Odvážne sólo mladého Fína Jouniho Kortelainena

Svetový rebríček ovládol pred 40 rokmi Američan Rodgers a kvalita najlepších výkonov sa už posúvala k hranici 2:10. Košičania mohli byť v roku 1979 hrdí aj na svojho víťaza z roku 1976. Takeshi So si vylepšil vo Fukuoke svoje maximum na 2:10:40 a premiérovo sa taktiež usadil v najlepšej svetovej desiatke.

Rastúca svetová konkurencia

Maratón v Košiciach sa už reálne musel vysporiadavať s rastúcou svetovou konkurenciou a po mimoriadne úspešnom minulom období skvelých výkonov v podaní Popova, Bikilu, Edelena, Woldeho či Faringtona sa v novej situácii na štart snažil prilákať aj mladých talentovaných bežcov, ktorí stáli na prahu svojej kariéry.

Jouni Kortelainen

Takým bol vtedy aj iba 22 ročný Fín Jouni Kortelainen. Nebol to však jeho košický debut. Už o rok skôr tu bral bronz, a tak akoby znalosť trate mu dopriala potrebnú odvahu. Od čias Bikilu bol prvým bežcom, ktorý viedol užna obrátke v Seni a všetci súperi sa mu dívali na chrbát až po cieľovú šachovnicu. Dozaista vtedy netušil, že toto odvážne sólo mu napokon prinesie najväčší triumf jeho bežeckej kariéry.

Na pylóne pod sochou maratónca tak rozšíril menoslov bežov z krajiny tisícich jazier, ktorým patrili dovtedy štyri víťazstvá zaknihované počas prvých desiatich povojnových ročníkov maratónu v Košiciach. Kortelainen sa už o rok zlepšil na 2:12:09, štartoval hoc neúspešne i na olympiáde v Moskve a v roku 1981 dobehol za morom v Bostone na 12. priečke.

V prvej desiatke aj traja domáci pretekári

Keďže v roku 1979 stále platil prísny kvalifikačný limit, štartové pole nebolo anipred štyrmi dekádami príliš široké. Čas posledného pretekára v cieli, Václava Kameníka, reprezentujúceho podľa záznamov Sokol Dolní Zálezly, bol 2:44:02 a znamenal celkovú 65. pozíciu. V prvej desiatke sa ušlo miesto i trom domácim pretekárom. Okrem strieborného Tománeka to bol i Josef Jánsky (6) a Košičan Pavol Madár (8), ktorý ako tréner a fyzioterapeut zostal bežeckému dianiu verný vlastne až dodnes.

Jouni Kortelainen sa na miesto činu opäť vrátil až v roku 2018, keď do Košíc zavítal s celou rodinou, aby sa potešil zo známych miest i spomienok maratónskych kronikárov.