Pod strechou ŠH Elán skladali skúšky nie iba mladé talenty, ale aj ich tréneri

Skúsený tréner atletickej mládeže zo Skalice a „blízkeho i širokého“ Záhoria svojimi hlasivkami vlieval silu do nôh svojho malého čiernovlasého zverenca.  Svojimi rezkými a hlasnými pokynmi mu dával impulzy k tomu, aby predstihol o hlavu vyššieho súpera so štartovným číslom 62. Nakoniec sa to malému húževnatému Záhorákovi  po veľkom boji podarilo iba necelých 30 metrov pred cieľom, čo dlhoročný atletický odborník a erudovaný znalec bežeckého umenia ocenil uznanlivým potleskom

 

Kvalitní športovci rastú najmä 

pod rukami erudovaných trénerov

 

 „Ondra! Finiš! Ondra, počuješ ma? Finiš! Je to za minútu! Štvrtka bola dobrá. Finiš musí byť ešte lepší! Neotáľaj s tým! Teraz nastúp! Finiš!“ systematicky usmerňuje Rudolf Roučka ďalšieho svojho zverenca, ktorého v posledný marcový piatok priviedol do bratislavskej haly Elán na posledné podujatie 18. série tradičných pretekov pre žiakov základných škôl, stredných odborných škôl a gymnázií pod názvom „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán. 

Hoci dlhoročný tréner mládeže a spoluzakladateľ atletického oddielu v Skalici, ktorý v minulosti úspešne pomáhal rozhýbať atletické dianie aj v Holíči a Hodoníne, mal vo svojej skupine niekoľko talentovaných malých športovcov, počas pretekov svoju pozornosť venoval najmä bežcom a bežkyniam na 600 a 800 metrov. 

„Ideš Mirka, ideš! Poďme, kopni do vrtule! Chce to lepší čas. Mirka, stráž si čas. Mirka, čas!“ vehementne povzbudzoval vedúci školskej výpravy zo ZŠ Tbiliská 4 svoju šikovnú atlétku, ktorá ukrajovala posledné metre v behu na 600 metrov. O ňom pravidelní účastníci týchto populárnych školských pretekov už dávnejšie tvrdia, že on by za svojich atlétov aj dýchal, keby to išlo… Tak ich preteky v hľadisku športovej haly Elán dokáže prežívať.

 

Keď zapisovateľ z mladšej  Simonky urobí staršiu Luciu…

 

„Doma sme našu Lucku podpichovali, že v živote nikdy tak dobre neskákala do výšky ako na žiackych pretekoch v hale Elán. Už sa na to aj hnevala, ale nemohla si pomôcť… Na internete to bolo čierne na bielom. Skok do výšky výkonom 160 cm vyhrala Lucia Butkovská… Pri registrácii niekto urobil chybu a mladšiu Simonku zapísal ako Luciu. Dokonca aj s rokom jej narodenia,“ komentovala Anna Butkovská nedávnu zámenu krstných mien a športov jej dvoch dcér, z ktorej mali doma dobrú zábavu. Pravdaže na úkor tenistky Lucie. 

„Bolo to aj na internete, akurát v agentúre bolo správne aj meno, aj rok narodenia. Samozrejme, že do výšky skákala o päť rokov mladšia Simonka, nie Lucka. Staršia Lucka síce niekedy ako žiačka behala, ale teraz sa už dlhší čas venuje tenisu. Atletiku už nerobí,“ doložila Anna Butkovská, ktorá vysvetlila aj absenciu mladšej 13-ročnej dcéry vo výškarskom sektore počas marcového podujatia 18. série atletických pretekov „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán.“.   

  „Už sa chystá na hlavnú atletickú sezónu, preto sme sa s trénerom dohodli, že tentoraz výšku na pretekoch vynechá a bude skákať do diaľky. Nech si teraz, kým je malá, vyskúša všetko, čo môže. Ak sa bude neskôr venovať iba výške, nebude už mať čas na diaľku,“ dodala bývalá slovenská atlétka, ktorá v súčasnosti učí na Spojenej škole Tilgnerová 14 v bratislavskej Karlovej Vsi.

Keď spomínaná Simona Butkovská zo SŠ  Tilgnerová 14 v hale Elán prekonala taktu vo výške 160 cm, privolala fotografa z hľadiska a pyšne sa postavila vedľa ukazovateľa výkonov, na ktorom bolo práve spomínané trojčíslie 160. Štíhla dievčina, ktorá kráča v stopách oboch rodičov – bývalých atlétov, si teda svojich päť minút slávy užila ako sa patrí. 

