Po seniorské vrchárske tituly si dobehli Magyar a Maníková

Na náročnej, 8700 metrov dlhej trati s prevýšením 494 metrov sa bojovalo nielen o dvojnásobnú porciu bodov do Slovenského pohára behov do vrchu, ale aj o majstrovské tituly v štyroch hlavných vekových kategóriách – mužskej, ženskej a dvoch juniorských.

V najpočetnejšom štartovnom poli histórie (s výnimkou 17. ročníka, ktorý bol so svojimi piatimi stovkami prevažne zahraničných pretekárov predsa len trochu osobitým a výnimočným podujatím) vzbudzovali v priestoroch prezentácie pozornosť najmä dve osobnosti súčasnej slovenskej vytrvaleckej scény. Tohtoročná majsterka SR na 10 km, dvojnásobná strieborná medailistka z národného šampionátu v Trnave (1500 a 5000 m) a dvojnásobná bronzová medailistka z haly (1500 a 3000 m), Ľubomíra Maníková a bežecký fenomén, držiteľ vari najpočetnejšej zbierky majstrovských titulov z národných šampionátov SR, Imrich Magyar. Popri nich z klasických vrchárskych špecialistov nechýbal v Pruskom mladý ambiciózny študent žurnalistiky z Katolíckej univerzity v Ružomberku, Tomáš Kubej, či siedmy muž bežeckej časti tohtoročných majstrovstiev Českej republiky v extrémnych pretekoch štafiet ADRENALINCUP 2013 a úspešný účastník RED BULL DOLOMITENMANN 2012 z rakúskeho Linca, český reprezentant Milan Wurst. Medzi ženami sa popri skúsenej Kataríne Paulínyovej po prvý raz predstavila v Pruskom mladučká Silvia Valová, športový multitalent z Pravenca, hrdiaca sa okrem iných úspechov titulom vicemajsterky SR v karate. Popri spomenutých favoritoch priam zarážajúco pôsobila skutočnosť, že okrem Eriky Belianskej sa v štartovných listinách podujatia majúceho punc národného domáceho šampionátu neobjavil už nikto ďalší z obhajcov vlaňajších titulov – Martin Bajčičák, Katarína Drahovská, či Rafael Lonský …

Ihneď po tom, ako Janko Zachara, olympijský víťaz z Helsínk 1952 a čestný štartér podujatia poslal štartovným výstrelom na trať hlavné bežecké pole pretekárov, začali v jednotlivých kategóriách neúprosné súboje o zisk prestížnych vršatských vavrínov. Víťazne z nich podľa očakávania vyšli obaja hlavní favoriti, napriek tomu, že víťazný Magyar musel svojho najväčšieho konkurenta, Čecha Wursta – mediálne známeho aj z jeho úspešných vystúpení na behu do schodov vo Frankfurte, behu na mamutí mostík v Planici, či armádnych Majstrovstvách sveta v päťboji – strážiť a kontrolovať až na samotnú cieľovú čiaru. Jeho konečný náskok predstavoval dvadsaťosem sekúnd, zatiaľ čo talentovaný revúcky rodák Tomáš Kubej, ako tretí v poradí na neho strácal v cieli ďalších tridsať sekúnd. Kubej sa ako posledný zo 145-členného štartovného poľa dokázal zaradiť aj k trojici pretekárov, ktorí sobotňajšiu trať pod Vršatcom dokázali absolvovať v čase kratšom ako 40 minút.

Za presvedčivé možno označiť víťazstvo Ľubomíry Maníkovej. Nielen vo vzťahu k súperkám, ale predovšetkým k sebe samotnej. Napriek tomu, že na rekordný čas českej olympioničky Anny Pichrtovej-Baloghovej (39:07) z roku 1994 strácala v sobotu 8:04 min. (Imro Magyar na Róberta Petra z roku 1995 iba 4:27 min.), svoje osobné maximum spred dvoch rokov dokázala v spaľujúcej horúčave poopraviť o neuveriteľných 5 minút a 15 sekúnd! Na druhom mieste absolútneho ženského poradia s viac ako štvorminútovou stratou na víťazku dobehla ďalšia z favoritiek, Katarína Paulínyová z Martina reprezentujúca pod Vršatcom druhú, vekovo staršiu kategóriu žien, tretia v poradí, so stratou ďalších 52 sekúnd na víťazku sa umiestnila Silvia Valová.

