Odišiel bežecký bard, zomrel Milan Fujerík …
V sviatočnom očakávaní najkrajších sviatkov roka obletela včera, 21. decembra široko rozvetvenú rodinu športovcov zdrvujúca správa, že po relatívne krátkej a ťažkej chorobe vo veku 50 rokov prehrala svoj boj so zákernou chorobou jedna z najcharizmatickejších osobností súčasného mnohopočetného štartovného poľa československých rekreačných a kondičných bežcov, Milan Fujerík. Zdanlivo nečakane, v tichosti a skromnosti iba jemu vlastnej …
Nikdy neobnažoval svoje city a nevystavoval ich na obdiv verejnosti, nesťažoval sa a nežobronil o priazeň priateľov. Tá prichádzala akosi prirodzene, sama od seba. A že sa v živote Milana Fujeríka schyľovalo k dramatickým životným udalostiam nenasvedčovala dokonca ani stručná, zato však šťastím a životným optimizmom sršiaca esemeska z koncom júna tohto roka, oznamujúca, že už v najbližšiu sobotu, 2. júla 2016 o 11.00 h v Dome kultúry v Ilave uzavrie stav manželský s jeho dlhoročnou životnou múzou a partnerkou, slečnou Judit Csomosovou …
„Tešíme sa z toho a s radosťou Vám to dávame na vedomie – Judka a Milan Fujerikovci“, napísal vtedy na jej záver.
To, že spoločná novomanželská idylka nebola až taká dokonalá, ako by sa mohlo zdať, potvrdil na svojom osobnom statuse, keď na starostlivú otázku jedného zo svojich blízkych a dôverných priateľov – či už na vyšetreniach bol a ako vlastne dopadli – v odpovedi zo stredy, 8. júna napísal:
„Z medicínskeho hľadiska je to absolútne na h…o, ale ja verím a som skalopevne presvedčený o tom, že sa vyliečim. Stane sa zázrak, lebo ja sa namojdušu umierať nechystám. Mám pred sebou ešte veľa vecí, ktoré chcem urobiť, zažiť a mám okolo seba ľudí, ktorý ma milujú a kvôli nim sa oplatí bojovať a urobiť zázrak. Verte so mnou a nič viac nemôžete pre mňa urobiť. Mám síl veľa a možno bude treba bojovať viac na poli aj mysle a viery v boha, ale som na to pripravený a nesklamať tých, čo pre mňa niečo obetovali, urobili a ja im to ešte musím predsa aspoň z časti vrátiť. Myslím na Vás a modlím sa s vami o pokoj a silu pre všetkých, nielen seba. Ďakujem za starosť a cítim aj vašu lásku a podporu. Ľúbim vás a modlite sa aj za mňa …“
Bohužiaľ, osud to zariadil inak a nedoprial mu viac času na začatie mieneného a dokončenie začatého …
S osobou Milana Fujerika však neodchádza iba nenahraditeľný priateľ, kamarát, oduševnený športovec a organizátor, ale i úžasný, neuveriteľne skvelý človek, mimoriadne talentovaný umelec a najmä hrdý a milujúci otec. Nechcem a nebudem jeho výnimočné charakterové vlastnosti glosovať ďalej sám, nechám priestor iným. Tým, ktorí si ho bezhranične vážili, obdivovali ho a milovali, tým, ktorých miloval aj on sám …
Miroslav Telepovský:
„Odišiel skvelý človek. Človek, ktorý vedel rozdávať svojou úprimnosťou pozitívnu energiu priateľom. Odišiel človek, ktorý objavil v sebe neskutočný talent. Milan, svojimi krásnymi maľbami si rozjasnil srdcia mnohých obdivovateľov. Pre mňa si bol a vždy budeš veľkým maliarom. Milan, budeš nám chýbať. Ja a moja manželka na Teba nikdy nezabudneme. Úprimnú sústrasť celej Tvojej rodine … Čiga-biga vždy pobeží …“
Antonín Sněžný:
„Osobně jsem jej neznal, jen z obrázků, přesto je mi stejně, jakoby odešel někdo velmi, velmi blízký. Snad je to tím, že zde tvoříme jakousi rodinu, propojenou obrovskými emocemi tvorby a lidství. Osobně jsem je neznal a přesto mi tečou slzy nad životem mladým a zmařeným perutí smrti!“
Zuzana Záferová:
