Malých atlétov v hale Elán pozdravil aj minister školstva

K účastníkom jubilejného 70. atletického mítingu žiakov základných škôl a študentov gymnázií a stredných odborných škôl v bratislavskej športovej hale Elán sa v piatok 2. marca prihovoril aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Eugen Jurzyca.

K účastníkom jubilejného 70. atletického mítingu žiakov základných škôl a študentov gymnázií a stredných odborných škôl v bratislavskej športovej hale Elán sa v piatok 2. marca prihovoril aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Eugen Jurzyca. 

 
„Chalani pozerajte, ty kokos, to je frajer! Už skáče vyššie ako sám meria! A od 167 je v súťaži úplne sám,“ upozorňuje nakrátko ostrihaný chlapec z Gbelov v hľadisku bratislavskej športovej haly Elán na dorastenca Šimona Šoku, ktorý sa práve v skokanskom sektore vzpriamene postavil pod latku, ktorá ležala na stojanoch vo výške 186 cm. 
Študent Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodézie na Drieňovej ulici v Bratislave a pretekár Slávie STU Bratislava  zostal v súťaži výškarov – dorastencov sám a postupne sa pokúšal o vytvorenie osobného rekordu. Doteraz sa mu v jeho krátkej výškarskej kariére podarilo prekonať latku vo výške 185 cm, pričom za jeden rok sa zlepšil zo 150 na 183 cm! 
 
Kým oslovení chlapci zo Záhoria upriamili pozornosť na 16-ročného skokana, ten sa práve obliekal do tmavých teplákov a bielej mikiny. O chvíľu tepláky aj s mikinou išli dolu a iba 16-ročný Šimon Šoka sa podľa pokynov trénera Viliama Lendela rozhodol bojovať s vratkou latkou na stojanoch. 
V priebehu 15 – 20 minút to pod strechou haly Elán urobil trikrát a trikrát tradične labilná latka na stojanoch nezostala… A v dvoch pokusoch chýbalo naozaj veľmi málo, aby na tých stojanoch zostala. Bývalý basketbalista, ktorý pod vedením skúseného odborníka našiel záľubu v skoku do výšky, však na 70. pokračovaní tradičného školského mítingu pod názvom „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán“ bol v jeho závere stredobodom pozornosti. Za svoj veľmi dobrý výkon si zaslúžene vyslúžil od svojich nových obdivovateľov žičlivý potlesk. 
 
“Šimon Šoka prišiel do našej atletickej skupiny od basketbalistov. Je to veľmi šikovný chlapec, ktorý sa v priebehu roka zlepšil zo 150 cm až na 183 cm. Na tomto mítingu sa pokúšal o osobný rekord 186 cm, ale latka v tejto výške zatiaľ jeho snahe odolal…. Ešte sa však musí vo výške veľa uči., Zatiaľ je iba na začiatku kariéry. Ale ak sa nezraní, má pred sebou veľkú perspektívu. Určite bude dobrým skokanom“, tvrdil o mladom Šimonovi Viliam Lendel, bývalý tréner dvojnásobnej olympioničky a niekoľkonásobnej účastníčky majstrovstiev Európy Márie Mračnovej a súčasný kouč úradujúcej halovej majsterky Slovenska Ivety Srnkovej. 
Podľa neho veľkým talentom je aj 13-ročná žiačka Simona Butkovská zo Spojenej školy Tilgnerová v Bratislave, ktorá by s výkonom 160 cm, ktorý dosiahla na týchto školských pretekoch, pokojne mohla v hale už súťažiť aj medzi dospelými skokankami. 
 
“Osobný rekord už na to síce má, ale vek ešte nie… Bolo by zbytočné do niečoho ju nútiť. Teraz je žiackou majsterkou Slovenska, to jej zatiaľ stačí. Nechceme nič zbytočne urýchľovať, dievča si na takéto súťaže musí zvykať postupne. Tiež je iba na začiatku kariéry. V jej prípade netreba nič naháňať, jej športový rast musí ísť postupne. Má šancu skákať vysoko. Som presvedčený, že jej čas príde. Aj ona bude oživením slovenskej ženskej výšky,“ zdôraznil po súťaži v hale Elán Viliam Lendel.
 