 

Tréneri nádejí sa pri povzbudzovaní prekonávali

 

„Marcel, aké máš štartovné číslo?“ pýtal sa mladý štartér chlapca, ktorý dobehol do cieľa dvojstovky a v hlbokom predklone sa veľmi dlho usiloval skrotiť roztancované srdce i rozpínajúci sa hrudník. „Dvadsaťšesť,“ dostal zo seba malý šprintér, keď sa konečne vyrovnal.

„Ideš Kubo! Si naozaj dobrý! Tak to dokáž aj na pretekoch! Ukáž, čo vieš,“ poháňal mocným hlasom dopredu svojho žiaka na ježka ostrihaný tréner a učiteľ so striebornou náušnicou v ľavom uchu, ktorý súboje na dráhe sledoval spoza zábradlia neďaleko hodín.. 

„Veronika, ty bežíš v ktorom behu?“ pýtal sa vedúci školskej výpravy zo ZŠ Tbiliská 4 dievčiny v modrom tričku s emblémom Marathon Atletic Club Rača na chrbte.

„Neviem,“ odvetila úprimne žiačka. „Tak sa choď pozrieť na tabuľu… Alebo chceš, aby som to za teba láskavo urobil ja?,“ podpichuje svoju zverenku fúzatý učiteľ a tréner v jednej osobe. „Ale veď ešte sa bežia iba chlapčenské behy,“ oponuje malá atlétka z Rače. 

„A po nich budú dievčenské. Tak sa zdvihni a choď sa pozrieť, či náhodou nebudeš štartovať už v tom prvom – dievčenskom,“ nepopustil vedúci výpravy malých športovcov z Rače.

 „Ježiši Kriste, ten Vizváry je zasa posledný! To hádam nie je ani pravda… Kedy ten chlapec začne poctivo na sebe makať. Veď má na to, aby bol oveľa lepší, len musí chcieť,“ neveriaco krútil hlavou mladý učiteľ a očami tlačil do cieľa bežca so štartovným  číslom 60 na hrudi.

„Uhlík, ty si mal bežať vo svojej dráhe, nie sa tam pliesť súperovi v jeho. Ako som ťa to učil! Už si zabudol, že šesťdesiatku máš bežať iba vo svojej dráhe?! Sedel si si na ušiach, keď som ti to hovoril, však? Som zvedavý, čo na to teraz povedia rozhodcovia… No nebuď taký smutný, hlavná vec, že si dobehol. Celý a zdravý. Nabudúce to už bude lepšie. Dáš si na to pozor, však?“ napomínal – a zároveň aj utešoval smutného šprintéra jeho tréner a učiteľ.

„Poď Mišo! Ešte poď. Super Mišo! Ešte sa do toho viac vlož, nech to bude dobrý čas. Osemstovku beháme na čas, nie na okrasu… Ešte zrýchli. Určite to ešte dokážeš,“ vlieval sily do ukážkovo kmitajúcich nôh talentovaného vytrvalca ďalší z pedagógov, ktorí priviedli svojich malých zverencov na rokmi odskúšané preteky pre žiakov základných škôl, stredných odborných škôl a gymnázií pod názvom „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán.“ 

 

Osemnásta séria pretekov sa skončila, 

malí atléti sa už teraz tešia na devätnástu

 

V posledný marcový piatok sa úspešne uzavrela 18. séria tohto podujatia, ktoré štáb zanietených ľudí na čele s riaditeľom podujatia Imrichom Ozorákom organizuje každý školský polrok štyrikrát. Tento pravidelný a užitočný kolobeh atletických podujatí beží v bratislavskej hale Elán bez prestávky už takmer desať rokov – od roku 2003. 

Veľkú zásluhu na tom majú okrem zanietených organizátorov, atletických rozhodcov, študentov Katedry atletiky FTVŠ Bratislava a členov AO Slávia UK Bratislava aj ďalšie – a veľmi významné inštitúcie. V prvom rade Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), ktoré je garantom tohto osvedčeného projektu rozvoja školskej telovýchovy a športu. Tak isto aj Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, Slovenský olympijský výbor (SOV) a Slovenský atletický zväz (SAZ). A samozrejme v tejto súvislosti nemôžeme nespomenúť ochotných a ústretových sponzorov a reklamných partnerov, ktorí žiacke preteky v hale Elán už takmer desaťročie podporujú finančnými dotáciami. Tento kalendárny rok je hlavným sponzorom tejto dlhodobej a pravidelnej žiackej súťaže Západoslovenská energetika (ZSE), ktorá si aj formou sponzoringu atletických pretekov pripomína 90. výročie svojho vzniku.

 Jarná XVIII. séria spomínaných pretekov úspešne prebehla od polovice februára do konca marca, kontrétne 17. februára, 2., 16. a 30. marca , jesenná – už XIX. séria – by mala byť  v termínoch 26. októbra, 9. a  23. novembra a 14. decembra 2012. 

Patronát nad akciou „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán“ prevzala manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová.