Keď koncom januára tohto roku vybehla na okruh v mestskom parku skupina športovcov v ústrety prvému kolu bežeckej ligy, nikto presne netušil, ako celá akcia dopadne. V občianskom združení Ostrix však vedia, ako z myšlienky urobiť hodnotnú skutočnosť. V posledných rokoch za nimi stojí niekoľko športových a kultúrnych akcií.

Bánovská bežecká liga ponúkla počas desiatich mesiacov možnosť vyskúšať si sily v sérii organizovaných pretekov. „Našou predstavou je posúvať jednotlivé kolá, vždy do inej oblasti v okolí mesta Bánoviec a ponúknuť tak pre širokú bežeckú verejnosť, čo najväčšiu pestrosť tratí“ povedal ešte v januári jeden z organizátorov Ladislav Mariš. Dnes už viem, že jeho predstava sa naplnila a tak môžem celú sezónu bilancovať. Bilancovať nielen z pohľadu autora článku, ale aj z pohľadu pretekára, ktorý po rokoch opäť podľahol čaru zdravého pohybu a droge, ktorou je beh. Sám so absolvoval osem z desiatich pretekov a vyskúšal som si to na vlastnej koži.

Prvé kolo: V parku sa krúžilo

Liga začala spomínaným januárovým štvorkilometrovým pretekom v mestskom parku. Príjemné zimné nedeľné počasie prilákalo na štart 25 pretekárov, mužov. Osem 500 metrových okruhov nám ukázalo možných favoritov a definitívne odštartovalo bánovskú bežeckú ligu. Po víťazstvo si dobehol Partizánčan Jozef Števica a zahájil tak dlhú sériu nepremožiteľnosti.

Druhé kolo: Na Pažiti

Február nám ponúkol tradičnú trať mnohých bánovských rekreačných bežcov. Trasa od termálneho kúpaliska po koniec vodnej nádrže Prusy a späť, bola dlhá šesť kilometrov a po prvý krát som využil súťažnú výzvu aj ja. Tak ako som s optimizmom nastúpil na štart s cieľom dobrého výsledku, tak som veľmi rýchlo aj vytriezvel do chladnej februárovej reality. Predposledné miesto mi vyslalo jasný signál, že beh kvalitnejšieho tréningu nemám šancu. A tak som začal trénovať. Na Pažiti zvíťazil aj tentokrát Jozef Števica. Na štart sa postavili po prvý krát aj dve bežkyne. Víťazstvo brala Mária Stanovičová z Partizánskeho. Samozrejme ma predbehla.

Tretie kolo: K Rákoczimu dubu

Ako prvá sa nám bežcom predstavila v marci obec Podlužany. Atraktívna 6,3 kilometrová trať po poľných a družstevných cestách Podlužianskeho chotára bola smerovaná okolo známej pamiatky, Rákocziho dubu. Nádherné, takmer letné počasie obohatila početná skupina divákov. Akciu prišiel podporiť a miestny starosta. Zvíťazil opäť Jozef Števica. Početnú skupinu štartujúcich obohatilo svojou účasťou aj šesť žien. Opäť zvíťazila Mária Stanovičová a zahájila tak útok na celkové prvenstvo v lige.

Štvrté kolo: V apríli znovu na vodnej nádrži

Ďalšou zaujímavou traťou bola 7,1 km okruh vedúci od priehradnej hrádze smerom k vodárni, popri II. ZŠ na chodník Bela Pecháňa, po žltej značke ku kontrole a odtiaľ na štrkovú cestu k hrádzi. Svoju dominanciu na týchto pretekoch potvrdil opäť Jozef Števica. V kategórii žien, za účasti ôsmych pretekárok si prvenstvo odniesla Simona Stevicová z Partizánskeho.

Piate kolo: Chlievanské kopčeky

Príjemné májové počasie a na štarte 39 pretekárov, bohatá svojou účasťou bola tiež kategória žien. Takisto Chlievanská trať, ako známa lokalita, prilákala mnoho pretekárov nielen z Bánoviec, ale aj z Partizánskeho a Trenčína. Svojou dĺžkou 6,9 kilometrov a členitosťou terénu patrila k tým náročnejším. Trať začala od kultúrneho domu s výbehom okolo kríža po poľnej ceste do lesa, odtiaľ opäť po poľnej ceste. Návrat bol zase okolo kríža takže to, čo sme si na úvod „nastúpali“, sme teraz zbehli ku kultúrnemu domu. Aj v tento deň sa z víťazstva tešil Jozef Števica, najrýchlejšou ženou bola opäť Simona Števicová. Po tomto preteku sa Bánovská bežecká liga prehupla do svojej druhej polovice. Najbližšie nás čakali Miezgovce a jej prekrásne prírodné scenérie. To však ešte nikto netušil, že práve v tejto obci sa inak pokojný priebeh bežeckej ligy zdramatizuje.