„Nikto nevie kedy … raz to príde … máš môj obdiv, v dnešnom svete je málo takých rovných a spravodlivých ako si bol Ty. Budeš nám chýbať, Tvojej rodine … mne a mojej rodine, chlapom s ktorými si pracoval … ostatným, s ktorými si žil a športoval … farbám, štetcom, palete, ceruzkám, prírode … naozaj si mal talent, aj keď si bol skromný. Nech si Tvoja dušička nájde hrejivé farbičky, večný pokoj a lásku. Zároveň želám úprimnú sústrasť celej rodine.“
Alexandr Pavlov:
„Život je zvláštní … sebere nám člověka, který je úžasný, který nikdy nikomu neublížil (alespoň ne vědomě), kterého lidé mají rádi a nosí jej ve svém srdci, myslí na něj, fandí mu v jeho tvorbě. Je to nespravedlivé, protože ti co si zde nezaslouží být, chovají se jako parchanti tak ty si tady život nechá. Dnes jsem se dozvěděl, že odešel pro mne úžasný člověk, umělec, kterého jsem měl moc rád. Zapojoval se s úsměvem do našich soutěží, nebál se mi kdykoli napsat o radu či názor na jeho dílko. Strašně jsem mu držel pěsti, protože si procházel to samé jako já a já po letech vím, že je to boj mnohdy tvrdý a bohužel i nelítostný. Milan Fujerík byl prostě pro mne opravdu srdečný člověk a úžasný umělec.“
Fujo, bol si tým najúžasnejším chlapom akého som kedy poznal, ďakujem za všetky tie krásne a neopakovateľné chvíle, ktoré som mal možnosť po Tvojom boku prežiť. Budeš nám chýbať, ďakujeme!
Jozef Tichý
Poznámka: Posledná rozlúčka s Milanom Fujeríkom bude v piatok, 23.12.2016 o 12.30 h na cintoríne a v Dome smútku v Dubnici nad Váhom.
Titulná fotografia: Milan Fujerík (vľavo) so svojim ilavským vytrvaleckým kolegom Petrom Habánkom v máji 2013, po 17. ročníku Ilavského behu – Veľkej ceny Agromixu (Foto: Daniela Gašparová)
Na tvoje srdečné a kamarátske privítania Milan aj s tvojou priateľkou -manželkou Judit na viacerích štartoch „čiga -biga maratónov“ v Ilavskej doline /za uplynulé roky, čo som mal aj s ostatnými účastníkmi tú česť u Vás byť/ veru nezabudneme nikdy..Aj keď sme sa poznali možno len tak letmo, sporadicky, videli sa pár krát do roka na pretekoch, či aj bežali popri sebe , bol si nám za ten čas ako vlastný brat ! Tých rokov čo sme sa stretávali či už na Ilavskom behu alebo rôznych maratónoch na Slovensku bolo hádam „iba“ 5.. Ale ďakujeme životu aj za tie radostné a pekné chvíle keď si nás vždy s optimizmom očakával na štarte hamburgu pri pohostinstve „Skala“, a s veľkým odhodlaním ale aj pokorou vybiehal aj s Judit na „tvoju“ šesťnásobnú tradičnú asfaltovú trať Ilava- Iliavka , hore a dolu =42,2 km dlhú. Ďakujeme aj za tvoju veľkú a milú pohostinnosť /keď si nám všetkým ponúkal chlieb s masťou a cibuľou, kofolu a pivo vždy v cieli preteku.. Naposledy sme sa videli v horúcom lete na oslave tvojej 50-tky, na ďaľšom dejstve behu-hamburgu, na chate ,chvíľku pri guláši, v malebnej prírode Strážovských vrchov, ktorú si mal vždy rád a si si ju vážil a mal v úcte..Budeš nám v ďaľších rokoch chýbať Milan.., tvoju usmievavú aj rozvážnu tvár a čistú dušu budeme ale stále vidieť pred sebou a zachováme si ju vo svojich srdciach. Nezabudnem ani na jarné tohtoročné preteky u vás , keď si namiesto behu prechádzal po trati s igelit.vrecom a čistil si krajnicu 7 km cesty od odpadu. Bol som prekvapený ale aj nadšený nad tvojou usilovnosťou a úctou k prírode, dal si všetkým okoloidúcim pekný príklad aby ťa nasledovali v budúcnosti.. Česť tvojej svetlej pamiatke Milan, budeš vybiehať aj na štarte vždy s nami v našich mysliach, ahoj náš dobrý kamarát !
Smutné, že v TV nebolo o tomto človeku ani slova.
úprimnú sústrasť s pozostalími