Nový svetový rekord | Michal Šuľa | 912km za 7 dní! | Rozhovor

Slovenský ultravytrvalec Michal Šuľa, člen tímu Pexton Unicorns, dosiahol jedinečný úspech a zapísal sa do Guinnessovej knihy rekordov v 7-dňovom behu na bežeckom páse.
Počas svojej týždňovej misie, ktorá prebiehala od 2. do 9. januára na klinike Movement Institute v Devínskej Novej Vsi, prekonal hranicu 912,22 km, čím výrazne vylepšil doterajšie rekordy.
Šuľa tak prekonal nielen mužské maximum Brita Jamieho McDonalda z roku 2019 (843,94 km), ale aj absolútne Guinnessovo maximum Novozélanďanky Emmy Timmisovej z roku 2024 (846,16 km). Tento fenomenálny výkon prichádza len niekoľko mesiacov po jeho úspechu na Majstrovstvách Slovenska v behoch na 100 km a 24 hodín, kde potvrdil svoju dominantnú pozíciu v ultra behu. Michalov rekordný pokus bol výnimočný nielen prekonanými číslami, ale aj odhodlaním, ktoré prejavil napriek výzvam a zraneniam.
V rozhovore vám prinášame pohľad na tento obdivuhodný výkon, Michalove pocity, prípravu, ako aj nečakané momenty, ktoré tento rekordný týždeň priniesol.
∗ Čo bolo pre Teba počas tohto 7-dňového výkonu najväčšou výzvou – fyzickou alebo mentálnou?
Tento výkon bol jednou z najťažších skúšok, aké som kedy zažil. Po fyzickej stránke som bol pripravený, ale mentálne to bola obrovská výzva. Únava z monotónneho tempa sa postupne stala súčasťou môjho režimu, ale najťažšie bolo neustále sledovať každú sekundu a každý meter na displeji bežeckého pásu. Predstavte si, že celé dni pozeráte na čísla, ktoré sa hýbu pomaly, a pritom musíte byť neustále v pohybe.
Po pár hodinách som si však uvedomil, že ak chcem uspieť, musím si nastaviť pevné pravidlá. Rozhodol som sa bežať vždy na celú hodinu, čo mi pomohlo udržať si sústredenie a vytvoriť si akýsi rytmus. Tento systém mi umožnil nemyslieť stále na čas, ale zamerať sa na malé, dosiahnuteľné ciele. Aj keď únava rástla, tento mentálny trik mi výrazne uľahčil preteky.
∗ Ako by si opísal moment, keď si vedel, že rekord je Tvoj? Aké emócie Ťa zaplavili?
Pred pretekmi som si veril, že mám na rekord natrénované, ale realita ma hneď prvý deň preverila. Už po niekoľkých hodinách som pocítil mierne bolesti, ktoré mi prinášali nepohodlie. Mal som obavy, že by sa mohli zhoršiť a že by ma mohli prinútiť skončiť. Bolo to veľmi frustrujúce, pretože som vedel, že výkon mám v nohách, ale všetko mohlo padnúť kvôli zraneniu.
Keď som však dosiahol 750 kilometrov a vedel, že rekord je na dosah, cítil som obrovské dojatie. Bol to moment, keď som pochopil, že všetka námaha, tréning a odriekanie stáli za to. Keď som prekonal hranicu 850 kilometrov, nechcel som sa uspokojiť. Snažil som sa zo seba vydať maximum až do poslednej minúty. Aj keď môj pôvodný cieľ bol 1000 kilometrov, okolnosti ma prinútili zmeniť stratégiu. Napriek tomu som nesmierne šťastný, že som dokázal prekonať rekord a ešte si pritom zachovať úsmev.
∗ Ako vyzeral Tvoj typický tréningový týždeň počas prípravy na tento rekord? Zmenil si niečo oproti príprave na predošlé ultra výkony?
Príprava na tento výkon bola špecifická, pretože som väčšinu času trénoval na bežeckom páse. Mojím cieľom bolo prispôsobiť sa podmienkam, ktoré ma čakali, takže som si na pás postupne zvykal. Približne mesiac a pol som sa venoval dlhým behom v strednom tempe, pričom som občas zaradil aj rýchlostné tréningy.
Napríklad jeden deň som odbehol klasických 50 kilometrov tempom 4:40–5:00 min/km, a na druhý deň som si dal rýchlejších 16 kilometrov v tempe 3:50 min/km. Pred samotným výkonom som mal blok štyroch dní, počas ktorých som denne absolvoval 50 kilometrov, a piaty deň som pridal ešte 43 kilometrov pred nočnou zmenou, po ktorej som odbehol ďalších 50 kilometrov.
Ako súčasť prípravy som si dva týždne pred pretekom naplánoval pokus o svetový rekord na bežeckom páse v 6-hodinovom behu. Bol to test mojej fyzickej a mentálnej pripravenosti, a keď som odbehol 85,89 kilometra bez jedinej prestávky, vedel som, že som pripravený.