V porovnaní so seniorskými kategóriami o poznanie slabšiu, ak nie doslova slabú úroveň mala majstrovská súťaž juniorov a junioriek, a to aj napriek tomu, že obe kategórie dokázali počtom účastníkov bezproblémovo vykryť celú rozsahovú škálu možností stupňa víťazov. Medzi chlapcami zvíťazil najslabším časom tridsaťročnej histórie podujatia Dušan Kopták z AK Bacúch (51:38), medzi dievčatami o dva stupienky lepším časom Lucia Bacová z Trenčína (1:00:06) …

            Úvodný prológ hlavného programu podujatia po dlhých rokoch zabezpečovali opäť deti, ktorých sa v horúcom počasí do príjemného prostredia lesoparku Strednej odbornej školy v Pruskom, sídliacej v renesančnom kaštieli rodiny Jakušičovcov zo sedemnásteho storočia zišlo iba poskromne. V kategórii mladších žiakov zvíťazil Michal Staník, pred Tomášom Janíčkom (obaja Lysá p/M), Michalom Križákom (Púchov), Jakubom Sabom a Martinom Sabom (obaja Trenčianska Teplá), v rovnako starej kategórii dievčat Ivana Pavlisová pred Katkou Janíčkovou a Barborkou Pavlisovou (všetky Lysá p/M). V kategórií žiakov starších, teda piatych až deviatych ročníkov ZŠ zvíťazil Nikolas Hibský z Iže, medzi rovnako starými dievčatami Lenka Bachoríková pred Erikou Belianskou (obe Štiavnik). S hodinovým predstihom pred štartom hlavných bežeckých kategórií vydala sa na trať pod Vršatcom premiérovo aj nie príliš početná skupinka vyznávačov severskej chôdze. Jej ženská časť stihla s paličkami v rukách do cieľa pod Chmeľovú doraziť za 1:42:18 h, muži boli rádovo o dvadsať minút rýchlejší …

            Je za nami teda podujatie, ktoré už dávno pred svojim jubilejným štartovným výstrelom dokázalo na seba pútať pozornosť nielen širokej a početnej atletickej verejnosti, ale i viacerých televíznych spravodajských štábov, Slovenskú televíziu nevynímajúc. Skúsení domáci organizátori – Únia behov do vrchu, Jogging klub Dubnica nad Váhom, Športový klub lyžovania Dubnica nad Váhom a Obec Pruské s tým predbežne počítali a rozhodli sa záverečné vyhodnotenie podujatia uskutočniť v novovybudovanej centrálnej zóne Obce Pruské, pripomínajúcej svojou príjemnou dovolenkovou atmosférou viaceré z vychytených prímorských letovísk. Treba však objektívne priznať, že sa v nej v sobotu tak trochu strácali. Rovnako, ako sa v nej strácala talentovaná keramička Soňa ZELISKOVÁ z Dubnického KERAMIK KLUBU, či skvelý folklórny súbor STRÁŽOV, dlho a statočne bojujúci o priazeň domáceho diváka, neodmysliteľne patriaceho k záverečnému ceremoniálu slávnostného vyhlásenia výsledkov. Prvé pre a proti súvisiace s prípravou a realizáciou tohtoročného piliera Slovenského pohára behov do vrchu si mohli všetci tí, ktorí s jeho organizáciou počas dlhých tridsiatich rokov akýmkoľvek spôsobom prišli do styku vydiskutovať už na slávnostnej večeri konanej pri príležitosti jeho tridsaťročného jubilea. Na zodpovedanie ostatných otázok zostáva organizátorom celý jeden ďalší rok. Pridajme sa ku gratulantom a poprajme im všetko dobré, aby sme sa v malebných zákutiach ich náročnej, ale prekrásnej krosovej trate stretávali ešte minimálne ďalších tridsať rokov. Ku ich, ale predovšetkým našej úplnej spokojnosti.

Veľa zdaru, živio! 

Text: Jozef Tichý
Foto: Ľubomír ŠIMÁK