silné nutkanie na „malú potrebu“. Kráľovský palác – nekráľovský palác – musím ísť. Za tých pár sekúnd prebehnú okolo mňa stovky  bežcov. Nevadí- pomyslím si, veď na  „osobák“ sa nechystám.  Znovu sa rozbieham. Žiadne šialené tempo, taká pohodička, ale aj tak som mierne rozčarovaný, keď métu 2 kilometrov prebieham za vyše viac ako 10 minút (až v cieli zistím, že ukazovatele  na trati nie sú presné). Je to zvláštne – na to ako pomaly bežím pred sebou stále vidím sprievodné auto s vedúcim bežcom.  Je celkom fajn, odhadujem 25 C a to je na Bangkok úžasná teplota. Po prvý krát oceňujem nočný budíček. Aj trať sa mi páči – obišli sme kráľovský palác a kráľovský park Sanam Luang a po moste RAMA VI. sme sa dostali cez mohutnú rieku Chao Praya. Kvalitný asfalt, široké cesty, žiadna premávka, občerstvovačky každé 4 kilometre – čo viac si bežec môže priať. Užívam si beh, užívam si okolie. Snažím sa nájsť si optimálnu skupinku, ale všetci výrazne spomaľujú. Predbieham hlavne Thajcov, ale aj zopár cudzincov tempo prepálilo. Dáni, Nemci, Američania, Austrálčania to môžem vyčítať so spotených dresov. Až za obrátkou nájdem kompaktnú štvorčlennú skupinku. Ich rovnomerné tempo sa mi páči. Odhadujem kilometer za 4.20 – to je tak akurát. Prestávam vnímať okolie a sústreďujem sa len na beh.

Blíži sa cieľ, naša skupinka sa trhá. Ja bežím bez vystupňovania tempa. Predbieham ešte unavených maratóncov, ale moja skupinka mi mierne ušla. Koridor rozdeľuje maratóncov a polmaratóncov. Cieľová rovinka je plná divákov. Pozerám na hodinky 1 hodina, 30 minút. Fíha neveriacky pozerám na hodinky. Podľa ukazovateľov na trati som mal pocit, že bežím pomalšie. Bez tréningu a seba väčšej námahy a čas len o necelé tri minúty horší ako môj osobný rekord. Pozerám v cieľovej rovinke chvíľu ostatných bežcov, zhltnem prvý thajský hamburger (sponzor podujatia) a doplním tekutiny. Nohy natriem masážnou emulziou a klušem na hotelovú izbu. Sprcha, raňajky a už sadám do taxíka. O ôsmej ráno som už na letisku a ja rozmýšľam čo som už za tento deň stihol.

Autor článku:

Peter Zánický – amatérsky bežec. Od roku 1996 sprevádza v Juhovýchodnej Ázií. Aj pre rok 2014 pripravuje akciu na bežecký pol/maratón/ do Bangkoku spojený s prehliadkou mesta a relaxom pri mori. V prípade záujmu a otázok môžete kontaktovať na petozanicky@gmail.com