Píše sa sobota, 8. júna roku pána 2013. Dedinka zvaná Mariatál (Marianka), ktorá je zahalená do hmly sa pomaly prebúdza a miestni slobodní občania sa nestačia čudovať , čo sa to vonku za oknami deje. Prečo do ich dedinky na konci asfaltovej cesty s Prešporku cvála toľko oceľových tátošov? Ich tápanie však netrvá dlho, lebo si spomenú, že pán farár v kostole hovorili, že u nich bude nejaký bežecký pretek.

Babka kukne na hodiny zebere do ruky praker a hybáááj vyhnat vnúčatá z postele. „Vstávať lenivci a okamžite utekajte na hrište! A porádne utekajte, nech celá dedina ví, že naša rodina je najlepšá!!!“

Ale dosť bolo historického okienka a poďme sa pozrieť na to čo sa dialo v sobotu v Marianke dnešnými očami.

Aj napriek tomu, že už máme letný mesiac, tak počasie posledných týždňov tomu vôbec nenasvedčovalo a skôr pripomínalo obdobie dažďov. Lesy a lesné chodníčky v okolí Marianky rozbahnené po niekoľkodňových dažďoch a dokonca neďaleká Bratislava a jej okolie zaliate vodou z Dunaja a Moravy. Sobotné ráno však bolo iné. Teda aspoň u nás. Akonáhle som sa však prešiel v Bratislave cez most na mlynskodolinskú stranu, tak sa všetko zmenilo a zo slnkom zaliatej krajiny som sa dostal do krajiny zaliatej hmlou. Utešoval som sa tým, že keď je hmla, tak aspoň nebudem vidieť pred sebou tie kopčiská čo ma čakajú.

Keď som sa „posťažoval“ organizátorom čo to majú za počasie, tak nemenovaná členka org. štábu Alenka mi povedala: „To je normál. V Lamači sa to vždy láme“ Ale vraj do štartu sa vyjasní.

Keďže som bol prvý príchodzí pretekár, tak som nemal žiadny problém s registráciou. Ale ako to býva zvykom, mnoho bežcov prišlo na poslednú chvíľu a tak sa trošku registrácia natiahla, čo dalo šancu slniečku predrať sa cez hmlu a odštartovalo sa už za pekného slnečného počasia. Zaujímavosťou štartovných čísiel bola ich rubová strana, kde sa nachádzala mapka trate. To asi pre tých čo majú v obľube zablúdiť.

Ale to sa v podstate nedalo, keďže značenie trate bolo vynikajúce.

Hoci sa jednalo už o tretí ročník behu, tak nikto (okrem domácich) netušil čo nás čaká a kade sa pobeží, keďže aj tento rok bola pripravená nová trať. Resp. dve trate, keďže dlhá a aj hobby trať sa bežali len jednookruhovo. Mám za sebou všetky tri ročníky a podľa mňa a nielen podľa mňa bola táto trasa zo všetkých najbehateľnejšia a aj podľa slov hlavného organizátora Ľubomíra Hrčku, už asi taká aj ostane a nebude na budúci rok vymýšľať nič nové.

Jedinú vec, ktorú by som mohol organizátorom vytknúť bolo to, že chceli urobiť vyhlasovanie výsledkov súbežne s prebiehajúcimi detskými behmi. Ale všetko sa vyriešilo, vyhlasovanie sa o pár minút posunulo a tak boli všetci spokojní.

Príjemným prekvapením, teda aspoň pre mňa bol obrovský počet bežkýň. Ak dobre rátam, tak na štart sa ich postavilo až 104. Čo bolo tesne nad 1/3-nou štartového poľa, keďže sa v dospeláckych kategóriách predstavilo 309 bežkýň a bežcov. Spolu s deťmi ich bolo až 407. Ak to takto pôjde ďalej, tak Marianka sa čoskoro stane pútnickým miestom nie len pre veriacich, ale aj pre bežcov.

Pred záverom pridám ešte jednu hlášku, ktorá sa mi dostala do uší a bola zahlásená ešte v piatok keď organizátori vyznačovali trasu a pri pohľade na terén a poriadnu blatovú čvachtanicu hovorí jeden druhému: „Zajtra to odštartuj a zdrhaj, za toto ťa poženú…“ Vidieť, že chalanisko nepozná až tak dobre bežcov, pretože inak by vedel, že bežci sú schopní sa postaviť na štart za každého počasia a keď už vyrazia na trať, tak môžu padať aj tanky oni budú bežať ďalej. No nakoniec nebolo to až také zlé a ten terén sa dal zvládnuť.

No a celkom na záver tu mám pre vás ešte odkaz od hlavného organizátora Ľ. Hrčku:

„Všetkým zúčastneným pretekárom a divákom srdečne ďakujeme za priazeň a tešíme sa na vás o rok.“

Pozrite si fotogalériu a výsledky na www.runforfun.sk/stvanec/2013

Autor: Ľuboš Ferenc ( aj s využitím (ne)legálneho odpočúvania org. štábu )