V projekte Po stopách maratónskych legiend je v tomto roku pocta venovaná Ingrid Kristiansen, jednej z najlepších bežkýň svetovej histórie, ktorá navštívi v októbri Košice ako čestný hosť MMM.

Ako prvá atlétka v histórii dokázala získať titul majsterky sveta na všetkých povrchoch, teda na dráhe, ceste i v krose a slávu jej prinieslo i prekonávanie svetových rekordov a triumfy na veľkých maratónoch sveta.

Rekord z Londýna po 13 rokov

Bola prvou ženou, ktorá zabehla 5 000 metrov v čase pod 15 minút a jej čas 2:21:06 z Londýna 1985 bol neprekonaný dlhých 13 rokov. Práve v Londýne sa stala takmer nesmrteľnou, keď maratón nad Temžou dobyla celkom štyrikrát (1984, 1985,1986, 1988) a triumfovať dokázala i v Bostone (1985, 1988), Chicagu (1986) a New Yorku (1989). Za najväčší úspech jej dráhovej kariérymôžme považovať zlatú medailu a titul majsterky sveta v behu na 10 000 metrov z Ríma v roku 1987.

Prestížna štafeta priamo na trati MMM

Pod gesciou a menom tejto legendárnej atlétky sa už rozbehli prvé kvalifikačné kolá v regiónoch východného Slovenska, aby tí najlepší súťažili 6. októbra v prestížnej štafete 42 x 1 km priamo na trati MMM. Študenti stredných škôl z celého košického kraja, ktorý je jedným z patrónov štafety, dostanú k svojmu snaženiu unikátny bonbónik.

Posledný a spoločne absolvovaný úsek na preplnenej Hlavnej ulici si zabehnú bok po boku i so slávnou Ingrid. Jej cesta a príchod do Košíc súvisí i s ďalším významným faktom. Práve v nedeľu 6. októbra spoznáme jubilejnú 40. víťazku MMM. A aj pre ňu bude dozaista cťou prijať gratuláciu z rúk legendy svetového maratónu.

Rozbehaná Magna

V portfóliu partnerov MMM nebude ani v tomto roku chýbať spoločnosť Magna, ktorá je jedným z TOP3 dodávateľov automobilových komponentov na svete. Naša spolupráca, podpora a partnerstvo s výrobným závodom sídliacim v priemyselnom parku Kechnec, v blízkostí Košíc, pretrváva už roky. Aj preto je Magna garantom štafety, ktorá v programe MMM nesie názov Magna 4 x ¼ Maratón.

To, že firma podporou najstaršieho maratónu v Európe žije naplno každý rok potvrdzuje i fakt, že vlani sa na štartovú čiaru postavilo približne 200 zamestnancov Magny a ich rodinných príslušníkov, a maratón si tak užili naplno aj z pozície športovcov. Všetko nasvedčuje tomu, že i v roku 2019 bude tím Magna na trati MMM iba ťažko prehliadnuteľný.

Rozhodol televízor

Už neodmysliteľnou súčasťou MMM je aj motivačný program Môj prvý maratón, vďaka ktorému stovky nováčikov odhodia obavy a okúsia slasti a útrapy kráľovskej bežeckej disciplíny. I v tomto roku sú odozvy na hodenú rukavicu viac než zaujímavé, a tak je z čoho vyberať i pri predstavovaní vybraných protagonistov tejto zostavy premiérových bežcov.

Začneme človekom, ktorý sa riadi heslom „Nikdy nie je neskoro” Lebo toto si zrejme povedal aj najstarší z našich novicov, Ján Andris z Dolného Kubína. Na svoju premiéru si počkal do veku 56 rokov, čo je iba ďalším z dôkazov toho, že na športové aktivity a zdolávanie výziev sa priestor dá nájsť skutočne temer vždy. A čo rozhodlo? Impulzom bol pre neho vlaňajší priamy televízny prenos, po ktorom sa definitívne rozhodol, že zabehnúť maratón v Košiciach bude jeho najbližšou životnou métou.

Afričania víťazia v Košiciach už viac ako 50 rokov

V našej historickej rubrike sa vrátime do jesene roku 1969. V nedeľu 5. októbra v nevľúdnom počasí, ktoré však nemohlo odradiť stovku elitných bežcov, zaznel o jednej popoludní výstrel štartéra aby symbolicky otvoril pretekárom ulice mesta, už tradične husto lemované neodraditeľnými divákmi.

Tempo začal udávať Maďar Gyula Tóth, víťaz z roku 1966, ktorý však zjavne precenil sily, keď v druhej polovici pretekov výrazne spomalil a dobehol napokon až na desiatom mieste. Preteky rozhodla prevaha Etiópčanov. Okrem favorizovaného Demisssie Woldeho bol v poli aj jeho krajan Medhin a ich spolupráca a časté zmeny tempa napokon vedúcu skupinu dokonale roztrhali. Ukázalo sa, že táto taktika najviac sedela práve Woldemu, ktorý si vychutnal víťazstvo v čase 2:15:37 s náskokom temer 2 minút a potvrdil tak, že bol i vďaka svojmu 10. miestu z olympiády v Tokiu právom radený medzi najväčších adeptov na konečné prvenstvo.

Treba dodať, že svoj víťazný čas z Košíc už počas kariéry nikdy neprekonal, hoc sa o to pokúšal okrem iného aj na ďalšej olympiáde v Mníchove v roku 1972. Tu ho s cieľovým časom 2:20:44 rozhodcovia klasifikovali na konečnom 18. mieste.