Šieste kolo: „Strašiak“ Miezgovce

Už po pretekoch v Chlievanoch mnohí z bežcov naznačovali obavy z výberu trate na ďalšie kolo. Nakoniec sme v Miezgovciach nebežali povestné stúpanie smerom na Jankov Vŕšok. Čakala nás však iná prekážka, extrémne teplé, pravé letné počasie. To prinieslo do závodu aj prvé dramatické chvíle. A to nielen pre nás pretekárov, ale aj pre organizátorov. Bežali sme 7.2 km, od kultúrneho domu po asfaltovej ceste na koniec dediny, odtiaľ po poľnej ceste smerom na Brezolupy. Pred začiatkom poľa sme vstúpili do lesa, ktorý aspoň na niektorých miestach zatienil slnko. Do Miezgoviec sme sa dostali okolo ovocných sadov. Záver bol opäť v lese, v prudšom klesaní. Blúdenie niektorých bežcov môže vyvolať úsmev na tvári. Privolaná sanitka pre kolaps z tepla a vyčerpania jedného z pretekárov, však vystrašila aj samotných organizátorov. Ako nám prezradil Ladislav Mariš, organizátori po tomto kole uvažovali o „stopke“ celej ligy. Prvoradým poslaním seriálu behov je rekreačný charakter, výsledkom čoho by mal byť dobrý pocit pre každého, kto si svoju vzdialenosť v zdraví odbehne. Či dobehne prvý alebo posledný, nie je prvoradé. Dôkazom je skutočnosť, že žiadne z uskutočnených kôl nemalo časový limit. O tom, že sme v seriáli pokračovali, rozhodlo športové nadšenie a bojová povaha, ktorá zvíťazila nad váhavým postojom organizátorov. Bánovská bežecká liga bola zachránená. Aby sme však nezabudli. Preteky v Miezgovciach vyhral Jozef Števica, z víťazstva v kategórii žien sa po prvý krát tešila Nina Vavrová. Mne osobne sa bežalo veľmi dobre. Asi to boli spomienky na triatlonové závody z minulosti, ktoré sme väčšinou absolvovali počas obeda, kedy bývalo najteplejšie.

Siedme kolo: Do kopca ku hradu

Kým v Miezgovciach na nás slnko nekompromisne „pieklo“ a potrápilo nás viac ako sme čakali, ďalší pretek priniesol príjemnejšie počasie. Takmer štvorkilometrové stúpanie od „turistického hríbika“ na konci Uhrovského Podhradia po lesnej ceste cez Čerešňovú dolinu nás priviedlo až na nádvorie rekonštruovaného Uhrovského hradu. Atraktívnejší a náročnejší cieľ sme si ani nevedeli predstaviť. Po víťazstvo si dobehla už známa dvojica z Partizánskeho Števica a Stanovičová. Ja som svoje predsavzatie nedokázal splniť a posledný, asi sto metrový úsek som si iba turisticky vyšiel, v tempe závratne pomalom. Keby som vedel, že na nás v cieli na stole čakajú vynikajúce jablkové koláčiky od pani Marišovej, pridal by som do kroku. Našťastie sa mi ušli. Boli nezabudnuteľne chutné.

Osmička: Znova do parku

Ako nám organizátori avizovali už skôr, ich cieľom bolo niektoré z pretekov postupne vrátiť na trate, ktoré sme odbehli v predchádzajúcich kolách. Porovnávanie časov z prvého kola nastalo v auguste v mestskom parku. Tradičná „štvorka“ sa bežala v príjemnom letnom počasí a priniesla zaujímavé súboje o prvé miesto. Prekvapenie sa však nakoniec nekonalo. Vyhrali tí, čo mali vo svojich kategóriách najviac síl. Maximálny počet bodov za prvé miesta si z mestského parku odniesli do Partizánskeho Jozef Števica a Mária Stanovičová.

