Klocová: Tisícpäťstovku milujem, svalovica je strašná

  • 11. aug 2012
  • 0

LONDÝN – Slovenka Lucia Klocová (28) skončila vo finále behu na 1500 m na olympijských hrách v Londýne 8. miesto a vyrovnala najlepšie ženské atletické umiestnenie pod piatimi kruhmi v ére samostatnosti, ktoré v Pekingu 2008 dosiahla kladivárka Martina Hrašnová. Klocová v takticky vedenom finále dosiahla čas 4:12,64 min. Zlato získala turecká atlétka Asli Cakir Alptekinová.

Po dobehu sa v očiach Klocovej zaleskli slzy šťastia z vydareného vystúpenia v Londýne. Za svoje umiestnenie získa aj finančnú prémiu 4000 eur.

„Momentálne tisícpäťstovku milujem. Bolo to moje prvé olympijské finále, chcela som si ho užiť. Pred jeho začiatkom som mala veľkú trému. Nechcela som ho odbehnúť len z povinnosti. Zabojovala som a dostala sa do osmičky, som veľmi šťastná. Teší ma, že mi olympijské finále vyšlo. Ani v najkrajšom sne som nesnívala o 8. mieste na olympijských hrách v behu na 1500 m. Ak by mi to niekto pred začiatkom londýnskych pretekov povedal, určite by som mu neverila,“ povedala Lucia Klocová.
 
Bežkyňu stáli olympijské hry veľa síl. Prechod z 800 m na 1500 m bol napokon pre ňu úspešný, na kratšej dištancii jej finále na olympijských hrách unikalo. V Londýne v rozbehu i v semifinále prekonala slovenský rekord, aktuálne má hodnotu 4:02,99 min. Do záverečného finále sa dostala až po proteste slovenskej výpravy ako trinásta.
 
„Vedela som, že sa skôr pobeží takticky na čas okolo 4:10 s pomalším úvodom a rýchlym záverom. Každá z nás bola unavená z predchádzajúcich dvoch behov. Až mi z toho pomalého tempa bolo zle, v živote som sa tak nevytrápila, bolo šialene pomalé. Američanka Ucenyová navyše padla a ja som takúto situáciu očakávala už od prvej dvojstovky. Strašne sa strkalo, lakťovalo asi najviac, aj preto opatrnosti nebolo dosť, až som sa bála prenikať dopredu. Prvé dve kolá sme si s Britkou, s ktorou sme spoločne bojovali o finále, poriadne rozdávali, okopávali sa a strkali. Dobitá som ako futbalista a podliatiny mám aj tam, kde by som ich mať nemala. Osemstovku sme mali za 2:23 min, bolo to príliš pomalé, ešte som sa asi tak nikdy nevytrápila. Po rozbehoch a semifinále som už bola aj poriadne unavená, v závere mi už chýbala rýchlosť, ale Rusku Kosteckú som veľmi chcela zdolať. Napokon som jej vrátila všetky prehry z osemstovky. To zrýchlenie v závere od súperiek bolo prudké. Zobralo to ďalšie sily,“ tvrdila Klocová.
 
Zverenku Pavla Slouku potešili odkazy po postupe do finále. Od známych, priateľov či fanúšikov dostala desiatky sms či e-mailových správ. „Veľmi ma to potešilo. Toľko pozitívnych správ som ešte v živote nedostala. Vidím, že som mnohým urobila radosť. Hnalo ma to dopredu,“ uviedla Slovenka.
 
Klocová má za sebou v priebehu piatich dní tri náročné tisícpäťstovky. Takýto program na vrcholnom podujatí ešte neabsolvovala. V Londýne si preto ešte nič nestihla pozrieť. Po dobehu sa tešila na strapačky, ktoré by jej mali ponúknuť v Slovenskom dome.
 
“ Kolegovia z tímu si už pozerali londýnske pamiatky, ja som neplánovala, že si budem užívať olympijský ovál celý týždeň. Rozbehy boli krásne, semifinále ešte krajšie a finále bolo nad plán. Aspoň mi mohli dať na každú stovku atrapu niektorej z londýnskych pamiatok. Tie si pozriem v sobotu pomedzi chôdzu, na ktorú sa chcem ísť pozrieť. Večer si potom dám strapačky, snáď ich budú mať v Slovenskom dome,“ skonštatovala Lucia Klocová.
 
Neverila by, keby jej niekto pred olympiádou povedal, že bude ôsma. „Asi by som odvrkla, nech sa ide vyspať. Nemám optimistickú povahu, na takýchto podujatiach rozhoduje skúsenosť, taktika a ja som nedúfala, že sa takto presadím. Tréningy ma neboleli, ak by som vylaďovala na osemstovku, tak ma vyšťavia oveľa viac. Nový impulz ma nakopol, psychicky som po 13-tich rokoch ožila, a to mi vytvorilo 90-percentný odrazový mostík k úspechu.“
 
Na mítingu v Oslo zažila zatiaľ Lucia Klocová v tejto sezóne najťažších 1500 m: „Boli prvé, bez tréningov, s poklesnutou vytrvalosťou, ani zdravotne som nebola v poriadku. Čím ich však častejšie behám, tým ľahšie ich zvládam. Láska k tejto disicplíne sa zvyšuje, teraz ju doslova milujem. V cieli som sa vyzula, no nebol to znak nejakého symbolického aktu, alebo vyznania. Po semifinále i finále ma strašne pálili chodidlá, asi viac ako osemstovkárka bežím cez špičku, a to bolí oveľa viac. Od rozbehov mám nohy od kolien nadol dosť nepoužiteľné a svalovica je strašná. Len nech nezbĺknem, hovorila som si, také pálenie som cítila.“
 
Rozhodnúť sa, akú trať pobeží na olympiáde, až také náročné nebolo: „Prihlásila som sa na 800 metrov len preto, aby som si nechala otvorené zadné dvierka. Záverečnú prípravu som podriadila úplne tréningom na 1500 metrov. Len jediné som nevedela posúdiť, ako pobežím štyri kolá, vyrovnať sa s touto vidinou bolo psychicky najnáročnejšie. Inak som o sebe nepochybovala, vytrvalosti som nazbierala dostatok. Osemstovkárske tréningy veľmi boleli, teraz boli vláčne, ľahké, nikdy som nebežala domŕtva. Na 1500 m som sa nevymlátila, preto som trénerovi neodporovala, skôr túto orientáciu privítala. Už po majstrovstvách sveta v Dägu začalo klíčiť vo mne rozhodnutie a aj zdravotné problémy ma nútili k tomuto prezieravému kroku.“
 
Byť ôsma na olympiáde považuje Lucia Klocová za niečo neuveriteľné. „Som v osmičke, asi na vine je tréner, povedal mi, že šestka – sedmička je hrozne nabitá, ale od ôsmeho miesta dosť otvorené. Aj mi povedal, ktoré sú do počtu, na ktoré by som si mohla trúfať.“
 
Ak si nejaké financie za 8. miesto Lucia odloží, investuje ich do niečoho prozaického. „Najviac však túžim po šteniatku, možno sa ho dočkám, no asi až na vianoce, alebo tesne pred nimi,“ zapýtala si darček.
 

Napíšte komentár