Minister Jurzyca v hale Elán všetkým najmä ďakoval
 
Práve vo chvíli, keď sa vo výškarskom sektore rozbehli súťaže skokaniek, prišiel do športovej haly Elán na Bajkalskej ulici aj minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca. Organizátori tohto tradičného celoslovenského školského mítingu ho pozvali, aby priamo v akcii videl mladých atlétov. Hoci v epicentre diania bol iba polhodinu, virvar na atletickej dráhe a okolo nej sa mu zapáčil. Bodaj by nie, keď počas jeho pobytu súbežne prebiehali súťaž dievčat v skoku do diaľky, spomenutá výška dievčat, vrh guľou chlapcov a behy dievčat a chlapcov na 60 metrov. Takže hala Elán bola v prvý marcový piatok od 10.00 do 14.00 h plná detského elánu, odhodlania a chuti súťažiť.
 Vďaka tomu minister Jurzyca videl priamo v akcii možno dvesto z takmer štyroch stoviek malých a mladých atlétov, ktorí si v jednotlivých sektoroch merali sily. Aj preto vo svojom príhovore k aktérom pretekov predovšetkým ďakoval. Školákom, ktorí 2. marca neváhali a pustili sa do boja so sekundami, minútami, respektíve s centimetrami a metrami, poďakoval za to, že prišli v takom veľkom počte. Organizátorom, ktorí už takmer desať rokov pripravujú toto atletické podujatie, poďakoval za ochotu a úsilie, ktoré pri chystaní tohto tradičného mítingu už roky prejavili. Prvý muž slovenského školstva im poďakoval za to, že aj takouto príťažlivou formou podnecujú žiakov a študentov, aby športovali, aby holdovali pohybu a telesnej aktivite. A všetkým, ktorých v útrobách bratislavského športoviska videl, poprial veľa úspechov a zaželal im, aby sa pri svojom snažení o čo najlepšie výkony a výsledky nezranili. 
Úvod piatkových pretekov okrem ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca, sledovali aj predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová, generálna sekretárka SAZ Anna Kirnová, dekan FTVŠ Bratislava Miroslav Holienka a riaditeľ Národného športového centra (NŠC) v Bratislave Boris Čavajda. Aj oni boli svedkami niekoľkých hodnotných výkonov malých atlétov z bratislavských i mimobratislavských škôl.
 
Malí športovci mali energiu aj na rozdávanie
 
 Malých atlétov z Gbelov, Malaciek, Dubnice nad Váhom, Nového Mesta nad Váhom, ako aj z českého mesta Jemnice, do dejiska pretekov priviezli autobusy, ktoré im poskytli organizátori piatkového jubilejného mítingu. Mohli to urobiť aj vďaka tomu, že pre svoje podujatie našli pochopenie a pomoc u pracovníkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, u vedenia SAZ, ako aj medzi pedagógmi a študentmi FTVŠ, ktorí si pod vedením skúsených a erudovaných odborníkov počas pretekov vyskúšali v praxi zodpovednú prácu rozhodcov i usporiadateľov. Veľkou oporou pre organizátorov tohto tradičného školského mítingu je pomoc generálneho sponzora – Západoslovenskej energetiky (ZSE), ktorá tento rok oslavuje 90. výročie založenia. Aj preto ústrednou myšlienkou tohoročnej edície školského mítingu je motto: “Pozitívna energia pre športové výkony.”  
 
„Deti tej energie mali a majú naozaj na rozdávanie. A plným priehrštím! Na každý takýto míting, ktorý robíme štyrikrát počas polroka, príde takmer 70 percent iných školákov a potom to tu aj tak vyzerá. Deti, ktoré sme už naučili ako sa treba na pretekoch správať, zostanú doma, a zakaždým prídu noví adepti. Tí už lekcie zo slušného správania od nás nedostali, respektíve sme ich nestihli poučiť – a potom je tu ako v cirkuse. Deti  lietajú po hale ako keby boli na lúke. Normálne schody v tejto hale zásadne ignorujú, do hľadiska musia liezť cez zábradlie. Skáču z neho na dráhu, nevedia sa vyšantiť. Každú chvíľu čakáme na prvý úraz… Ustrážiť týchto žiakov je horšie ako strážiť batoh bĺch…. Divím sa ich učiteľom, že majú na to všetko ešte nervy. Namiesto nich by tu však mali byť atletickí tréneri, ktorí by si tu mohli vybrať nejakých malých, budúcich a perspektívnych zverencov.  Lenže tých na takéto školské preteky nedotiahneme ani párom volov…. To je podujatie, ktoré ich akosi nezaujíma,“ opísal mimosúťažné dianie v bratislavskej hale Elán bývalý slovenský kladivár a súčasný atletický manažér Martin Šebesta, člen organizačného štábu, ktorý fungoval pod vedením riaditeľa pretekov Imricha Ozoráka.
 
