Napriek skutočnosti, že Medzinárodný beh na Veľkú Raču si za viac ako desaťročie svojho trvania získal značné množstvo priaznivcov a viaceré mená z vrchných priečok jeho výsledkových listín boli zárukou určitej výkonnostnej kvality, dvanásty ročník podujatia tento lichotivý trend príliš nepotvrdil. Jedným z dôvodov bola nepochybne termínová kolízia podujatia s debutujúcim maratónom v Banskej Bystrici, v ktorého výsledkoch sa po nedeli – na nemalé prekvapenie domácich usporiadateľov – časť stratenej račianskej kvality predsa len objavila …
Za veľmi príjemného jesenného počasia sa tak na štartovnú čiaru pod stanicou lanovky v Oščadnici – Dedovke postavilo oproti minulým ročníkom relatívne dosť zdecimované štartovné pole, rátajúce v desiatich vekových kategóriách s bezmála trinástimi desiatkami pretekárov zo Slovenska, Poľska a Českej republiky. Výkonnostný rámec podujatia tvorila aktuálna úroveň traťových rekordov, ktorých hodnotu v skvelom štvrtom ročníku svojimi víťaznými časmi naposledy opravovali Andrzej Dlugosz (28:15) a Ľudmila Melicherová (32:56). Napriek tomu, že pri výpadku očakávaných favoritov sa pod Veľkou Račou nová rekonštrukcia rekordných zápisov neočakávala, víťazstvo sa čakalo predovšetkým od mladých, nie ešte veľmi opozeraných pretekárov. Kalkulovalo sa najmä s českým juniorským reprezentantom v skialpinizme a bronzovým medailistom z tohtoročného národného vrchárskeho šampionátu z Králického Sněžníka, Tomášom Lichým, či dvojnásobnou majsterkou českej republiky v krátkom triatlone, Tamarou Stonovou, hrdiacou sa okrem iného tiež vizitkou skvelej plavkyne. Možný scenár sa napokon naplnil a obaja pretekári si na náročnej, 6100 metrov dlhej trati s prevýšením 573 metrov s nie príliš zdatnou konkurenciou poradili bez väčších problémov. Zatiaľ čo mladučkému Lichému dokázal na trati ako tak konkurovať iba Ján Ďurmek z hlavnej mužskej kategórie, ktorý so stratou štyridsiatich štyroch sekúnd na víťaza skončil druhý, strata tretieho muža v absolútnom poradí, štyridsiatnika Jána Jurčíka narástla v cieli na jednu minútu a sedem sekúnd. Ešte presvedčivejšie si počínala Stonová, ktorá svojim dvom prenasledovateľkám – českej pretekárke Lucii Szotkowskej a nestarnúcej slovenskej bežeckej legende Anne Balošákovej – nadelila v cieli svorne štyri minúty. Sympatická triatlonistka mala z víťazstva obrovskú radosť, aj keď väčšinu športových priaznivcov prítomných pod Veľkou Račou zaujímalo skôr to, ako sa z európskych majstrovských bazénov vyšvihla na najvyššie vrcholky českých a slovenských hôr. V období rokov 1999-2006 bola totiž Stonová aktívnou vrcholovou plavkyňou, účastníčkou viacerých európskych a svetových podujatí, z ktorých možno spomenúť najmä juniorské ME 2000 v Dunkerque, ME v krátkom bazéne 2004 vo Viedni, ME v krátkom bazéne 2005 v Terste, či Svetovú univerziádu 2005 v tureckom Izmire …
„Posledné dva roky aktívnej plaveckej kariéry boli pre mňa skôr trápením než radosťou, pretože preteky sa pre mňa začali stávať sebadeštruktívnou záležitosťou. Musela som si konečne priznať, že tadiaľto cesta nevedie. Zároveň som ale vedela, že úplne skončiť so športom nedokážem. Prvé čo ma napadlo, bolo vydať sa najprirodzenejšou cestou a venovať sa diaľkovému plávaniu. Potom som však vyskúšala zopár amatérskych pretekov v krátkom triatlone, zoznámila sa s trénerom Lukášom Vrobelom a bolo rozhodnuté …“ objasnila svoj rébus s podmanivým úsmevom Tamara.
Text: Jozef Tichý
Foto: Jozef Tichý
Napíšte komentár