O podujatí po podujatí …

Dubnické atletické megapodujatie očami jeho generálneho manažéra, ale i nezainteresovaného radového diváka.

            Za ohlušujúceho rachotu rozpadajúcich sa svetlíc záverečného slávnostného ohňostroja a neutíchajúceho potlesku divákov, skončilo sa v nedeľu podvečer jedinečné a grandiózne atletické divadlo – ATLETICKÝ MOST 2012. Zaplnený Mestský štadión v Dubnici nad Váhom a ďalšie desaťtisíce atletických priaznivcov pri televíznych obrazovkách mali možnosť sledovať svetovú atletiku takpovediac z prvej ruky, čo priznajme si, nie je v našich zemepisných šírkach až takou dennodennou samozrejmosťou.

            „Myslím, že napriek daždivému počasiu sme preteky zvládli a opäť sme ich posunuli o úroveň vyššie. Čo sa týka výkonov a bodovania mítingov, dosiahli sme najviac bodov v celej desaťročnej histórii podujatia a momentálne, v prebiehajúcej sezóne sa nachádzame na 21. mieste na svete. Samozrejme, ešte nás nejaké mítingy IAAF a Diamantovej ligy určite predstihnú, ale s našim rozpočtom a veľkosťou mesta sa zrejme udržíme v prvej tridsiatke. Vyzerá to tak, že za nami zostanú mítingy aj v takých veľkých mestách, akými sú Praha, Varšava, Lille, Moskva, Budapešť, ši Bydgoszcz. A to by bol pre nás ako organizátorov veľkým úspechom. Vzhľadom na možnosti štadióna a jeho infraštruktúru – techniku, káble, ozvučenie, priestorové možnosti a podobne – dostali sme sa na maximum z čoho možno ešte ťažiť a čo možno za daných podmienok ešte urobiť …“ vyjadril sa v osobnom záverečnom poďakovaní organizátorom podujatia, iba niekoľko desiatok hodín po jeho slávnostnom ukončení, generálny manažér podujatia a prezident AK Spartak Dubnica nad Váhom, Alfonz Juck.
 
            Odhliadnuc od skutočnosti, že výška najdrahšej vstupenky sa tohto roku po prvý raz vyšplhala na cenu ôsmych eur, treba s odstupom času konštatovať, že vzhľadom k okolitému atletickému svetu a kvalite, ktorá bola prezentovaná na ploche štadióna, bola opäť iba symbolická. Napriek tomu, že rozpočet podujatia bol oproti vlaňajšku v podstate o viac ako jednu tretinu nižší (200 000 oproti 350 000 eur), kvalita súťaží neutrpela.
 
            „Potešili nás diváci, ktorí prišli v hojnom počte a to aj napriek daždivému počasiu. Mnohí sa pýtali, či by si štadión nezaslúžil ďalšiu tribúnu, napríklad na ovále pri výške. To však už nie je otázka pre nás organizátorov …“, tlmočil generálny manažér podujatia svoj úprimný kompliment širokej základni atletických priaznivcov, ktorí neváhali na štadión doraziť aj napriek nie práve ideálnemu atletickému počasiu. Ak by sa v súvislosti s jeho slovami žiadalo ešte niečo dodať, tak celkom určite zdôrazniť malý, či lepšie povedané mizivý záujem a pochopenie zo strany Mesta Dubnica nad Váhom. Ak by tomu tak nebolo, nemohlo by sa potom stať, okrem iného, aby nezmyselné sváry, boje a zbytočné prieťahy o možnosť plného využitia novšej z dvoch tribún dubnického Mestského štadióna začali iba niekoľko dní pred Európskym pohárom klubových majstrov v atletike, teda v máji tohto roku a neskončili ani do slávnostného otvorenia historicky najväčšieho atletického mítingu na území Slovenska v jeho novodobých dejinách …
 
            Naopak, príjemne prekvapil mimoriadny záujem médií. Priamy prenos na Dvojke, tucet fotoreportérov na ploche, dve desiatky píšucich novinárov a takmer rovná desiatka rozhlasových a televíznych štábov, to dubnický Mestský štadión – snáď iba s výnimkou dojazdov etáp niekdajších slávnych Pretekov mieru – celkom určite nepamätá. Do povedomia regiónu sa tohto roku dostali aj viaceré sprievodné akcie podujatia, zdalo sa, že celý región nimi doslova žije.
 
            „Napriek ubytovaniu vo viacerých hoteloch a zložitej doprave aj táto stránka zaznamenala štandardne veľmi dobrú úroveň. Vyšli nám verejne deklarované ciele – počet medailistov, divákov, rekordov – mali sme aj slovenský rekord a slovenské prvenstvo. Myslím si, že aj tréning s mládežou a oba večery atletických hviezd – v Dubnici nad Váhom i v Ilave – naplnili naše očakávania a zaznamenali nárast ich popularity s relatívne vysokým kultúrno-spoločenským rámcom. No a že chýbalo sedem tisícin sekundy k prvej stovke pod desať sekúnd? To je už výnimka potvrdzujúca pravidlo, že 10. ročník Atletického mosta bol dôstojným podujatím venovaným svetlej pamiatke nedávno zosnulého zakladateľa dubnickej atletiky, Zdeňka Hrbáčka“, dodal záverom Alfonz Juck.  
 
            Napriek optimistickému hodnoteniu podujatia samotným šéfom organizačného výboru, všimli sme si však v Dubnici nad Váhom ešte jednu zaujímavú skutočnosť. Po prvý raz v desaťročnej histórii podujatia sa vo VIP – lóži neobjavil nikto z politických špičiek. Či už z radu poslancov NR SR, alebo samotných členov vlády. Iba niekoľko dní po skončení Hier XXX. olympiády v Londýne, kedy sme si vzhľadom na chabú medailovú bilanciu všetci doma sypali popol na hlavu a zdôrazňovali, čo všetkom musíme pre pozitívne napredovanie športu na Slovensku urobiť. A to je už čo povedať! Nerobme však predčasné uzávery, možno to bola naozaj iba slepá náhoda. Verme, že 11. ročník najväčšieho atletického mítingu na území Slovenska bude takto rok, pri hodnotení spomínaného neštandardného, vonkoncom však nie zanedbateľného ukazovateľa už oveľa, oveľa úspešnejší …  
 
Zdroj: Jozef Tichý