Deviate kolo: Po ceste

Ďalšie kolo ligy nás nasmerovalo do blízkej obce Prusy. Začalo sa netradične, časovým sklzom. Ten spôsobil jeden hladný a vystresovaný pes, ktorý nám neprezradil čo mal v úmysle. Z bezpečnostného hľadiska však organizátori štart behu posunuli a k ukončeniu incidentu privolali policajnú hliadku. Nakoniec však nepríjemné zviera „uzemnil“ až veterinár. My sme následne vybehli na trojkilometrovú trasu od konca obce Prusy po asfaltovej ceste na začiatok obce Ľutov a späť. Pre niekoho rýchla trasa len na zahriatie, niekto si to však užil naplno. Štartovú listinu totiž obohatili aj členovia cyklistického klubu Viking, dve dievčatá z Ľutova a nadšený rekreačný bežci z Prús. Tí využili prítomnosť akcie v ich obci. Aj tu je jasný príklad toho, o čo sa bežecká liga usiluje. Ponúknuť možnosť zažiť tú neopakovateľnú atmosféru skutočného závodu kúsok od ich domu. A kto zvíťazil? Ako by som kopíroval predchádzajúce odkazy. Maximálny počet bodov za prvé miesta si aj z Prús odniesli do Partizánskeho Jozef Števica a Mária Stanovičová.

Desiate kolo: Záver v Mestskom kultúrnom stredisku

Posledné desiate kolo malo štart a cieľ pred budovou MsKS na Severe. Trať dlhá 7,3 kilometra smerovala od MsKS smerom na kúpalisko Pažiť, ďalej rovno na koniec VN Prusy a späť. Čakala nás z veľkej časti trať zhodná z druhým kolom, obohatená o jedno prudké klesanie v úvode a jedno prudké stúpanie v závere pretekov. Aj v tento deň nás sprevádzalo príjemné počasie. Treba spomenúť, že počas všetkých desiatich dní, ktoré vyšli na pretek, bolo počasie prijateľné. Táto nevyspytateľná premenná vyšla organizátorom podľa ich predstáv. Posledné kolo nám prinieslo prekrásne bežecké súboje a v kategórii mužov aj nové meno na prvom mieste. Až v závere ligy našiel Jozef Števica premožiteľa. Do cieľa dobehol ako prvý Ervín Pálenik z Trenčína. Celkovým víťazom prvého ročníka bežeckej ligy sa však z prehľadom stal Jozef Števica, zo žien to bola Mária Stanovičová. Nebudem tu rozpisovať všetky kategórie a ostatné umiestnenia. Pokiaľ je záujem preštudovať si výsledkové listiny a konečné poradie vo všetkých vypísaných kategóriách, navštívte stránku www.ostrix.sk

Moja úvaha na záver

Organizované bežecké podujatie pritiahlo k pohybu desiatky športovcov všetkých vekových kategórií. Za seba môžem povedať, že pozitívnym znakom bola pravidelnosť jednotlivých kôl. Čas medzi nimi sme väčšina v rámci prípravy vyplnili tréningom. V mojej premiére v bežeckej lige, v druhom kole vo februári, som nastúpil s cieľom vyskúšať na vlastnej koži, ako chutí pretekanie. Výsledkom bola séria článkov, ktorej cieľom bolo priblížiť čitateľovi atmosféru priamo z pretekov, priamo z davu bežcov. Som rád, keď som sa dozvedel, že niekoho to inšpirovalo a doviedlo na štart. Som rád, keď sa medzi bežeckou komunitou diskutuje, polemizuje a plánuje. Ja sám za seba som rád, že pokračujeme ďalej. Počas tréningu ale aj závodu sa ešte sem tam vyskytne chvíľa, kedy sa pýtam, prečo toto všetko podstupujem. Beh je však zvláštna droga. Zdravá a neškodná. V rozumných dávkach. A tak aj ja, krátko po dobehnutí do cieľa plánujem. A teším sa na ďalší závod.

Bánovská bežecká liga pre rok 2012 skončila. Je tu však priestor na pokračovanie v tréningu. Aby sme boli lepší a rýchlejší. Organizátori podujatia urobili veľký kus práce. Niektorí stihli organizovať aj behať. Boli s nami a my im za to ďakujeme. A pevne veríme, že nájdu dostatok síl a podporu, aby sa z tejto akcie stala hodnotná tradícia. Aby sme sa jej mohli v plnom zdraví zúčastniť aj v roku 2013.

Bežci sú priateľské spoločenstvo. Beh je bojovný a ľudský šport. Byť bežcom je dobré!