∗ Máš nejaký rituál alebo zvyklosť, ktorú vždy dodržiavaš pred veľkým behom?
Nemám žiadne špeciálne rituály, ale pred každým veľkým výkonom sa snažím mentálne sústrediť na cieľ. Možno to znie ako klišé, ale pre mňa je dôležitejšia cesta k cieľu než samotný cieľ. Každý krok, každá hodina tréningu má svoju hodnotu, a práve tieto momenty ma posilňujú. Rituálom je vlastne moja disciplína a schopnosť udržať si pozitívne nastavenie aj v tých najťažších chvíľach.
∗ Behať 168 hodín na páse znie extrémne monotónne. Čo Ťa mentálne udržiavalo v pohybe?
Najväčším motorom bola pevná vôľa a podpora ľudí, ktorí ma prišli povzbudiť. Bol som nesmierne rád, keď som videl známe tváre, ktoré mi priniesli energiu a pomohli mi na chvíľu odpútať sa od myšlienok na čas a kilometre. Každé povzbudenie, úsmev či podaná ruka ma poháňali vpred.
Tento výkon nebol len o mne. Bol to tímový úspech – mojej rodiny, priateľov a všetkých, ktorí ma sledovali online. V ich podpore som nachádzal silu prekonať aj tie najväčšie krízy.
∗ Ako sa Ti podarilo zosúladiť tento výkon a prípravu naň so svojím rodinným a osobným životom?
S manželkou sme už roky zosúladení, a to aj vďaka tomu, že naše deti sú dospelé a samostatné. Manželka je nielen moja životná partnerka, ale aj najväčšia opora a fanúšička. Počas celých 168 hodín bola so mnou – pomáhala mi, povzbudzovala ma a dávala mi pocit, že nie som na to sám. Bez nej by som to nezvládol.
∗ Ktorý z Tvojich doterajších bežeckých výkonov si najviac vážiš a prečo?
Hoci rekord na bežeckom páse je atraktívny a fyzicky náročný, nepovažujem ho za svoj najkvalitnejší výkon. Moje najväčšie úspechy sú 5. miesto na majstrovstvách sveta v 24-hodinovom behu s výkonom 266 kilometrov a osobné rekordy na 6 hodín (88,9 kilometra) a 12 hodín (151 kilometrov). Tieto výkony sú pre mňa špeciálne, pretože si vyžadovali obrovskú fyzickú aj mentálnu pripravenosť.
∗ Čo by si odkázal niekomu, kto váha, či začať s behom, alebo má obavy z veľkých výziev?
Ak premýšľate, či začať s behom, jednoducho to skúste. Beh je šport, ktorý buď milujete, alebo nenávidíte, ale treba mu dať šancu. Dôležité je stanoviť si reálne ciele, ktoré sú len o kúsok vyššie, než na čo máte. Takto si budujete sebadôveru a postupne posúvate svoje hranice.
Aj ja som mal obdobia, keď sa mi nedarilo, keď som končil preteky sklamaný. Ale práve tieto momenty ma posilnili a pomohli mi vytvoriť si nový cieľ. Šport je o prekonávaní seba samého, a to platí pre každého, bez ohľadu na úroveň.
∗ Mal si počas behu na páse nejaký vtipný alebo nečakaný moment, ktorý Ťa prekvapil
Jedným z najkrajších momentov bolo, keď ma ľudia prišli podporiť nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Priniesli mi polievky, koláče, zmrzlinu a rôzne dobroty, aby mi spríjemnili čas. Manželka bola pri mne celých 168 hodín, čo ma dojímalo a motivovalo.
Nečakané bolo aj to, koľko ľudí ma sledovalo online. Ich podpora bola neoceniteľná a dodávala mi silu bojovať až do konca.
∗ Po prekonaní takéhoto rekordu – máš už v hlave ďalší cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť?
Mojím hlavným cieľom je uspieť na majstrovstvách sveta v 24-hodinovom behu, kde by som rád prekonal 270 kilometrov a umiestnil sa v prvej desiatke. Okrem toho plánujem organizovať a podporovať behy na Slovensku, pretože verím, že šport má obrovskú silu spájať ľudí.
Kto je Michal Šuľa
Michal Šuľa (narodený v roku 1974 v Padine, Kovačica, Srbsko) je Slovák zo Srbska, ktorý začal behávať vo veku 39 rokov. Je ženatý s Miroslavou, Slovenkou z Kovačice, a má dvoch synov, Damjana (1996) a Daria (2000).
Športové úspechy:
- 7-násobný majster Srbska
- Držiteľ srbských rekordov v behu na 6, 12, 24 hodín a na 100 km
- Dvojnásobný majster Slovenska (2024) na 24 hodín (224 km) a 100 km (7:34:22)
- Slovenský rekordér v behu na bežeckom páse na 100 km
- Rekordér trate OTKD s časom 43:45
Michal je známy svojou vytrvalosťou a odhodlaním, pričom jeho športová kariéra je inšpiráciou nielen v Srbsku a na Slovensku, ale aj na celosvetovej úrovni.
Napíšte komentár