Najhlasnejšie povzbudzovali malí vytrvalci z Rače
 
“Marek, ako to, že nebežíš teraz v tomto behu? Čo sa stalo?” pýtal sa vedúci výpravy žiakov z račianskej školy počas behu žiakov na 600 m. “Nič. Dali ma až do tretieho behu,” pravdivo odpovedal štíhly tmavovlasý chlapec v čiernych trenírkach a modrom tričku s emblémom Marathon Atletic Club Rača na chrbte a číslom 23 na hrudi. 
 “Prečo?,” vyzvedal z hľadiska ďalej šéf račianskej žiackej výpravy. 
 “Čo ja viem,” udivene zdvihol obe ramená oslovený chlapec a ďalej sa rozcvičoval, aby v ďalšom behu nemal problémy s nerozhýbaným telom a nezahriatymi svalmi na nohách.
  
“Výborne, Marek! Drž svoje tempo! Pokračuj v nasadenom tempe. Bež si podľa seba,” dirigoval Marekov telocvikár a tréner v jednej osobe malého vytrvalca, ktorý o niekoľko minút neskôr po úvodnom rozhovore, pekným bežeckým štýlom krúžil po ovále športovej haly Elán a neohrozene bežal v ústrety zaslúženému víťazstvu. 
 Spomínaný Marek po prvej dvojstovke zostal na čele úplne sám a tak tréner mu z hľadiska diktoval ďalej: “Je to výborné! Teraz sa pokús ešte zrýchliť! Bude to veľmi dobrý čas. Máš na to! Nepozeraj sa na iných, bež podľa svojho tempa. Marek, je to výborné,” nešetril pochvalami pre svojho malého zverenca fúzatý vedúci mimoriadne živého a hlučného klbka malých atlétov z Rače. 
Vo chvíli, keď v piatok 2. marca niekto z ich početnej skupiny bojoval na ovále, hala Elán bola plná ich búrlivého povzbudzovania a predovšetkým prenikavého detského kriku. Nikto, kto počas behov na 400, 600 a 800 m prišiel do haly Elán, nemohol nepočuť to vytrvalé a najmä detsky úprimné a prenikavé povzbudzovanie spolužiakov a spolužiačiek z Rače.
 
 “Bolo to fajn. Urobil si veľmi dobrý čas. Si chlapík. Ďakujem. Moja poklona,” vystrúhal šéf malého Mareka pochvalu za odvedený výkon. Malý Marek však nebol jediný, ktorý si v prvý marcový piatok v hľadisku bratislavskej športovej haly zaslúžil od svojho trénera uznanie za predvedený výkon na tradičnom športovom sviatku malých a mladých atlétov.
 
 “Miška, výborne! Dobre si išla. Poď sem, tľapni si so mnou na ten výkon,” vítal tréner z Rače v klbku natešených detí ďalšiu nádejnú vytrvalkyňu zo svojej školy a ústretovo nadstavil svoju veľkú dlaň oproti útlej detskej dlani. 
 
„A toto nám bude načo?“ pýta sa vedúceho výpravy štíhla nahladko učesaná blondínka a otrčila k trénerovi z Rače modrú rozlišovaciu vestu. „To si máš obliecť, keď budete bežať štafetu. Keď si si doma zabudla naše modré tričko, musíš si teraz obliecť toto…. Aby rozhodcovia vedeli, do ktorého družstva patríš. Dvaja z neho budú v modrom a ty v žltom? Kto sa potom má z toho všetkého vyznať,“ pokojne vysvetlil šéf račianskej výpravy. 
„Decká, poďme už na dráhu, lebo už mám z toho všetkého nervy. Už ma to nebaví,“ prerušila výklad fúzatého pána jedna z jeho zvereniek a pobádala kamarátky z račianskej štafety na 3 x 200 m k rozcvičke na atletickej dráhe. 
 
 “Výborne, decká! Tu máte odmenu za pekné behy. Janka vám to priniesla. Zaslúžite si,” pozýva po pretekoch spokojný tréner svojich malých zverencov k otvorenej krabici s čokoládovou dobrotou a široké úsmevy rozdával všade okolo seba. Bodaj by nie, keď jeho zverenci počas piatkového mítingu plnili jeho pokyny a zbierali jedno víťazstvo za druhým. Najmä v behoch na 400, 600 a 800 m. Hoci beh dievčat na 800 metrov vyhrala bežkyňa z maďarského Györu, nádejné vytrvalkyne z MAC Rača sa pod strechou športovej haly Elán nestratili. 
 
Autor: Štefan Žilka